Stromy

Stromy zlepšujú obývateľnosť našich miest a obci mnohých spôsobmi. Napriek tomu sa množstvo stromov v našich mestských oblastiach často znižuje. Rozsah samotných ekosystémových služieb stromu súvisí s jeho vekom, veľkosťou a zdravotným stavom. Dospelé stromy s väčšími korunami poskytnú niekoľko násobne viac prínosov ako mladšie menšie stromy. 

V čase klimatickej zmeny a extrémnych prejavov počasia sú stromy kľúčovým prvkom mestskej zelene. Vytvárajú zdravšie a šťastnejšie komunity, stabilizujú podnebie, udržiavajú v krajine vodu, znovu nás spájajú s prírodným svetom a poskytujú základné biotopy pre voľne žijúce zvieratá. Stromy a lesy robia naše mestá ekonomicky, sociálne a environmentálne odolnejšie.

Čo zohľadniť pri výsadbe stromov v obci alebo meste?

1.Vlastníka pozemku

Pre výsadbu na pozemku, ktorý nám nepatrí, je potrebné v prvom rade kontaktovať a získať súhlas od vlastníka pozemku. Vlastníka si môžete overiť aj na webstránke katastra nehnuteľností. 

2. Inžinierske siete

Pred samotnou výsadbou stromu je potrebné zistiť umiestnenie sietí technického vybavenia kvôli možnosti rastu koreňovej sústavy stromu. Umiestnenia jednotlivých sieti v obci alebo meste by mali byť evidované na obecnom úrade.  

3. Susedia

Pri výsadbe nesmieme zabudnúť na hranice susedného pozemku. Dôležité sú aj miestne zvyky a dobré susedské vzťahy. Stromy dorastajúce výšku vyššiu ako 3 m, by mali byť vzdialené od spoločnej hranice najmenej 3 m. U nižších stromov by mala byť vzdialenosť 1,5 m. To neplatí, ak je na susednom pozemku les alebo sad, ak tvoria stromy hranicu alebo ak ide o strom osobitne chránený podľa iného právneho predpisu.

4. Podmienky pre rast

Pri výsadbe by sme mali zohľadniť aj budúci vývin daného stromu v nadzemnej, ale aj podzemnej časti. Pôda by mala byť prekoreniteľná, aby tak boli poskytnuté podmienky pre rast a rozvoj stromu.

8. Druh stromu

Zohľadňujeme podmienky ako nadmorská výška, slnečná, veterná expozícia, reliéf krajiny, výška hladiny podzemnej vody a podobne. Limitným faktorom pre výber drevín je najmä ich odolnosť voči extrémnemu teplu a suchu a mrazuvzdornosť. Pri výsadbe v urbanizovanom priestore je nutné zohľadňovať predovšetkým schopnosť druhu na danom stanovišti prežiť pri optimálnom plnení požadovaných funkcií. V areáloch škôl, materských škôl, detských ihrísk je nutné zvážiť výsadbu jedovatých, alergénnych, tŕnistých drevín a drevín s krehkým drevom. Pri výbere druhov pre výsadbu vo voľnej krajine, je nutné zohľadniť charakter prirodzených porastov a charakter kultúrnej krajiny. Je vhodné využívať druhy zodpovedajúce prirodzenej drevinovej skladbe príslušného regiónu (vrátane vzácnejších druhov), prípadne druhy drevín používané tradične v danej oblasti. S ohľadom na zachovanie prirodzenej genetickej variability je zároveň vhodné využívať miestne (regionálne) zdroje sadiva a to predovšetkým u vzácnych druhov a obmedziť využívanie kultivarov. Použitie nepôvodných druhov nie je až na výnimky žiaduce. Pri výsadbách v miestach, kde dochádza k obnove či doplneniu existujúceho prvku zelene (aleje, parky, okolie sakrálnych stavieb a pod.), by mali byť v rámci zachovania kontinuity preferované rovnaké druhy najmä listnatých drevín, aké sa tu už vyskytujú, pokiaľ sa nejedná o invázny druh alebo druh stanovištne nevhodný.

