Vysoké hodnoty CO2

Kvalita mestského ovzdušia je nižšia ako priemerná kvalita ovzdušia na vidieku. V mestských uliciach s hustou premávkou je kvalita ovzdušia na najnižšej úrovni. Je zaujímavé skúmať, do akej miery zeleň prispieva k zlepšeniu kvality ovzdušia v silne znečistených zónach mesta.

Medzi rizikové zložky nachádzajúce sa vo vzduchu, môžeme zaradiť bez ohľadu na poradie: oxid uhličitý – CO2, oxid siričitý – SO2, oxidy dusíka – NOx, oxid uhoľnatý – CO, prízemný ozón – O3, formaldehyd a ďalšie organické a chemické látky: prach, baktérie a vírusy, ale aj plesne, pele a výkaly roztočov, azbest, radón, kladné a negatívne ióny a minerálne vlákna.

Mnohým z týchto látok sme denne vystavovaný, vonku, v interiéroch a v priestoroch našich domácností.

SO2 – Oxid siričitý 

Oxid siričitý bol v minulosti, v 70-tych až 80-tych rokoch 20 storočia, najvýraznejším prvkom znečisteného ovzdušia. Spôsoboval kyslé dažde. Vďaka technologického pokroku v procesoch ako odsírovane spalín, najmä v tepelných elektrárňach a teplárňach, sa hodnoty oxidu siričitého v ovzduší postupne znižujú. Mimo veľkých elektrární produkuje SO2 aj spaľovanie uhlia, kerozínu a nafty. Nesprávna odpadová inštalácia môže prispieť k výskytu síry, jej zlúčenín a rizikových zložiek v bytových priestoroch. Najvážnejším faktorom zostáva vonkajšie znečistené ovzdušie, najväčšie koncentrácie oxidu siričitého sú v oblastiach tepelných elektrární. Dopad SO2 na zdravie človeka sa prejavuje problémami horných dýchacích ciest a respiračnými chorobami.

NOx  – Oxidy dusíka 

Ďalšou zložkou nachádzajúcou vo vzduchu je oxid dusíka. Svojimi koncentráciami vplývajú negatívne na zdravie dýchacích ciest oxid dusičitý NO2 a oxid dusný NO. Oxid dusíka je v ovzduší prítomný najmä vďaka emisiám automobilovej dopravy a vďaka stacionárnym zdrojom spaľujúcim fosílne palivá, pri veľkých teplotách. Človek je vystavený koncentráciám oxidu dusíka aj v dôsledku využívania plynu ako hlavného zdroja na ohrev vody. Štúdie predpovedajú zvýšenú pravdepodobnosť ohrozenia respiračnými ochoreniami, v domácnostiach využívajúcich pri varení plyn (80%). Ochorenia vyvolané oxidom dusičným a oxidom dusným spôsobujú zníženie množstva hemoglobínu v krvi, nedostatočné okysličenie tkanív, problémy pľúc a dolných dýchacích ciest. Pri nadmerných koncentráciách dochádza k pľúcnemu edému až smrti.

CO2- Oxid uhličitý
Zdrojom oxidu uhličitého je v prvom rade človek, svojim dýchaním. CO2 je najbežnejším prvkom ovzdušia, intenzívnejšie koncentrovaného v uzavretých priestoroch, v závislosti od veľkosti priestorov a vetrania, v ktorých sa nachádzajú ľudia. Ďalším zdrojom CO2 sú pevné palivá a ich spaľovanie. Vysoká koncentrácia tohto plynu sa prejavuje sťaženým dýchaním, bolesťou hlavy, nevoľnosťami.

CO – Oxid uhoľnatý

Oxid uhoľnatý je životu nebezpečný plyn pre človeka. Nemá chuť, zápach a ani farbu a jeho zvýšená koncentrácia vedie k príznakom akútnej otravy až smrti. Používaním zariadení na pevné palivo – napr. kachľová pec, pri spaľovaní a zvýšenej spotrebe kyslíka, pri zariadeniach bez vhodného odvádzania dymu a splodín – napr. krby a v nevetraných priestoroch s plynovým zariadením je človek vystavený vdychovaniu oxidu uhľnatého. Zemný plyn, často využívaný v domácnostiach, obsahuje 5% oxidu uhoľnatého. Fajčenie je taktiež zdrojom uvoľňovania oxidu uhoľnatého.

Oxid uhličitý je známa znečisťujúca látka v interiéri, ktorá ovplyvňuje výkon na pracovisku, v škole a dokonca aj v posilňovni. Extrémna hladina CO2 môže viesť k smrti. Najmä v uzavretých priestoroch, ako sú laboratóriá, niektoré nemocničné miestnosti a pivovary. CO2 môže mať celý rad účinkov na zdravie a na bezpečnosť pri práci.

Regulovanie CO2 môže tiež zlepšiť energetickú účinnosť budov, ušetriť náklady až o 80%. Berie sa to do úvahy pri hodnotení Green Star, v projektovaní budov.

Uvádzame niekoľko dôvodov, prečo by ste mali merať hladiny oxidu uhličitého v budovách.

