Dostatok kvalitných potravín

Urbanizácia je jedným z hlavných faktorov ovplyvňujúcich globálnu situáciu. Odhaduje sa, že bude 70% celkového počtu obyvateľov sveta do roku 2050 bývať v mestách. Okrem novej priestorovej konfigurácie prináša urbanizácia zásadné zmeny v sociálno-ekonomickom prostredí, vrátane vyhliadky na bezpečnosť potravín a kvalitnej výživy obyvateľstva.

Jedlo sa dlho považovalo za sektor, ktorý nespadá do pôsobnosti mesta, vzhľadom k tomu, že sa potraviny vyrábali mimo mesta. V posledných rokoch došlo k posunu v spôsobe vnímania potravinových systémov. Kolísavé ceny základných potravín, rastúce obavy o potravinovú bezpečnosť a trvalú udržateľnosť odhalili systémovú a evolučnú povahu globálnej potravinovej krízy. Vyvolali potrebu novej politiky, ktorá by zodpovedala hlbokému vzájomnému prepojeniu hospodárskych, sociálnych a environmentálnych aspektov.

Výroba potravín a klimatické zmeny

Zmena klímy narušuje dostupnosť potravín, obmedzuje prístup k potravinám a ovplyvňuje ich kvalitu. Rast teploty, zníženie dostupnosti vody, zmeny zrážkových modelov a extrémnych poveternostných podmienok vedú k zníženiu poľnohospodárskej produktivity.

Svetové poľnohospodárstvo očakáva, že dôsledky zmeny klímy, vrátane sucha, záplav, cyklónov, horúčav a škodcov, znížia celkový objem potravín, ktoré bude možné dopestovať. Vplyv na poľnohospodárstvo bude viesť k vyšším cenám potravín.

Produkcia potravín vytvára CO2 pri výrobe, preprave a následne aj pri predaji v klimatizovaných predajniach. Potravinársky odpad, ktorý sa rozkladá na skládkach, uvoľňuje metán, skleníkový plyn min. 28-krát účinnejší ako oxid uhličitý.

Potraviny a zdravie

Nadmerný príjem energie vedie, v kombinácii s obmedzenou fyzickou aktivitou, k obezite a chronickým ochoreniam, súvisiacim s príjmom stravy. Tieto problémy sa častejšie vyskytujú v chudobných vrstvách spoločnosti. Dochádza ku stavu, že dospelí ľudia s nadváhou žijú v domácnosti s podvýživenými deťmi, s nízkou hmotnosťou.

Potravinová bezpečnosť

Faktory vplývajúce na potravinovú bezpečnosť

> fyzické faktory – klíma, kvalita pôdy a i.,

> ľudské faktory – technológia výroby potravín.

Hrozby ovplyvňujúce potravinovú bezpečnosť

> rast svetovej populácie,

> zvýšenie dopytu po potravinách,

> nedostatok vody a obmedzenie dostupnosti pôdy

> miznutie odrôd druhov poľnohospodárskych plodín,

> plytvanie s potravinami,

> nárast ceny potravín.

Zameranie na potravinovú bezpečnosť, dostatok výživy a zabezpečenie živobytia v mestských a prímestských štvrtiach je predpokladom pomoci chudobným obyvateľom. Cieľom je kvalitnejší a zdravší mestský život pre všetkých. Je potrebné umožniť mestským orgánom a miestnym samosprávam rozšíriť svoju stratégiu smerom k dosiahnutiu rozvojových cieľov tisícročia.

Potraviny a udržateľnosť

Trvalo udržateľné poľnohospodárstvo je založené na pochopení ekosystémových služieb, sledovaní a skúmaní vzťahov medzi organizmami a ich prostredím. Metodologická štruktúra zahŕňa zisk, environmentálne správcovstvo, potravinovú spravodlivosť, zdravie, obchodné a rodinné aspekty. Je definovaný tromi integrálnymi aspektmi – ekonomickým ziskom, environmentálnym dozorom a sociálnou zodpovednosťou.

Udržateľnosť poľnohospodárstva sa zameriava skôr na obchodný proces a formu obhospodarovania ako na všeobecný poľnohospodársky produkt. Zaoberá sa tiež sociálnymi a environmentálnymi faktormi. Na rozdiel od tradičného prístupu, kde je objem zisku jediným hlavným faktorom.

Mestské poľnohospodárstvo alebo záhradníctvo je formou pestovania, spracovania a distribúcie potravín v mestskej oblasti alebo v jej okolí. Môže zahŕňať chov zvierat, akvakultúru, agrolesníctvo, včelárstvo a záhradníctvo. Táto činnosť býva prevádzkovaná aj v prímestských oblastiach.

Potraviny z mestského poľnohodpodárstva

V súčasnosti sa 15% svetových potravín vyrába v mestách. V najbližších 20 rokoch sa percentuálny podiel pravdepodobne zdvojnásobí. Udeje sa tak v dôsledku nárastu mestského poľnohospodárstva v rozvojových krajinách.

Potraviny a Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy

Hodnotiaca správa medzivládneho panelu pre zmenu klímy uvádza, že prebieha globálne otepľovanie rýchlejšie ako predpokladali pôvodné výpočty. Pri súčasnom vývoji sa do konca storočia Zem oteplí o 1,5 – 4,5°C, v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Správa ďalej informuje, že koncentrácie oxidu uhličitého, metánu a oxidu dusného v atmosfére stúpli na úroveň presahujúcu posledných 800 tisíc rokov, prevažne v dôsledku ľudských činností ako napr. agropodnikanie, odlesňovanie, emisie zo spaľovania fosílnych palív, a i.

Ak sa naplní scenár zvýšenia globálnej teploty o 4°C, pre Slovensko by to znamenalo priemerný nárast teplôt o 5 – 6°C. Tento nárast veľmi negatívne ovplyvní biosféru a produkciu potravín na našom území.

Zvýšenie globálnej teploty má za následok pribúdanie extrémnych výkyvov počasia ako záplavy, horúčavy, suchá, a i. Pri všetkých týchto javoch hrozí obyvateľstvu priame ohrozenie života a zdravia, horšením kvality vodných zdrojov, kontamináciou potravín a nárastom rizika šírenia rôznych epidémií.

OSN a medzinárodné poľnohospodárske organizácie uvádzajú, že v prípade vyčerpania ropy, potrebnej na výrobu umelých hnojív, pesticídov a na prepravu zdrojov na výrobu potravín (napr. sóje z Južnej Ameriky na chov dobytka v Európe a na prepravu potravín vrámci sveta), nebude súčasná forma poľnohospodárstva v budúcnosti schopná zásobovať západné a rozvojové krajiny.

Viete viac?

Viete niečo, čo by mohlo druhým pomôcť? Máte aktuálnejšie alebo presnejšie poznatky o téme?  Nárhy na zlepšenie, informácie, dokumenty, fotky alebo videá môžete zdielať prostredníctvom kontaktného formulára.

Video

What Is The Food You’ll Eat In The Future? – BBC Click
Organic Sustainable Farming is the Future of Agriculture | The Future of Food
Organic food – hype or hope? | DW Documentary

Chcete vedieť viac?