Indikátor dostupnosti sleduje dostupnosť rôznych typov sídelnej zelene, od parkov, lesoparkov, záhrad či športových plôch v okruhu k maximálne stoviek metrov. 

Ekoidex je jeden z ďalších možných spôsobov hodnotenia, ktorý hodnotí podiel ekologicky hodnotnej zelene na celkovom zastavanom území sídla. Okrem nezastavaných plôch, ako sú trávniky a parky, hodnotí tiež prítomnosť zelených striech, zelených fasád alebo mobilnej zelene.  Ekoindex je možné použiť v husto zastavaných územiach, kde je podiel zelene možné zvyšovať práve prostredníctvom takýchto zelených prvkov. 

Hodnotenia sídelnej zelene z rôznych pohľadov:

  • enviromentálne hľadisko – ako zeleň prispieva k absorbcii CO2, tvorbe kyslíka, čisteniu vzduchu a pôdy, zadržiavaniu vody a vlhkosti v meste, tlmeniu hluku, rozvoju rozmanitosti prírodného prostredia, ekologickej stabilite a odolnosti miest a obci
  • urbanisticko architektonické hľadisko – výsledkom je posúdenie zelene v rámci širších vzťahov – ulíc, blokov, mestských častí,  teda nie primárne stavu jednotlivých prvkov zelene
  • sociálno-psychologické a estetické hľadisko – hodnotia sa prínosy zelene na zdravie človeka, sociálne dopady umiestnenie zelene, využívanosť a obľúbenosť zelených prvkov – parky, trávniky, lúky. 
  • ekonomické hľadisko – hodnotia sa prínosy zelene z pohľadu finančných prínosov ako zvýšenie hodnoty nehnuteľností v okolí zelene, šetrenie nákladov na odvod dažďovej vody, potreby chladenia miest a ďalšie ekonomicky vyčísliteľné prínosy zelene 
  • dendrologické a sadovnícke hľadisko – hodnotenie z pohľadu rastlinných vzťahov na území,  zdravotného stavu zelene drevín, určenie ich počtu, druhov a podobne. 
  • historické hľadisko  – hodnota stromov z pohľadu historickej pamäte, určenie chránených stromov, historických parkov a podobne.

Efektivita hodnotenia zelene spočíva v komplexnom posúdení jej množstva, kvality, dostupnosti a jej významu v širších súvislostiach so zvyšným životom v meste alebo obci.

Výber a úprava stanovišťa stromov

Stanovište pre výsadbu je klúčové pre budúci rast stromu najmä v mestách a obciach. Rozhoduje najmä kvalita pôdy, prístup k podzemnej a dažďovej vode a dostatočný priestor pre rast koreňov aj koruny stromu. Pre trvalo udržateľné riešenia je dôležitá schopnosť stromu vytvoriť si svoj vlastný ekosystém vzťahov s okolitými stromami, rastlinami, hubami, živočíchmi aj mikroorganizmami. 

Stanovište možno charakterizovať napríklad podľa systému triedenia poľnohospodárskych pozemkov spracovaného v rámci bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ – viď  Zákon č. 220/2004 Z. z. a www.podnemapy.sk) alebo pomocou súborov lesných typov (SLT – viď Zákon 326/2005 Z. z. a Príloha č. 1 zákona). Použité môžu byť aj ďalšie klasifikácie, ako sú napríklad Reprezentatívne potenciálne geoekosystémy a potenciálna prirodzená vegetácia (Atlas krajiny SR, 2002) či poľnohospodárske výrobné oblasti a podoblasti. 

Hladina podzemnej vody v danej lokalite ovplyvňuje výber drevín aj technológiu výsadby. V špecifických prípadoch (napríklad výsadba v limitovanom prekoreniteľnom priestore) je nutné riešiť odvod daždovej vody ku drevinám.

Stanovište so zachovaným pôdnym profilom.

Ide o stanovištia so štandardnými typmi pôdy, ktorú väčšinou nachádzame vo voľnej krajine, parkoch a záhradách. Vyžadujú iba štandardnú úroveň prípravy pred výsadbou.

