Sociálna spravodlivosť

Urbanizácia je spojená s rastúcim znečistením životného prostredia, sociálnou a environmentálnou nespravodlivosťou. Dôsledky nerešpektovania ľudských práv v mestách sa týkajú najmä práva na kvalitné životné prostredie, primerané a vhodné bývanie, práva na bezpečnú pitnú vodu a osobnú hygienu – sanitáciu. Len keď budú rešpektované všetky aspekty ľudských práv, stane sa urbanizácia komplexným transformačným procesom.

Environmentálna spravodlivosť pre naše obce a mestá? 

Každá osoba, bez ohľadu na rasu, etnický pôvod, príjem alebo vek, má právo žiť v dome, susedstve a meste, ktoré podporuje životnú pohodu a dobré zdravie. Verejné diskusie o životnom prostredí a zdraví sa postupne menia. Včasné vedecké štúdie o zdravotných rizikách v komunitách sa zameriavali na prítomnosť toxínov alebo zníženú kvalitu životného prostredia, napr. vzduchu alebo vody. Sú známe incidenty, ktoré zvýšili povedomie verejnosti o účinkoch škodlivých látok. Mnohé organizácie a agentúry sa aktuálne angažujú v oblasti environmentálnej spravodlivosti. Štúdie o verejnom zdraví poukazujú na neprítomnosť alebo neprimeranú prítomnosť stromov, parkov a verejných priestorov v mestách. Aj malé plochy prírody v meste majú pozitívny vplyv na každodenný život človeka. Pojmy ako environmentálna spravodlivosť, environmentálna rovnosť a distribučná spravodlivosť používajú agentúry a organizácie, aby popísali svoje predstavy a záväzky vybudovať parky, záhrady a otvorené priestory k dispozícii pre všetkých obyvateľov mesta. Prínos je potrebné zvážiť pri komunitnom plánovaní zelene.

Vegetácia nachádzajúca sa do 300 m v okolí domova je najviac dôležitá pre mestské obyvateľstvo. Blízka zeleň je miestom, kde sa ľudia môžu stretávať a tráviť spoločne a nezáväzne čas, bez toho, aby museli míňať financie. Atraktívna okolitá vegetácia a parky sú životne dôležité pre fungovanie mestskej štvrte. Spoločné miesta by mali byť navrhnuté s ohľadom na potreby rôznych vekových skupín, prípadne aj preferencií rôznych kultúr v štvrti. Samozrejme, najlepším riešením je zapojiť miestnych obyvateľov do návrhov, výsadby a údržby verejnej zelene, komunitnej záhrady alebo parku.

Ľudské práva – lepšia budúcnosť pre slovenské obce a mestá?

Ľudské práva, vrátane práv na priaznivé životné prostredie, bývanie a bezpečnú vodu sú obsiahnuté vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a medzinárodných nástrojoch v oblasti ľudských práv vrátane Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý ratifikovala väčšina členských štátov OSN. Tieto práva ukladajú povinnosť štátom a medzinárodnému spoločenstvu. Sú to univerzálne ľudské práva, nemožno sa ich vzdať alebo odobrať, sú chránené právom.

Prístup založený na ľudských právach definuje model vzťahov medzi ľudskými právami jednotlivca – ktorý je držiteľom pohľadávky s odôvodnenými nárokmi na štát, a štátom, ktorý je nositeľom povinnosti. Členský štát má povinnosť preukázať dôkaz o vážnom úsilí o realizáciu ľudských práv. Štát je zodpovedný za medzinárodný pokrok pri plnení príslušných práv. Prístup založený na ľudských právach zahŕňa odklon od posudzovania potrieb jednotlivcov, smerom k posilneniu a budovaniu kapacít, pri uplatňovaní ich ľudských práv.

Podľa prístupu založeného na ľudských právach má proces urbanizácie dodržiavať zásady, ktorými sú rovnosť a nediskriminácia, začlenenie a účasť, zodpovednosť a právny štát. Tento prístup dáva hodnotu mestskému plánovaniu legitimizovaním priorít záujmov, najviac marginalizovaných v spoločnosti, a ich účasti na procese plánovania.

Čo hovorí o práve na životné prostredie Ústava SR? 

Právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva

(1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie.

(2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.

(3) Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.

(4) Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.

(5) Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 4 ustanoví zákon.

(6) Každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.

(7) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

(8) Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.

(9) Slobody pohybu môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody.

Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy

V prípade záujmu vybudovať odolnejšie mestá, je nevyhnutné eliminovať sociálnu nerovnosť, postarať sa o spravodlivú distribúciu zdrojov a zahrnúť otázky spravodlivosti do adaptačných opatrení. V čele záujmu stoja ukazovatele ako demografické zmeny, vzorce pracovných návykov, voľba životného štýlu a technologický pokrok. Jednou z elementárnych príčin prevyšujúcej citlivosť voči rizikám spojených so zmenou klímy je sociálna izolácia. Väčšina zo sociálne slabších skupín obýva oblasti, ktoré nie sú vhodné pre život a následkom klimatickým zmien budú čoraz nebezpečnejšie. Napr. oblasti ohrozené zosuvmi alebo povodňami. Preto je dôležité pri územnom plánovaní dbať aj na tento aspekt.

V spojení s negatívnymi sociálnymi a ekonomickými dôsledkami je žiadúce pozorovať aj intenzívne zvetrávanie hornín, eróziu, environmentálnu záťaž, polomy a lesné požiare, ktoré môžu ochromiť kvalitu prírodných vôd, a pôdy a celkovo ohroziť životné prostredie ľudí a živočíchov. Nepriaznivo pôsobia nielen na zdravie a sociálne istoty ľudstva, ale aj na ekonomickú prosperitu a to vzniknutými škodami na majetku.

Rozhodujúcou zložkou úspechu zostáva, pre všetky adaptačné stratégie, metóda zabezpečenia ochrany pre vodné zdroje. Voda je východiskovou zložkou života, životného prostredia, potravinového reťazca, meradlom potravinovej bezpečnosti vo svete. Vstupuje ako surovina do výrobných procesov, či  je zdrojom energie alebo sa používa na dopravu a rekreáciu. Náš postoj k vodným zdrojom určuje rozvoj našej spoločnosti a rozvinutosť jednotlivých regiónov. Dostatok vodných zdrojov nie je len otázkou miestneho významu, vychádza z globálneho problému. Témy ako vplyv prírodných a ľudstvom spôsobených katastrof, klimatická zmena a potravinová bezpečnosť majú dôležitý hospodársky, bezpečnostný a sociálny rozmer.

Viete viac?

Viete niečo, čo by mohlo druhým pomôcť? Máte aktuálnejšie alebo presnejšie poznatky o téme?  Nárhy na zlepšenie, informácie, dokumenty, fotky alebo videá môžete zdielať prostredníctvom kontaktného formulára

Video

Why Climate Change Is a Threat to Human Rights | Mary Robinson
Climate Change and Protecting Environment is a Social Justice Issue
The Intersection of Social Justice and Climate Justice: Where Social Movements and the Law Collide

Chcete vedieť viac?