Chemizácia prostredia

Umelo vyrobené chemikálie sú neodmysliteľnou a “životne dôležitou” súčasťou moderného životného štýlu. Nachádzajú sa v širokej škále spotrebných výrobkov – od nábytku, oblečenia a toaletných potrieb, cez elektrické spotrebiče, interiéry automobilov, po balenie potravín a čistiace prostriedky. Síce zlepšili kvalitu života človeka, no chemické látky majú negatívny dopad na životné prostredie aj na naše zdravie.

Štúdie preukázali nepriaznivý vplyv chemických látok, vyrobených človekom, na voľne žijúce druhy živočíchov a rastliny. Vedci sa oprávnene obávajú a poukazujú na súvislosť medzi určitými chemikáliami, ktoré narušujú hormóny a zároveň vážne ohrozujú ľudské zdravie. Veľkým problémom je vystavenie chemikáliám už počas vývoja dieťaťa, v tele matky. Napriek tomu, že negatívne ovplyvňujú naše zdravie, dennodenne sme vystavení chemickému koktejlu. K “vedľajším účinkom” patria napr. kardiovaskulárne ochorenia, rakovina, cukrovka alebo obezita, problémy s reprodukciou, vrodené chyby, narušenie vývoja mozgu dieťaťa, astma, rôzne druhy alergií a poruchy správania.

Zdroj chemického znečistenia

Organizácia Greenpeace v rámci výskumu identifikovala viac ako 17 tisíc potenciálne nebezpečných chemikálií. V dodávateľskom reťazci niektorých sektorov objavili problémy týkajúce sa vybraných skupín chemikálií. Transparentnosť a dostupné informácie bývajú najväčšími prekážkami budúcnosti, bez škodlivých látok. Je nesmierne náročné odhaliť toxické látky, ktoré sú všadeprítomné. Nachádzajú sa napríklad v telefónoch, vodných tokoch a tým pádom aj v rybách, opaľovacích krémoch a samozrejme aj v tele človeka. V niektorých sektoroch sa už nahrádzajú nebezpečné chemikálie bezpečnejšími variantami, no nedeje sa to dostatočne rýchlo. Je nevyhnutné zrýchliť proces a vyhnúť sa väčším škodám.

Medzi najviac jedovaté látky zaraďujeme napr. škvary, rádioaktívne tvarovky, azbest alebo iné látky s vysokým obsahom formaldehydu. Sporné môžu byť aj látky z umelej živice ako napr. laky, farby, syntetické lepidlá alebo iné, z ktorých sa po aplikácií uvoľňujú prchavé látky. Nebezpečné aj bitúmeny – prírodné horľaviny rozličného skupenstva, ktoré sa bez zmeny rozpúšťajú v organických rozpúšťadlách ako napr. prírodný asfalt, zemný plyn, ropa a i.

Škodliviny, ktoré sa najviac uvoľňujú z materiálov použitých pri stavebných prácach a povrchových úpravách sú aromatické uhľovodíky ako napríklad styrén, toluén, benzén a iné. Väčšinou sa vyskytujú v benzíne, rozpúšťadlách, lakoch, lepidlách alebo vo farbách. Sú to rizikové, karcinogénne chemikálie.

Toxíny sa v interiéry vyskytujú aj vďaka stavebnému materiálu a kúreniu, vysávaním alebo varením ale aj pri fajčení alebo čistení domácnosti. Takisto sa môže za určitých okolností koncentrácia škodlivých látok v interiéry zvyšovať vďaka osvetleniu, plesniam, alergénom alebo aj vďaka imisiám z exteriéru.

Používanie každodenných chemických produktov, ako sú kozmetické a čistiace prostriedky, súvisí podľa novej analýzy, s polovicou výroby prchavých organických zlúčenín, pochádzajúcich z fosílnych palív.

Sklady

Toxický odpad škodí ľuďom, zvieratám a rastlinám, či skončí v zemi, v riekach alebo vo vzduchu. Niektoré toxíny, ako napríklad ortuť a olovo, ostávajú v životnom prostredí mnoho rokov a hromadia sa. Ľudia alebo voľne žijúce zvieratá prijímajú tieto toxické látky, napr. konzumáciou rýb alebo v rastlinnej strave.

Čistiace prostriedky

Čistiace prostriedky pre domácnosť sú účinné na odstraňovanie nečistôt, baktérií a iných mikroskopických škodlivých organizmov. Chemikálie v čističkách prispievajú k smogu, znižujú kvalitu pitnej vody a sú toxické pre zvieratá.

Aký je dopad chemikálií na zdravie?

Ľudia sú vystavení priemyselným chemickým látkam a pesticídom prostredníctvom potravinového reťazca a širokej škály spotrebných výrobkov. Aj voľne žijúce zvieratá sú vystavené rovnakým chemikáliám, pri vypúšťaní zo závodu, odpadovými vodami, únikom zo skládok a pesticídmi striekanými na pevnine.