Pozmenené stanovište

V metskom prostredí, najmä pri výsadbách na spevnených plochách, sú podmienky pre rast stromov často sťažené. Pôda máva zmenenú štruktúru, vysoké pH, býva zhutnená. Nepriepustné povrchy zabraňujú výmene vzduchu a vsakovaniu vody čo tieto procesy obmedzuje. Často dochádza ku kontaminácií stanovištia (napr. zasolením, únikmi ropných látok, ťažkými kovmi a podobne). Pôdy ovplyvnené činnosťou človeka sa obvykle vyznačujú nevyrovnanou zásobou živín, nedostatkom humusu a nízkou biologickou aktivitou. V prípade výrazne kontaminovaných stanovíšť je nutné pristúpiť k výmene pôdy v prekoreniteľnom priestore, prípadne k použitiu taxónu znášajúceho daný typ kontaminácie.

Pôdna reakcia

Pri výbere taxónu je potrebné rešpektovať pôdnu reakciu a pedologické pomery stanovištia. Úprava pH stanovištia je ekonomicky náročná a zvyčajne dočasná. Je nutné prihliadať ku kvalite pôdy v lokalite výsadby v budúcom prekoreniteľnom priestore. Najdôležitejšia je vrchná vrstva do hĺbky 400 mm. Ak zemina v mieste výsadby nespĺňa optimálne podmienky, mala by byť vylepšená. Spracovanie pôdy sa riadi STN 83 7016. Zhutnený terén je nutné primerane prevzdušniť minimálne do šírky dvojnásobku šírky vlastnej výsadbovej jamy.  Pri zvyšovaní terénu navážkami, terénnymi moduláciami a obdobnými zásahmi je nutné vykonať zdrsnenie povrchu, na ktorý sa navážka aplikuje (napríklad kultiváciou) a v prípade potreby aj prevzdušnenie spodných vrstiev pôdy.

Extrémne veterné stanovište

 Na týchto typoch stanovíšť môže u sadeníc alejových stromov dochádzať ku zlomom kmeňa, nakláňaniu vysadzovaných rastlín, prípadne k pomalšiemu zakoreňovaniu. Je vhodné na výsadbu zvoliť odolné tipy stromy a tvoriť v takýchto prípadoch radšej väčšie skupiny stromov, ktoré budú spolu lepšie odolávať nárazom vetra. 

Priestorové pomery stanovišťa pre výsadbu

Voľba miesta pre umiestnenie stromu predchádza prieskum umiestnenia sietí technického vybavenia (podzemné káble, nadzemné vedenie, vodovoné a plynové potrubia) v danej lokalite. Ochranné pásma sietí technického vybavenia určujú príslušné zákony upravujúce problematiku jednotlivýcch druhov sietí.  

Výsadba stromov v ochranných pásmach inžinierskych sietí je možná po dohode so správcom sieti. Vhodná je najmä výsadba so špeciálnym technickým riešením zamedzujúcim vrastaniu koreňov smerom k vedeniu. Pre výsadby stromov v záplavových územiach v rozsahu ovplyvňujúcich odtokové pomery, je nutné povolenie podľa  zákona č. 364/2004 Z. z.

Priestor pre nadzemné časti stromu

 Lokalita pre výsadbu musí umožňovať vývoj koruny vo veľkosti dospelého jedinca daného druhu. Výnimkou môžu byť výsadby stromov pre ďalšie tvarovanie a výsadby dočasného charakteru. Je potrebné zohľadniť aktuálny stav priestoru a existujúcich prírodných vzťahov. Dôležité je zohľadniť napríklad okolité okolité stromy, dopad a odtok daždovej vody, budovy, mestský mobiliár aj nadzemné siete technického vybavenia. 

Vzdialenosť vysadených stromov je rôzna v závislosti od daného miesta a jeho dlhodobej vízii. V budúcnosti je potrebné myslieť na cieľovu veľkosť koruny dospelého jedinca daného druhu. Ak je zámerne vykonávaná hustejšia výsadba, je potrebné rast drevín priebežne sledovať a v prípade potreby realizovať potrebné zásahy. 

