Nadmerná spotreba tovarov

Svetová populácia spotrebováva rôznorodé a široké spektrum zdrojov, produktov a služieb. Ide o produkty v rámci potravinárskeho priemyslu, textilného priemyslu, bývania, energií, technológií, prepravy, zdravia, finančných služieb a pod. Každá z týchto vecí má materiálnu bázu v podobe obmedzených zdrojov, ktoré získavame zo životného prostredia. Z pôdy, hornín, oceánov a morí. Ak tieto zdroje využívame nad ich schopnosti obnovovania, dochádza k nadspotrebe. Podľa Svetovej banky najvyšší podiel spotreby predstavuje potravinársky a textilný priemysel – potraviny, nápoje, odevy a obuv. 

Hlavné faktory, prečo ľudia nakupujú tak často množstvo vecí je, že výrobky sú navrhnuté tak, aby sa po krátkom čase vyhodili. Jav, ktoré takýto typ správania posilňuje je daný módou a trendami, ktoré sú podporované reklamným priemyslom. Diskusia o nadspotrebe sa dáva do súvislosti s preľudnenosťou a s ňou súvisiacim využívaním zdrojov a materiálov. Teória o preľudnení poukazuje na kapacity únosnosti. Otázkou ostáva udržateľná spotreba každého človeka. Celkový dopad ľudstva na planétu je ovplyvnený mnohými faktormi, nie len počtom ľudí. Rovnako dôležitý je aj napríklad životný štýl alebo množstvo odpadu daná krajina vyprodukuje. V súčasnosti obyvatelia rozvinutých krajín spotrebujú takmer 32-krát viac ako obyvatelia rozvojového sveta. Rozvojové štáty prostredníctvom rastu svojich ekonomík získavajú stále väčšiu kúpnu silu. Očakáva sa, že v krajinách globálneho juhu, kam patrí Ázia, Latinská Amerika a Afrika, vzrastie spotreba do roku 2030 o 56%.

Nadspotreba má vplyv na schopnosť zložiek životného prostredia poskytovať nám životne dôležité ekosystémové služby – samočistiacu schopnosť vody a vzduchu, úrodnosť pôdy, zásoby rýb. Textilný priemysel sa nezaobíde bez pôdy na pestovanie bavlny a vyžaduje milióny kubíkov vody. Je veľkým pôvodcom znečistenia a spotrebuje veľa energie v procese spracovania a distribúcie. Energetické vstupy sú v ázijských krajinách, kde sa oblečenie vyrába, zabezpečované väčšinou uhlím a ropou. 

Dva najväčšie sektory spotreby – móda a potravinárstvo. Módny priemysel vytvoril v roku 2013 cez 15 miliónov ton textilného odpadu, ktorý v drvivej väčšine skončil na skládkach alebo v spaľovniach.

Ďalším veľkým sektorom spotreby je potravinársky priemysel. Podľa štúdií až 1/5 jedla ostáva nevyužitá. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo uvádza, že do momentu, ako sa potraviny dostanú ku konečnému spotrebiteľovi, 9% = 160 miliónov ton sa nespotrebuje a 10% sa stráca v dôsledku nadmernej spotreby, tým že spotrebitelia zjedia viac, ako je odporúčaný príjem kalórií. Plytvanie alebo neefektívne nakladanie s potravinami sa tiež deje v oblasti distribúcie (18%) a odpadu (12%).

Neefektívne nakladanie s potravinami v bohatých krajinách, podporuje vznik obezity, ochorení tráviaceho traktu, kardiovaskulárnych chorôb a prispieva k neriešeniu podvýživy v rozvojových krajinách na druhej strane. Ak by celý svet spotrebovával toľko, ako rozvinuté krajiny, potrebovali by sme 3 až 5 planét. Tie nemáme a naopak aj tie zdroje, ktoré máme si znehodnocujeme. Nadmerná a neefektívna spotreba potravín má široké spektrum priamych a nepriamych negatívnych dopadov, ktoré je nevyhnutné začať urgentne riešiť.