Kvalita vzduchu

Mestá expandujú obrovským tempom. Znečistenie ovzdušia je v súčasnosti hlavnou zdravotnou, ekonomickou a sociálnou hrozbou. V roku 1950 žila tretina svetovej populácie v mestách. Dnes je to polovica, do roku 2050 dosiahne, na základe aktuálneho vývoja, úroveň dve tretiny. Podľa WHOSvetovej zdravotníckej organizácie je kvalita ovzdušia v mestách priamo zodpovedná za 3,7 milióna úmrtí ročne. Ak sa trend nezmení, OECD – Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj predpovedá, že sa kvalita ovzdušia v mestách bude naďalej výrazne zhoršovať. Do roku 2050 sa stane najčastejšou príčinou úmrtia, súvisiacieho so životným prostredím. Znečistené ovzdušie zároveň významne poškodzuje životné prostredie.

Znečistenie vzduchu je zapríčinené rôznymi látkami, patria k nim napr. tuhé častice, oxidy dusíka a prchavé organické zlúčeniny. Tieto látky sa do vzduchu dostávajú z miestnych zdrojov – doprava a spotrebitelia a z vonkajších zdrojov – priemysel a poľnohospodárstvo. Väčšina znečistenia je spôsobená ľudskou činnosťou.

Čo je znečistenie vzduchu?

Nadmerné množstvá škodlivých látok vrátane plynov, častíc a biologických molekúl sa dostávajú do zemskej atmosféry.

Znečisťujúce častice

Hrubé častice označované ako PM10 (pevné častice ≤ 10 mikrometrov = µm). Tieto častice sa do ovzdušia dostávajú spaľovaním tuhých látok, vírením prachu z ciest, z priemyselných závodov alebo z výfukových plynov motorových vozidiel.

Jemné častice označované ako PM2,5 (pevné častice ≤ 2,5 mikrometrov = µm). Zdrojmi jemných častíc sú všetky druhy spaľovacích procesov – spaľovanie dreva obydliami, lesné požiare, elektrárne, rôzne činnosti v poľnohospodárstve, automobilová doprava a i.

Kvalita vzduchu v Európskej únii

V posledných desaťročiach došlo v Európe k výraznému zníženiu emisií škodlivých látok, znečisťujúcich ovzdušie. Vedie to k čiastočnému zlepšeniu kvality ovzdušia. Problémy s kvalitou ovzdušia pretrvávajú vzhľadom k tomu, že sú koncentrácie škodlivých látok stále príliš vysoké. Nie vždy existuje jasný lineárny vzťah medzi klesajúcimi emisiami a sledovanými koncentráciami látok znečisťujúcich ovzdušie a zároveň rastie podiel škodlivých látok znečisťujúcich ovzdušie Európy “dovezených” z iných krajín na severnej pologuli.

V mnohých regiónoch, najmä v mestách sa častokrát prekračujú normy pre kvalitu ovzdušia. Dochádza k znečisteniu ozónom, oxidom dusičitým a časticami (PM), čo spôsobuje vážne zdravotné riziká. Najnebezpečnejšia znečisťujúca látka – jemné tuhé častice (PM2,5) spôsobila v roku 2015 predčasné úmrtie vyše 400-tisíc európanov. Znečistené ovzdušie má vážny dopad na hospodárstvo – rast nákladov na zdravotnú starostlivosť, zníženie produktivity zamestnancov a znečistenie pôdy, plodín, jazier, riek a lesov.

Vplyv na životné prostredie

Znečistenie ovzdušia poškodzuje životné prostredie človeka. K najvýznamnejším problémom patria – okysľovanie, eutrofizácia a znehodnocovanie plodín. Pri okysľovaní dochádza k vystaveniu ekosystémov kyslej depozícii prebytočných zlúčenín síry a dusíka. Eutrofizácia je proces, pri ktorom vstupuje nadmerné množstvo živín do vodných ekosystémov.  Znehodnocovanie plodín je dôsledkom vystavenia poľnohospodárskych oblastí vysokým koncentráciám ozónu.

Zdroje znečistenia vzduchu

Látky znečisťujúce ovzdušie sú emitované z mnohých antropogénnych a prírodných zdrojov. K ich vzniku dochádza počas spaľovania fosílnych palív pri výrobe elektriny, v doprave, priemysle a v domácnostiach, v poľnohospodárstve a pri spracovaní odpadu. Prírodnými zdrojmi sú najčastejšie sopečné erupcie, rozvírený prach, prítomnosť morskej soli vo vzduchu a emisie prchavých organických zlúčenín z rastlín.