Prekoreniteľný priestor

Prekoreniteľný priestor je nutný priestor využiteľný pre rast koreňového systému vysadeného stromu. Objem musí odpovedať veľkosti daného druhu, a to ako v kvalitatívnom tak kvantitatívnom zmysle. Podľa normy STN 83 7010 musí nezakrytým alebo trvalo pre vzduch a vodu priepustným krytom opatrená plocha zaberať najmenej 5 m2. Priestor pre koreňový systém by mal mať základnú plochu najmenej 16 m2 a hĺbku najmenej 800 mm. Za prekoreniteľné sa považujú pôdy, ktoré poskytujú podmienky pre rast a rozvoj stromu. Ak je prekoreniteľný priestor veľkostne nedostatočný, musia byť navrhnuté technické riešenia pre jeho zväčšenie, napríklad použitie štruktúrnych substrátov ako súčasť konštrukčných vrstiev spevnených plôch, vytvorenie koreňových tunelov, spojovacích priekop, vytvorenie zelených pásov, inštalácia prevzdušňovacích systémov a podobne. 
Výsadba stromov v tesnej blízkosti spoločnej hranice pozemkov je upravená v občianskom zákonníku (zákon č. 89/2012 Zb.). Pokiaľ nie je iný právny predpis alebo neplynie z miestnych zvyklostí niečo iné, platí pre výsadbu stromov dorastajúcich zvyčajnej výšky presahujúcej 3 m prípustná vzdialenosť od spoločnej hranice pozemkov 3 m a pre ostatné stromy 1,5 m. To neplatí, ak je na susednom pozemku les alebo sad, ak tvoria stromy hranicu alebo ak ide o strom osobitne chránený podľa iného právneho predpisu.

Výber druhu stromov

V miestach s vyššou hladinou podzemnej vody a na stanovištiach s nepriepustnými horizontmi s akumuláciou vody bez možnosti riešenia odtokových pomerov drenážou, treba preferovať druhy znášajúce tieto podmienky. 

Výber drevín podľa teplotných pomerov stanovišťa

Základným postupom pri výbere taxónov pre konkrétnu lokalitu je prieskum stanovišťa a zhodnotenie stavu drevín, ktoré tu rastú. Je potrebné prihliadať k nadmorskej výške stanovišťa, pri zohľadnení ďalších podmienok – slnečná, veterná expozícia, reliéf krajiny a podobne. Limitným faktorom pre výber drevín je najmä ich schopnosť odolávať extrémnemu telu a suchu, ako aj mrazuvzdornosť dreviny. Je nutné si overiť mrazuvzdornosť taxónu na danom stanovišti. Naopak dreviny z chladnejších oblastí môžu trpieť prehrievaním, suchom a nižšou vzdušnou vlhkosťou.

Výber taxónu pre výsadbu na miestach prechodu sídel do voľnej krajiny a  v sídlach vidieckeho charakteru

Pri výbere taxónov pre výsadbu vo voľnej krajine, je nutné zohľadniť charakter prirodzených porastov a charakter kultúrnej krajiny. Je vhodné využívať druhy zodpovedajúce prirodzenej drevinovej skladbe príslušného regiónu (vrátane vzácnejších druhov) a druhy drevín používané tradične v danej oblasti. S ohľadom na zachovanie prirodzenej genetickej variability je zároveň vhodné využívať miestne (regionálne) zdroje sadiva a to predovšetkým u vzácnych druhov a obmedziť využívanie kultivarov. Použitie nepôvodných druhov nie je až na výnimky žiaduce. Výsadba geograficky nepôvodných druhov a krížencov do voľnej krajiny je podľa § 7b, ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. je možná len s povolením orgánu ochrany prírody. Prednosť majú dreviny s listom pôvodu, prípadne so sprievodným listom sadiva. V 3-5 stupni ochrany je podľa § 14 ods. 2 písm. g), § 15 ods. 1 písm. a), § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. vylúčené používanie geograficky nepôvodných druhov stromov pre výsadby. Z tohto zákona možno v odôvodnených prípadoch udeliť výnimku podľa § 43. Pestovanie krížencov v týchto kategóriách osobitne chránených území je možné len s povolením príslušného orgánu ochrany prírody podľa § 5 ods. 5. Vhodná je podpora pôvodných druhov listnatých stromov na úkor ihličnanov.