Oxid uhličitý alebo CO2 predstavuje skleníkové plyny, ktoré sú v malých množstvách prirodzené a neškodné. Vzhľadom na jeho zvyšujúcu sa hladinu môže byť nebezpečný pre zdravie človeka.

1. Oxid uhličitý môže ublížiť

Vonkajší vzduch má koncentráciu CO2 okolo 400 ppm a každý ľudský dych obsahuje okolo 30 000 ppm. Koncentrácia oxidu uhličitého väčšia ako 20 000 ppm spôsobuje skátenie dychu; nad 100 000 ppm slabosť a stratu vedomia a hodnoty nad 250 000 ppm (25%) môžu viesť k smrti.

1. Oxid uhličitý znižuje produktivitu

V kancelárii aj v triede sa zistilo, že zvýšená hladina CO2 v rozsahu medzi 1 000 ppm a 2 500 ppm vplýva negatívne na vnímanie informácií. Zvyšuje sa bolesť hlavy a znižuje výkonnosť. Vo všeobecnosti môžu viesť koncentrácie CO2 pri 1 000 ppm k významnému poklesu rozhodovania. Koncentrácia CO2 pri 2500 ot./min vedie k významným zmenám v rozhodovacom výkone.

CO2 nie je jediným faktorom, no jeho zvýšená úroveň vedie k tomu, že sa s ním často spájajú pocity útlmu a únavy pracovníkov v spoločných kanceláriách. Štúdie ukázali, že výkonnosť spojená s útlmom vyvolaným zvýšeným CO2 môže klesnúť u dospelých o 10% a u žiakov viac ako 20%.

Kde sa “schováva” oxid uhličitý?

• spotrebiteľské výrobky – suchý ľad, benzín a sýtené nápoje ako napr. sóda a pivo,

• vzduch – vzduch emitovaný spaľovaním uhlia, ropy, benzínu a zemného plynu,

• prírodné prostredie – pri výbuchu sopky alebo ak sú orezané stromy.

Ako môžem byť vystavený oxidu uhličitému?

Oxid uhličitý vstupuje do tela prostredníctvom:

Vdýchnutie (dýchanie)

• Vnútorný a vonkajší vzduch – výfukové plyny a výpary z kúrenia / varenia

Kontakt s pokožkou

• Dotyk suchého ľadu

Čo sa stane, keď som vystavený oxidu uhličitému?

Krátkodobo

Vystavenie vysokým úrovniam oxidu uhličitého spôsobuje

• uvoľňovanie vzduchu,

• slabosť a bezvedomie,

• bolesti hlavy, závrat a dvojité videnie,

• neschopnosť sústrediť sa,

• zvonenie v ušiach,

• záchvaty.

Dlhodobo

Dlhodobé vystavenie účinkom oxidu uhličitého spôsobuje

• zmenu vápnika v kostiach,

• zmenu metabolizmu v tele.

Dýchanie veľkého množstva oxidu uhličitého môže vážne ohroziť život.

Dotyk kvapalného oxidu uhličitého spôsobuje

• omrzliny a/alebo pľuzgiere.

Pôda vzniká transformáciou horninového prostredia, za účasti viacerých pôdotvorných faktorov – napr. klimatické podmienky, biota, podzemná a povrchová voda, materská hornina, reliéf, čas, človek a i. Predstavuje samostatný prírodný útvar. Považujeme ju za hlavnú zásobáreň organického uhlíka, s významným potenciálom pre záchyt a sekvestráciu – uskladňovanie uhlíka. Zmena vo využívaní pôdy môže viesť k nárastu sekvestrácie uhlíka alebo naopak, k nárastu emisií skleníkových plynov. Nešetrné a intenzívne hospodárenie s pôdou spôsobuje emitovanie skleníkových plynov do atmosféry. Adaptačné opatrenia zamerané na zlepšenie obhospodarovania pôdy majú prínos v oblasti zmierňovania zmeny klímy, no platí to aj opačne.

Globálne odlesňovanie je významným faktorom pri zvyšovaní emisií uhlíka. Výskumníci sa domnievajú, že výsadba nových stromov alebo obnova stratených oblastí je technológiou, ktorá by sa mohla rozšíriť.

Takmer každá krajina sa už pustila do výsadby stromov, patrí k najjednoduchším a najlacnejším spôsobom zníženia emisií.

Rastliny majú dôležitý vplyv na redukciu CO2. Môžu zachytávať tuhé častice, vo veľkých množstvách. Štandardný mestský strom dokáže zachytiť viac ako 1,5 kg tuhých častíc ročne. Vplyv na koncentráciu častíc vo vzduchu vo vysoko znečistenom prostredí je však zanedbateľný. Mestské zelené štruktúry napomáhajú znížiť lokálnu koncentráciu znečistenia vzduchu. 

Nedávne vedecké hodnotenie dôsledkov klimatických zmien naznačuje, že nebude stačiť samotné zníženie emisií na to, aby globálne teploty nevystúpili o viac ako 1,5 – 2°C.