Látky znečisťujúce ovzdušie sa môžu uvoľňovať priamo do atmosféry – tzv. primárne emisie alebo sa môžu tvoriť v dôsledku chemickej interakcie s prekurzorovými látkami.

Kvalita vzduchu v interiéri

Vo vnútri trávime až 85 % nášho času. Preto je kvalita vzduchu v interiéri rovnako dôležitá ako kvalita vonkajšieho vzduchu. Možnými rizikami je nevhodná vlhkosť vzduchu alebo prchavé škodlivé látky. Niektoré látky znečisťujúce ovzdušie pochádzajú z vonkajšieho ovzdušia, ale väčšina z nich sa uvoľňuje v domácnosti, napríklad použitím čistiacich prostriedkov, osviežovačov vzduchu, pesticídov a paliva na varenie a ohrev. Emisie zo stavebných materiálov a nábytku sú ďalším spoločným zdrojom znečisťujúcich látok vo vnútorných priestoroch. Mikroorganizmy, ako napríklad huby, ktoré uvoľňujú spóry, môžu tiež kontaminovať vnútorný vzduch a spôsobovať alergie a astmu.

Znečistenie vzduchu na Slovensku

Slovensko sa umiestnilo ako 40. najviac znečistená krajina na svete. Podľa správy máme 10. najhoršiu kvalitu ovzdušia. 5 000 osôb ročne na Slovensku predčasne umiera na dôsledky znečisteného vzduchu. Spolu s Českom, Poľskom a Maďarskom patríme medzi krajiny s najviac znečisteným ovzduším v EÚ, pričom dlhodobo prekračujeme limity znečistenia prachovými časticami (PM). Za hlavné faktory považujú odborníci situáciu v cestnej doprave a vykurovanie tuhým palivom. Znečistené ovzdušie nie je len problémom miest, ale aj vidieckych oblastí. Okrem cezhraničného prenosu sú našimi najväčšími znečisťovateľmi priemysel, doprava a lokálne spaľovne. Najhoršia kvalita ovzdušia bola nameraná v priemyselnej oblasti Košice, v priemyselných kotlinách na strednom Slovensku, na križovatkách s medzinárodnou dopravou – Žilina, Ružomberok a na frekventovanej cestnej komunikácii, diaľnici Bratislava – Banská Bystrica.

Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy

Kvalita vzduchu môže do veľkej miery ovplyvniť dostupnosť vody. Spotreba technologickej a pitnej vody bude v budúcom období pre chov hospodárskych zvierat limitujúca. Výrazný vplyv na príjem vody má totiž teplota vzduchu a relatívna vlhkosť. Predpokladá sa zvýšený nárok na potrebu závlahovej vody, spôsobený zvýšenou evapotranspiráciou – výdajom vody odparovaním rastlín. Predpokladá sa aj nárast respiračných ochorení v dôsledku znečistenia ovzdušia v mestách.

Zmena klímy vo vzťahu k zemskému povrchu má dopad na bilanciu prírodných vôd – podzemných, povrchových a zrážkových. Sprievodnými javmi sú zvyšovanie intenzity zvetrávania (s účinkami obsahu CO2 v ovzduší), erózia, zosuvy, prenos sedimentov a zmeny v morfológii územia. Intenzitu uvedených prejavov ovplyvňuje veľkou mierou prítomná vegetácia. Rozsah týchto vplyvov upravuje vegetačný kryt, jeho prítomnosť a hustota. Hustá vegetácia s hlbokými koreňmi stabilizuje územie proti erózii a významne akumuluje vodné zrážky, zvyšuje kvalitu, vlhkosť aj teplotu vzduchu.

Viete viac?

Viete niečo, čo by mohlo druhým pomôcť? Máte aktuálnejšie alebo presnejšie poznatky o téme?  Nárhy na zlepšenie, informácie, dokumenty, fotky alebo videá môžete zdielať prostredníctvom kontaktného formulára

Video

Plnenie záväzkov SR pri zabezpečovaní kvality ovzdušia
Hovorme o Bratislave – Kvalita ovzdušia a hluk
Air pollution in cities

Chcete vedieť viac?