Pri výsadbe geograficky nepôvodných drevín do voľnej krajiny (napríklad pri obnove historických krajinných areálov, parkov a cintorínov alebo pri rekultivácií devastovaných území) nesmú byť používané invazívne dreviny, prípadne dreviny s veľkým inváznym potenciálom na danom stanovišti. Prednosť majú dreviny s listom pôvodu.

Pri výbere drevín pre výsadbu do historických záhrad, parkov, areálov historických pamiatok a pod. je nutné dbať osobitného zreteľa na to, či sa nenachádzajú na území pamiatkovej rezervácie, pamiatkovej zóny, v ochrannom pásme nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny. V týchto územiach je nutné si vyžiadať podľa § 14 ods. 2 zákona č. 20/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti pred výsadbou záväzné stanovisko orgánu pamiatkovej starostlivosti. Výsadba drevín sa v týchto prípadoch posudzuje aj z estetického, historického a kompozičného riešenia.

Pri výsadbách v miestach, kde dochádza k obnove či doplneniu existujúceho prvku zelene (aleje, parky, okolie sakrálnych stavieb a pod.), by mali byť v rámci zachovania kontinuity preferované rovnaké druhy najmä listnatých drevín, aké sa tu už vyskytujú, pokiaľ sa nejedná o invázny druh alebo druh stanovištne nevhodný.

Výber druhu stromu pre výsadbu v metskom priestore a špecifických podmienkach

Pri vysadbe v mestách a obciach je nutné zohľadňovať predovšetkým schopnosť taxónu na danom stanovišti prežiť pri optimálnom plnení požadovaných funkcií stromu

Výsadba v areáloch škôl, materských škôl, detských ihrísk a podobných plochách s intenzívnym pohybom detí. Na týchto plochách je nutné zvážiť výsadbu jedovatých, alergénnych, tŕnistých drevín a drevín s krehkým drevom. Pri ich použití je potrebné zohľadňovať atraktivitu jedovatých častí a prístupnosť daných rastlín. Na použitie drevín v týchto areáloch sa podľa § 77 zákona č. 258/2000 Zb. vyjadruje orgán ochrany verejného zdravia.

V oblastiach s výskytom karanténnych škodlivých organizmov je vhodné zvážiť výsadbu hostiteľských drevín. Aktuálny prehľad o karanténnych škodlivých organizmoch a ich hostiteľských drevinách poskytuje Štátna rastlinolekárska správa.

Pre výsadbu pozdĺž komunikácií je vhodné voliť druh s ohľadom na technológiu a rozsah zimnej údržby na komunikácií. Prednosť majú taxóny lepšie znášajúce vplyv aplikácie soli. 

Hodnotenie kvality dodaných stromov

Stromy musia byť dodané v súlade s objednávkou a dodacím listom. Sadenice stromov musia byť zdravé, bez známok poškodenia kmeňa a kostrových konárov s vyzretymi výhonmi, bez nákaz a škodcov. Musia zodpovedať charakteristickým znakom daného druhu. Maximálny priemer nezakalusovaných rán je 20 mm, pričom je nutné rešpektovanie tretinového pravidla.

Zvýšená pozornosť musí byť venovaná koreňom, koreňovému balu a koreňovému krčku. Minimálne 1% náhodne vybraných sadeníc stromov by malo byť starostlivo prehliadnuté a skontrolované (u stromov dodaných v kontajneri či s balom, vrátane možnosti rozobratia balu alebo kontajnera). Zisťujú sa najmä nasledovné parametre:

● rany po prerušení koreňov (maximálny priemer rany je 30 mm)

● dostatočný počet rovnomerne rozložených hlavných aj jemných vedľajších koreňov s prihliadnutím k vlastnostiam jednotlivých taxónov

● korene nesmú byť preschnuté, nesmú byť viditeľné symptómy hubovej infekcie

● pozícia koreňového krčku v bale (nesmie byť umiestnený pod úrovňou pôdy – „utopený“ ani nad balom)

Zemný bal musí byť primerane veľký, nerozpadajúci sa. Obsah kontajnera musí byť dostatočne prekorenený. 

