Mobilita ľudí a tovarov

Vyše 70% obyvateľstva EÚ žije v mestách. Takmer 23% emisií z cestnej dopravy pochádza z mestskej dopravy, ktorá zahŕňa prepravu tovaru a osôb. Urbanizácia a nárast cestovania za prácou je výzvou pre dopravný systém. Dôsledkami súčasného trendu sú preťaženie dopravy a zvýšené emisie.

Mobilita je kľúčovou dynamikou urbanizácie. Súvisiaca infraštruktúra vytvára mestskú podobu, vymedzenú cestami, dopravnými systémami, verejnými priestormi a stavbami. Do roku 2005 sa každý deň uskutočnilo približne 7,5 miliardy dopravných presunov v mestách, po celom svete. V roku 2050 ich môže byť až štvornásobne viac. V tom istom období sa aj pohyb tovarov minimálne strojnásobí.

Dopad na životné prostredie v meste

Vplyv dopravy na životné prostredie je významný. Doprava spaľuje väčšinu svetovej ropy, čo robí z tohto sektora hlavného spotrebiteľa energie. Spôsobuje znečistenie ovzdušia, vrátane oxidov dusíka. Významne prispieva ku globálnemu otepľovaniu cez emisiu oxidu uhličitého. V sektore dopravy je cestná doprava najväčším podporovateľom globálneho otepľovania.

Environmentálne predpisy vo vyspelých krajinách znížili emisie motorových vozidiel. Pokrok bol však negatívne vykompenzovaný nárastom počtu a častejším využívaním vozidiel. Spotreba energie a emisie sa medzi jednotlivými druhmi dopravy výrazne líšia. Ekológovia požadujú postupný prechod z leteckej a cestnej dopravy na železničnú a nemotorovú dopravu.

K ďalším vplyvom dopravy na životné prostredie patria dopravné zápchy a nárast počtu automobilov, ktoré ohrozujú prírodné biotopy a poľnohospodárske pozemky. Predpokladá sa, že znížením emisií v celosvetovom meradle dôjde k významným pozitívnym vplyvom na kvalitu ovzdušia Zeme a tým aj na sprievodné javy – kyslý dážď, smog a klimatické zmeny. Obavy vyvoláva priamy vplyv emisií na zdravie človeka. Vedecký prieskum poukázal na nepriaznivý vplyv emisií z dopravy v tehotenstve, na gestačný vek a vnútromaternicový rast dieťaťa.

Vplyvy ako hluk a emisie oxidu uhoľnatého vytvárajú priame a nepriame škodlivé účinky na životné prostredie. Nepriamymi vplyvmi sú napr. tuhé častice – výsledok neúplného spaľovania motora. Tieto nie sú priamo spájané s dýchacími a kardiovaskulárnymi problémami. K vážnym problémom prispievajú rôzne iné faktory a nepriame vplyvy. Kumulatívne vplyvy a dopad dopravy jednoznačne prispieva k zhoršeným životným podmienkam a nežiaducim zdravotným dôsledkom. Rovnako aj zmena klímy je spôsobená súhrnným vplyvom prírodných a ľudských faktorov. Sektoru dopravy sa pripisuje 15% globálnych emisií CO2.

Aká je situácia s mestskou mobilitou?

Mnohé mestá si doteraz nevyvinuli efektívny systém verejnej mobility. Aj keď je verejná doprava k dispozícii, často je pre obyvateľov neatraktívna pre vysoké ceny, nespoľahlivosť a nedostatky v oblasti bezpečnosti. Ďalším dôvodom je neefektívnosť verejnej dopravy v dôsledku nekoordinovaných operácií ako napr. nezosúladné harmonogramy alebo odlišné tarify.

Štandardnou odozvou na riešenie otázky mestskej mobility bol doteraz nárast infraštruktúry pre automobily – výstavba nových ciest, diaľnice alebo tunelov. Aktuálny vývoj je začarovaným kruhom. Budovanie novej infraštruktúry stimuluje rozrastanie miest. Prístup do okrajových mestských oblastí je komplikovaneší a tým sa zvyšuje využívanie automobilov, čo vyžaduje ďalší rozvoj infraštruktúry.

Obyvatelia musia byť schopní dostať sa čo možno najskôr domov, do práce, k službám a ostatným miestam, vrámci aktívneho využitia svojho voľného času. Výstavba ciest je kľúčová pre rozvoj regiónov s nízkymi príjmami. No nárast výstavby infraštruktúry nie je nevyhnutným všeliekom na výzvy v oblasti mestskej mobility.

Mobilita obyvateľstva nemá byť len otázkou rozvoja dopravnej infraštruktúry a služieb. Musí sa umiestniť do systémového kontextu, vrátane mestského plánovania ako celku, aby  bolo možné riešiť sociálne, ekonomické, politické a fyzické obmedzenie pohybu spôsobom chrániacim životné prostredie človeka.

Dopad klimatickej zmeny na dopravnú infraštruktúru

Ak sa rozhodnete pre výsadbu na pozemku, ktorý Vám nepatrí, v prvom rade je potrebné kontaktovať oddelenie zelene v mestskej časti, kde bývate. Od nich sa dozviete, či pozemok patrí mestskej časti, magistrátu alebo súkromníkovi. Vlastníka si môžete overiť aj na webstránke katastra nehnuteľností. V druhom kroku potrebujete získať súhlas vlastníka. O súhlas na výsadbu na verejných priestranstvách požiadajte na príslušnom miestnom úrade.

Viete viac?

Viete niečo, čo by mohlo druhým pomôcť? Máte aktuálnejšie alebo presnejšie poznatky o téme?  Nárhy na zlepšenie, informácie, dokumenty, fotky alebo videá môžete zdielať prostredníctvom kontaktného formulára.

Video

Cities Rise to the Challenge – Sustainable Mobility
How highways wrecked American cities
Svet budoucnosti – budoucnost dopravy
Bratislava – Doprava (1966)

Chcete vedieť viac?