Zdravie obyvateľstva

Kvalitné a čisté životné prostredie je nevyhnutné pre zdravie a pohodu človeka. Postredie sa však môže stať aj zdrojom stresu a tým negatívne vpývať na naše zdravie, v podobe znečistenia ovzdušia, nadmerného hluku, nebezpečných chemikálií a pod. Mesto poskytuje viac pracovných príležitostí a služieb, zároveň je však zdrojom rôznych zdravotných rizík. 

Kvalitné životné prostredie nám zabezpečuje čistý vzduch a voda, úrodná pôda pre produkciu potravín, obnoviteľné aj neobnoviteľné zdroje. Nemenej dôležitou zložkou je zdravý priestor pre rekreáciu, oddych a šport.

Ako ovplyvňuje zdravie človeka súčasné mesto?

Znečistenie ovzdušia v urbanizovaných oblastiach
Jedným z najčastejších javov vo veľkých mestách je znečistenie ovzdušia. Pod znečistením ovzdušia rozumieme prítomnosť škodlivých, cudzorodých látok nad limitné hodnoty. Medzi hlavné antropogénne zdroje znečistenia patria napr. doprava, energetika, priemysel a spaľovne. Tento stav vedie k mnohým zdravotným problémom obyvateľstva a ochoreniam ako astma, kardiovaskulárne problémy alebo rôzne typy rakoviny, najčastejšie rakovina pľúc.

Mestský spôsob stravovania 
Život v meste ovplyvňuje zdravie jeho obyvateľov aj cez stravovanie. Najmä v podobe fastfoodov a vysokého kalorického príjmu. Vysoká spotreba nízkokvalitných potravín vedie k cukrovke, hypertenzii, srdcovým ochoreniam, obezite a pod.  

Prítomnosť rizikových látok 
Ďalším javom je vystavenie nebezpečným látkam – polutantom, chemikáliám, ťažkým kovom. Ľudia môžu byť rizikovým látkam vystavení v každodennom živote, prostredníctvom znečisteného vzduchu a vody, výrobkov a stravy. Tieto látky majú tendenciu akumulovať sa v organizmoch a zložkách životného prostredia a negatívne pôsobiť oku neviditeľným spôsobom. Objem a rozsah používaných chemických látok a pokračujúci rast priemyselnej produkcie smerujú k tomu, že sa bude ich vplyv na ľudí a životné prostredie naďalej zvyšovať. Vyvoláva to opodstatnené obavy o vplyv na zdravie a to najmä počas zraniteľných životných štádií, akými sú detstvo, tehotenstvo a staroba.

Hluk
Úroveň environmentálneho hluku v mestských oblastiach stúpa, najmä v dôsledku rastu objemu dopravy, intenzívnych priemyselných a rekreačných činností. Odhaduje sa, že takmer 20 % obyvateľov EÚ musí znášať úroveň hluku, ktoré sa považujú za neprijateľnú. Ovplyvňuje to kvalitu života človeka a vedie k nadmernému stresu, poruchám spánku a nepriaznivým účinkom na ľudské zdravie – napr. kardiovaskulárne problémy.

Kvalita vody
Život v meste je zo zdravotného hľadiska často náročnejší aj na kvalitu vody. Vplyvom intenzívnej poľnohospodárskej veľkovýroby, zvýšeného množtva emisií v ovzduší a množstva znečistenej povrchovej vody, klesá aj kvalita podzemnej vody. Kvalita pitnej vody je ohrozená prítomnosťou mikroplastov. 

Zmena klímy v meste
Dopad zmeny klímy predstavuje bezprostredné ohrozenie zdravia mestského človeka. Súvisiacimi javmi sú napr. vlny horúčav, sucho, výchrice, záplavy, zmeny v štruktúre infekčných chorôb a alergénov a rôzne pridružené choroby, spôsobené výkyvmi počasia.

Zdravie na Slovensku

Stredná dĺžka života stúpa. V roku 2000 predstavovala 73,3 roka, pričom do roku 2015 toto číslo stúplo na 76,7 roka. Stále je to však takmer o 4 roky menej oproti priemeru v EÚ. Pretrváva veľký rozdiel medzi pohlaviami. Slovenskí muži žijú v priemere o vyše 7 rokov kratšie (73,1 r.) ako ženy (80,2 r.). Existujú veľké rozdiely medzi sociálno-ekonomickými skupinami. Osoby s nízkou úrovňou vzdelania žijú v priemere o 10 rokov kratšie ako osoby s vysokoškolským vzdelaním.