Kvalita a zloženie substrátu v bale či kontajneri musí zodpovedať nárokom pestovaných taxónov. V prípade používania substrátov s vyšším obsahom rašeliny je nutné zaistiť pri skladovaní i po výsadbe až do riadneho zakorenenie zvýšenú pravidelnú zálievku.

Zaschnutie koreňov, významné poškodenie koreňov, poškodenie kmeňa, chýbajúci, alebo poškodený kmeň, koruna nezodpovedajúca danému druhu a veľkosti sadenice sú dôvodom na odmietnutie prevzatia sadeníc stromov. Ak sa hlavné korene kontajnerovaných sadeníc stáčajú pozdĺž steny kontajnera, jedná sa o materiál neštandardný. Takto poškodené sadenice by nemali byť vysadené. Stáčajúce sa vedľajšie korene možno upraviť rezom. Pri výsadbe stromov s balom musí byť pletivo chrániace bal zo žíhaného, povrchovo neupraveného pletiva. Plachta chrániaca zemný bal musí byť z prírodného, ľahko rozložiteľného materiálu. Stromy s balmi obalenými materiálom nezodpovedajúcim tejto špecifikácii sú neštandardným materiálom a je môže to byť dôvod na odmietnutie ich prevzatia.

Transport a starostlivosť o výsadbový materiál

Všetka manipulácia so stromami s balom sa vykonáva optimálne za koreňový
bal. V prípade uchytenia za kmeň (tesne nad koreňovým balom) musí byť kmeň
ochránený proti mechanickému poškodeniu. Pri manipulácií nesmie dôjsť k
poškodeniu balu, pletív kmeňa, vylámaniu púčikov ani ku zlomom kostrových
konárov. Zásadný význam má zachovanie terminálneho výhonku.
Stromy je optimálne vysádzať bezprostredne po transporte. Stromy musia byť
chránené pred vyschnutím, prehriatím a mrazom. Pri preprave musia byť zaistené
také podmienky, ktoré stromy chránia pred týmto poškodením.
Expedícia stromov môže prebehnúť len so súhlasom príjemcu v prípade
nasledujúcich podmienok:
● medzi 1. októbrom a 15. marcom pri teplotách pod -2 o C
● medzi 16. marcom a 30. septembrom pri teplotách pod -1 o C
● pri nebezpečenstve vzostupe teplôt nad 25 o C

Zakládky výsadbového materiálu

V prípade založenia na stavbe musí byť rastlinný materiál po transporte uložený na
zodpovedajúcom mieste, chránený pred vetrom, slnkom, mrazom a vysychaním.
Koreňový systém sadeníc alebo koreňový bal musí byť zasypaný vlhkým pieskom a
ornicou, rašelinou, štiepkou, kompostom, prípadne prekrytý jutovými vrecami či
rohožami. Založenie voľnokorenných stromov musí byť vykonané okamžite po
transporte. Výnimku môžu tvoriť rastliny s koreňovým systémom ošetreným gélovými
prípravkami, u ktorých sa musí založenie uskutočniť do 24 hodín. Stromy s balom a v
kontajneroch musia byť dočasne založené najneskôr do 48 hodín od transportu.
Založené rastliny musia byť dostatočne zavlažované v závislosti od počasia a
použitom materiáli zakrytia a podľa lokality chránené proti poškodeniam zverou.

