Financovanie klimatickej zmeny

Prejavy klimatickej zmeny budú mať v budúcnosti veľký ekonomický dopad na hospodárstvo. V niektorých prípadoch pôjde o postupné zmeny, ako napríklad zvýšenie nákladov na chladenie budov, zatiaľ čo iné budú dramatickejšie. Tie nastanú pri vyššej frekvencii extrémnych poveternostných javov. Patria k nim požiare, povodne a suchá. Dopady spôsobené prejavmi klimatickej zmeny, ktoré sa už v súčasnosti vo veľkej miere odohrávajú, a sú viditeľné, dosahujú miliardové náklady.

Rovnako aj znečisťovanie a chemizácia životného prostredia má negatívny dopad na štátne a miestne rozpočty. Najviac znečisťujúce priemyselné sektory sa stanú neziskovými, ak budú musieť započítať všetky ekologické škody, ktoré spôsobujú, do vlastných nákladov. V súčasnosti tieto náklady znáša štát, obce alebo občania.

Existujú rôzne spôsoby financovania adaptačných opatrení na zmenu klímy, ktoré zahŕňajú vládne zdroje a investície zo súkromného sektora. Napr. prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku, čistejšie a zelenšie mestá a obce. Projekty si vyžadujú buď jeden zdroj financovania alebo kombinované zdroje.

Financovanie klimatickej zmeny

Financovanie klimatickej zmeny sa vzťahuje na financovanie činností súvisiacich so zmenou klímy. Rámcový dohovor OSN o zmene klímy – United Nations Framework Convention on Climate Change, ich definoval ako financovanie, ktorého cieľom je znižovanie emisií, znižovanie zraniteľnosti a naopak zvyšovanie odolnosti ľudskej spoločnosti ako aj ekologických systémov voči negatívnym vplyvom zmeny klímy.

Financovanie klimatických zmien pochádza od medzinárodných, národných a regionálnych subjektov. Zahŕňa podporné mechanizmy na adaptáciu ako napr. mitigácia s cieľom prechodu na nízkouhlíkovú ekonomiku. 

Vlády majú k dispozícii celý rad mechanizmov a zdrojov financovania. V rámci EÚ ide o štrukturálne fondy, investičné fondy, či Európsku investičnú banku. Na národnej úrovni potom zo štátnych fondov, rozpočtov štátu a samosprávy. Ďalšie zdroje financovania sa zabezpečujú spoluprácou súkromného a verejného sektora.  Pre súkromný sektor je v súčasnosti rentabilné investovať do infraštruktúry založenej na obnoviteľných zdrojoch. Do budúcnosti je možné očakávať rozširovanie portfólia smerom k recyklácii a i.

Finančný dopad klimatickej zmeny v EÚ

Podľa viacerých štúdií skúmajúcich finančný dopad klimatickej zmeny na rôzne sektory sa ekonomické náklady do roku 2050 odhadujú na 32 miliárd EUR ročne v prípade následkov povodní; 1,5 miliardy EUR ročne na zvýšené náklady na zabezpečenie dodávok vody; 1,5 miliardy EUR ročne v oblasti dopadu klimatickej zmeny na poľnohospodárstvo. 

Štúdie, ktoré sa zameriavajú na lesné požiare predpokladajú zvýšenie frekvencie a rozsahu najmä v južnej Európe. Požiare v súčasnosti postihujú viac ako pol milióna hektárov lesov ročne. Odhadované hospodárske škody sa pohybujú vo výške 1,5 miliardy EUR ročne. Štúdie odhadujú, že rozsah požiarov v Európe sa môže v dôsledku klimatickej zmeny do roku 2080 zvýšiť o 200%!

Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy

Hodnotiaca správa Intergovernmental Panel on Climate Change potvrdzuje, že globálne otepľovanie jednoznačne prebieha. Je rýchlejšie ako predpokladali niektoré scenáre v minulosti a do roku 2100 sa môže Zem otepliť v priemere o 1,5 až 4,5 °C, v porovnaní s predindustriálnou úrovňou. Pre Slovensko by naplnenie scenára so 4-stupňovým globálnym oteplením mohlo znamenať zvýšenie priemernej ročnej teploty o 5 – 6 °C. Je to obrovský teplotný skok, ktorý by mal výrazne negatívny vplyv na biosféru, produkciu potravín, zdroje pitnej vody a zdravie obyvateľstva. Adaptácia na nové klimatické podmienky bude spojená s enormne vysokými nákladmi. V prípade zmeny klímy je jej budúci priebeh a skutočný rozsah ešte stále sprevádzaný vysokou neistotou a naše aktivity determinované aktuálnym poznaním problému.

Riešením, ktoré by malo v konečnom výsledku zabrániť alebo aspoň minimalizovať riziká a negatívne dôsledky zmeny klímy, je kombinácia opatrení zameraných na znižovanie emisií skleníkových plynov (mitigácia) s opatreniami vplývajúcimi na zníženie zraniteľnosti a umožnenie adaptácie človeka a ekosystémov s nižšími ekonomickými, environmentálnymi a sociálnymi nákladmi. 

Naša povinnosť včas identifikovať a realizovať preventívne adaptačné opatrenia je podporovaná tým, že budú očakávané nepriaznivé dôsledky zmeny klímy predstavovať významné ekonomické a sociálne náklady. 

Je potrebné pristúpiť k

  • hodnoteniu rizík, zraniteľnosti a dôsledkov zmeny klímy,
  • identifikácii adaptačných opatrení,
  • hodnoteniu sociálnych, ekonomických a environmentálnych prínosov a nákladov,
  • výberu prioritných adaptačných opatrení podľa výsledkov analýz.

Prírodné ekosystémy patria medzi najľahšie dostupné a nákladovo efektívne nástroje na prispôsobenie sa dôsledkom zmeny klímy. Adaptácia podľa Ecosystem-based adaptation approaches, môže do značnej miery zvýšiť odolnosť ekosystémov rastlinných a živočíšnych druhov, voči dôsledkom zmeny klímy, a prispieť k ich ozdraveniu.

Na základe projekcie budúceho vývoja do roku 2050, v prípade, že sa nebudú realizovať adaptačné opatrenia, dôjde k spomaleniu hospodárskeho rastu na úrovni 0,4 – 0,7 % HDP. Realizáciou preventívnych adaptačných opatrení by sa dopady mohli znížiť na 0,1 – 0,15 % ročného HDP. Zatiaľ čo priame dôsledky, ktoré sa prejavujú rastúcimi nákladmi, znížením produkcie alebo stratou trhového podielu je možné relatívne ľahko stanoviť, problémom je definovanie kumulatívnych nepriamych a sektorovo prepojených ekonomických dopadov.

Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy (2014) má za cieľ priniesť čo najširšiu informáciu o súčasných adaptačných procesoch SR a na základe ich analýzy navrhnúť rámcový koordinačný mechanizmus, ktorý by mal pomôcť pri ich zefektívnení a tiež zvýšiť celkovú informovanosť o tejto problematike. V odozve na stále intenzívnejšie prejavy a dôsledky zmeny klímy v našom regióne je našou povinnosťou včas identifikovať a realizovať preventívne adaptačné opatrenia a minimalizovať tak významné ekonomické a sociálne náklady v budúcnosti.

Viete viac?

Viete niečo, čo by mohlo druhým pomôcť? Máte aktuálnejšie alebo presnejšie poznatky o téme?  Nárhy na zlepšenie, informácie, dokumenty, fotky alebo videá môžete zdielať prostredníctvom kontaktného formulára

 

 

 

Čo môžem urobiť

Zástupca verejnej správy

Obyvateľ

Firmy

Učitelia a študenti

Chcete vedieť viac?