Mnohé často vyskytujúce sa choroby sú spojené s vystavením chemickým látkam. Tieto ochorenia zahŕňajú rakovinu prsníka, mužské reprodukčné zdravotné problémy, neurologické poškodenie u detí, obezitu a cukrovku. Existuje stále viac vedeckých dôkazov, že vystavenie chemikáliám, počas vývoja v maternici, môže viesť k ochoreniu v neskoršom veku.

Obavy o účinkoch chemikálií na ľudí, ako je pokles počtu spermií a nárast diagnostikovaných druhov rakoviny, by mali viesť k prevencii a regulácii chemických látok.

Niektoré chemikálie sa môžu vzájomne ovplyvňovať s hormonálnymi procesmi v tele. Tieto látky sú známe ako hormonálne alebo endokrinné disruptory. Príkladom sú ftaláty, ktoré sa používajú na výrobu mäkkých plastov. Nachádzajú sa v mnohých spotrebiteľských výrobkoch, od vinylových podláh, sprchových závesov a hračiek až po kozmetiku.

Nebezpečné látky a prípravky pre ľudí

Veľmi toxické látky a prípravky môžu byť dráždivé, karcinogénne, mutagénne a poškodzujúce reprodukciu. Môžu mať za následok smrť, alebo dlhotrvajúce poškodenie zdravia, v prípade že sú vdychované, požité alebo absorbované pokožkou.

Dopad chemikálií na životné prostredie

Chemikálie vstupujú do ovzdušia, vody a pôdy, pri ich výrobe, použití alebo likvidácii. Vplyv na životné prostredie závisí od množstva uvoľnenej chemikálie, typu, koncentrácie a od toho, kde sa nachádza. Niektoré chemikálie sú škodlivé, uvoľňujú sa do životného prostredia aj keď nie je viditeľný ich bezprostredný vplyv. Iné chemikálie vzbudzujú obavy, pretože môžu vstúpiť do potravinového reťazca a hromadiť sa, prípadne pretrvávať v životnom prostredí ešte mnoho rokov.

Perzistentné a bioakumulatívne chemikálie

Mnohé chemikálie ostávajú v životnom prostredí a v organizmoch voľne žijúcich živočíchov a ľudí. Táto vlastnosť má za následok, že sú ekosystémy po celom svete kontaminované kokteilom chemických chemikálií. Chemikálie DDT – insekticídy a PCB – polychlórované bifenyly – používané v elektrických komponentoch boli zakázané. Napriek tomu sa celé desaťročia nachádzajú v globálnom prostredí, vrátane ľudského tela.

Vedci sledujú voľne žijúce živočíchy, s hormonálnymi chybami

(1) dysfunkcia štítnej žľazy – u vtákov a rýb,

(2) znížená plodnosť – u vtákov, rýb, mäkkýšov a cicavcov,

(3) zníženie úspechu pri liahnutí – u vtákov, rýb a korytnačiek,

(4) vážne deformácie pri narodení – u vtákov, rýb a korytnačiek,

(5) metabolické abnormality – u vtákov, rýb a cicavcov,

(6) abnormality správania – u vtákov,

(7) de-maskulinizácia a feminizácia – u samcov rýb, vtákov a cicavcov,

(8) de-feminizácia a maskulinizácia – u samičiek rýb a vtákov,

(9) oslabený imunitný systém – u vtákov a cicavcov.

Chemikálie a EÚ

Európska chemická agentúra – ECHA napomáha bezpečnému používaniu chemických látok. EÚ prináša novátorské právne predpisy o chemických látkach, ktoré chránia životné prostredie a ľudské zdravie, podporujú inováciu a konkurencieschopnosť v Európe. Agentúra ECHA spravuje jednu z najväčších regulačných databáz o chemických látkach na svete. Užívatelia majú tak prístup k informáciám o 120 000 chemických látkach na trhu EÚ, prostredníctvom informačnej karty, stručného profilu a zdrojových údajov. ECHA zároveň usmerňuje chemické látky na trhu, spracováva správy priemyslu o škodlivých látkach a študuje ich, v súlade s právnymi predpismi. Spolu s vládami členských štátov Európskej únie sa agentúra ECHA zameriava na najviac nebezpečné látky, v prípadoch, kedy môže byť ohrozená ochrana obyvateľa alebo životného prostredia.

Viete viac?

Viete niečo, čo by mohlo druhým pomôcť? Máte aktuálnejšie alebo presnejšie poznatky o téme?  Nárhy na zlepšenie, informácie, dokumenty, fotky alebo videá môžete zdielať prostredníctvom kontaktného formulára

Video

Air Pollution 101 | National Geographic
Would You Live in This Toxic, Closed-Off City?
Computer recycling West Africa style – Click – BBC News

Chcete vedieť viac?