V roku 2014 fajčilo na Slovensku každý deň 23 % dospelých, čo je viac ako priemerne v EÚ. Fajčí 2-krát viac mužov ako žien a takmer o 2/3 viac osôb s nízkym vzdelaním, v porovnaní s osobami s vyšším vzdelaním. Celková spotreba alkoholu na dospelého sa od roku 2000 mierne znížila. Jedna dospelá osoba z 8 uvádza vysokú pravidelnú konzumáciu alkoholu, čo je menej ako priemerne v EÚ. Každá 6. dospelá osoba trpí obezitou, približne ako priemer krajín EÚ. Na Slovensku narastá problém nadváhy a obezity u mladistvých.

Kardiovaskulárne ochorenia sú v SR zďaleka najčastejšou príčinou úmrtí u žien aj u mužov. V roku 2014 zomrelo na kardiovaskulárne ochorenia približne 23 000 osôb (50% všetkých úmrtí u žien a 40% u mužov). 13 600 zomrelo na rakovinu (čo predstavuje 24% všetkých úmrtí u žien a 29% u mužov).

Sú 4 hlavné príčiny úmrtí na Slovensku od roku 2000: choroby srdca, cievna mozgová príhoda, rakovina pľúc a rakovina hrubého čreva a konečníka. Úmrtnosť na Alzheimerovu chorobu a iné formy demencie sa od roku 2000 do roku 2014 takmer zdvojnásobila, z dôvodu starnutia obyvateľstva. Na štatistiku vplýva aj detailnejšia diagnostika, absencia účinnej liečby a zmeny v registrácii pacientov. 

SR vynakladá na zdravotníctvo menej financií ako väčšina ostatných krajín EÚ. V absolútnom vyjadrení, aj ako podiel HDP. V roku 2015 sa na zdravotnú starostlivosť vynaložilo 1 538 EUR na obyvateľa, v porovnaní s priemerom EÚ vo výške 2 797 EUR na osobu. Predstavuje to 6,9 % HDP na Slovensku v porovnaní s 9,9 % v rámci celej EÚ. Z verejných prostriedkov sa financuje približne 80% výdavkov na zdravotnú starostlivosť v Slovenskej republike, čo sa približuje priemeru v EÚ.

Z dostupných údajov, uvádzaných samotnými respondentmi v európskom prieskume zdravia, formou rozhovorov European Health Interview Survey vyplýva, že viac ako 1 zo 4 osôb v SR má problémy s vysokým tlakom. Každý 14-ty človek žije s cukrovkou a jeden z 26. obyvateľov má astmu. U osôb s najnižšou úrovňou vzdelania je 4-krát pravdepodobnejší výskyt cukrovky a viac ako 1 a pol-krát pravdepodobnejší výskyt astmy ako u osôb s najvyššou úrovňou vzdelania.

Na základe odhadov The Institute for Health Metrics and Evaluation (2016) bolo možné viac ako 35 % celkového chorobnosti na Slovensku v roku 2015 pripísať rizikovým faktorom správania. Tieto faktory zahŕňajú najmä fajčenie a konzumáciu alkoholu. Ďalšími rizikami sú stravovanie a nízka fyzická aktivita, ktoré prispievajú k vysokému indexu telesnej hmotnosti a ďalším zdravotným rizikám.

Celková spotreba alkoholu v SR sa blíži, úrovňou 10,2 litra na dospelú osobu (2015), priemeru v EÚ. Úroveň spotreby sa mierne znížila z 11 litrov v roku 2000.

Každá 6. dospelá na Slovensku je obézna (16 %), čo zodpovedá priemeru v EÚ. Hoci prevalencia nadváhy a obezity u 15-ročných zostáva zatiaľ pod priemerom EÚ, v rokoch 2005 – 2014 sa počet problémov u mladých osôb takmer zdvojnásobil, z 8 % na 15 %. Táto skutočnosť je zdrojom obavy vzhľadom k tomu, že je nadváha alebo obezita v detstve, prípadne počas dospievania, vážnym predpokladom nadváhy alebo obezity v dospelosti človeka.

Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy

Pre Slovensko by naplnenie scenára so 4-stupňovým globálnym oteplením mohlo znamenať zvýšenie priemernej ročnej teploty o 5 až 6 °C, čo je obrovský skok, ktorý by mal výrazný negatívny dopad na biosféru, produkciu potravín, ale aj zdroje pitnej vody a zdravie obyvateľstva.

Okrem priameho ohrozenia života a zdravia počas extrémnych prejavov počasia hrozí obyvateľom nebezpečenstvo aj v dôsledku zhoršenia kvality vodných zdrojov, epidemiologického rizika kontaminovanými potravínami, výskytu nových vektorov prenosu infekčných ochorení alebo predĺženia peľovej sezóny. 

Zmena klímy môže mať vážny dopad na zastavané územie (stavebné konštrukcie, pamiatky, infraštruktúru, verejné priestranstvá), prírodnú zložku prostredia (pôda, zeleň, zelená infraštruktúra), vodné zdroje (zásobovanie pitnou vodou a hospodárenie s vodnými zdrojmi, vodné nádrže), na využívanie krajiny a zdravie jej obyvateľstva.

Rovnako môže dôjsť k zmene distribúcie infekčných ochorení, k nárastu ochorení súvisiacich s vodou najmä tam, kde je sanitácia a osobná hygiena na nízkej úrovni (a to predovšetkým počas záplav, alebo v segregovaných oblastiach). Ďalej hrozí nárast respiračných ochorení v dôsledku znečistenia ovzdušia najmä v mestách, prípadne zo zvýšenej distribúcie peľov. Zdravie populácie je závislé na stabilite, odolnosti a pružnosti ekosystémov. 

Dopad zmeny klímy na zdravie však závisí aj od ostatných ako environmentálnych faktorov. Dôležitý je stupeň sociálno-ekonomického rozvoja. Zraniteľnými skupinami sú predovšetkým starší ľudia, deti, chronicky chorí a sociálne izolovaní ľudia. Starší ľudia trpia viacerými chronickými chorobami, chudobou, sú izolovaní, mobilne obmedzení. Nemajú dostatočný prístup k dopravným prostriedkom a zdravotníckym zariadeniam. Deti sú obzvlášť zraniteľné z dôvodu ich nezrelých fyziologických a kognitívnych schopností. Do úvahy treba brať celé obdobie vývoja dieťaťa – od počatia, kedy matka môže byť vystavená extrémnym poveternostným podmienkam, nedostatku výživy, zhoršenej kvalite vody či infekčným chorobám, čo má svoj vply a dopad na vývoj plodu.

Ohrozenou skupinou sú pracujúci ľudia, pokiaľ sú vystavení mimoriadnemu riziku v mieste ich zamestnania. Vyčerpanie z tepla, alebo mŕtvica, predstavujú najväčšie zdravotné riziká pre pracovníkov v otvorených priestoroch, tak ako aj v interiéri. Riziko ohrozenia zdravia sa zvyšuje s úrovňou fyzickej námahy. Pracovníci v poľnohospodárstve a stavebníctve sú najviac zraniteľní. Tepelný stres vplýva aj na ľudí pracujúcich vo vnútri, ak nie sú priestory dostatočne tepelne zabezpečené na výkon povolania. Osobitné nebezpečenstvo predstavujú dôsledky zmeny klímy pre pracovníkov záchranných služieb, ktorí sú pri výkone svojho povolania priamo ohrození na životoch – hasiči, policajti a zdravotníci.

K očakávaným prejavom zmeny klímy, ktoré môžu mať vplyv na zdravie patria

  • zvýšená priemerná teplota vzduchu, zvýšený počet tropických dní a časté vlny horúčav,
  • premenlivosť úhrnu zrážok – absencia zrážok a vyšší výskyt období sucha,
  • premenlivosť úhrnu zrážok – extrémne úhrny zrážok (sneh, dážď, prívalové povodne, bahnotoky),
  • extrémne poveternostné podmienky (búrky, víchrice, tornáda).

Očakávaný dopad zmeny klímy na zdravie obyvateľstva

  • zhoršenie celkového stavu zraniteľných skupín obyvateľov,
  • riziko prehriatia alebo dehydratácie organizmu,
  • zhoršenie stavu pacientov s kardiovaskulárnymi a respiračnými ochoreniami,
  • zhoršenie stavu alergikov a zvýšený výskyt infekčných ochorení,
  • ohrozenie ľudí bez domova a ostatných zraniteľných skupín,
  • nedostatok kvalitných potravín vedie k podvýžive alebo k obezite,
  • respiračné ochorenia a alergie,
  • šírenie cudzokrajných infekčných a vírusových chorôb,
  • zvýšenie rizika rakoviny kože,
  • psychické ochorenia.

Zdroje a viac informácií

Viete niečo, čo by mohlo druhým pomôcť? Máte aktuálnejšie alebo presnejšie poznatky o téme?  Nárhy na zlepšenie, informácie, dokumenty, fotky alebo videá môžete zdielať prostredníctvom kontaktného formulára

How Global Warming Is Awakening Deadly Diseases
Beseda STUŽ – 13. 9. 2016 – Klimatická změna a zdraví
Climate Change Will Impact Health

Chcete vedieť viac?