Ošetrenie koreňov

Stáčanie hlavných koreňov nie je prípustné. Skracujú sa dlhé korene, u
ktorých by došlo pri umiestnení do výsadbovej jamy k ich deformácií. Strom, u
ktorého by odstránenie škrtiacich koreňov viedlo k veľkému poraneniu, nesmie byť
vysádzaný.Ak korene voľnokorenných sadeníc javia známky zaschnutia, musia byť
pred výsadbou minimálne na hodinu namočené do vody. Dĺžka máčanie je
maximálne 24 hodín.

Úprava stanovišťa

Stanovište je nutné v oblasti budúceho prekoreniteľného priestoru riadne
pripraviť pred začatím výsadby. Príprava sa týka predovšetkým:
● odstránenia trvácich burín vrátane ich vegetačných, regenerácie schopných
častí,
● odstránenia nežiaducich materiálov a prípadná výmena kontaminovanej či
nevhodnej pôdy,
● úpravy stanovišťa vrátane prípadnej navážky vegetačnej vrstvy pôdy

Výsadbové jamy

Na nepozmenených, nezhutnených stanovištiach je veľkosť výsadbovej jamy
daná priemerom balu kontajnera alebo šírkou koreňového systému voľnokorennej
sadenice. Šírka výsadbovej jamy je minimálne 1,5 násobkom vyššie zmieneného
rozmeru.
Tvar výsadbovej jamy na pieskových až stredne ťažkých pôdach nie je
dôležitý. V ílovitých alebo zhutnených pôdach je vhodnejší hranatý alebo lúčovitý
tvar. Steny jamy musia byť zdrsnené a nesmú pôsobiť ako nepriestupná prekážka
pre korene. Dno výsadbovej jamy nesmie byť hladké a zhutnené, je nutné ho narušiť.
Hĺbka výsadbovej jamy by nemala presiahnuť veľkosť balu alebo koreňového
systému sadenice.
Pri kopaní jamy by nemalo dôjsť k premiešaniu vrstiev pôdy. Vrchná vrstva by
mala byť oddelená od spodných vrstiev. Dno jamy musí byť upravené tak, aby
nedošlo k následnému poklesu koreňového krčku vysadeného stromu. Ako “spodná
vrstva pôdy” sa označuje u ťažších pôd vrstva približne pod 0,3 m, pri ľahších pôd
pod 0,4 m
Pred výsadbou je nutné skontrolovať odtokové pomery v jame. V miestach s
vyššou hladinou podzemnej vody alebo na nepriepustných stanovištiach je nutné

prebytočnú vodu odviesť
drenážami, prípadne vykonať výsadbu nad terén. Pri výsadbe nad terén je nutné
zeminu naviezť v dostatočnom časovom predstihu pred vlastnou výsadbou.

V prípade strojovo hĺbených jám je nutné pred výsadbou narušiť zhutnené
steny a dno jamy. Pri výsadbe živých plotov a stien, prípadne pri osadzovaní svahov
a podobne je možná výsadba do rýh. Zaistenie priestoru pri vytváraní výsadbových
jám musí zodpovedať nariadeniu vlády č. 591/2006 Zb.

Použitie substrátov a látok vylepšujúcich stanovište
Vo vhodných pôdnych podmienkach nie je vo výsadbovej jame potrebné
vymieňať ani vylepšovať zeminu.
V zhoršených podmienkach je vhodné zeminu vylepšiť. Vhodné je doplniť iba
jednotlivé komponenty a vytvoriť substrát priamo na mieste premiešaním s
existujúcou zeminou. Existujúca zemina nesmie byť kontaminovaná.
Fyzikálne vlastnosti ťažších pôd, stanovíšť viac zaťažovaných (riziko
zhutnenia pôdy) alebo urbanizovaných stanovíšť (spevnené povrchy – zhoršený
príjem vody a vzduchu) sú vylepšované materiálmi zlepšujúcimi priepustnosť pôdy
(napríklad piesok, drvené kamenivo, minerálne substráty). V piesočnatých pôdach
môžeme naopak pridávať íly alebo bentonit pre zlepšenie schopnosti substrátu
viazať vodu. Ak sa nejedná o výrazne kontaminované pôdy, zeminu na stanovišti len
vylepšujeme, aby nedošlo k zásadnej zmene štruktúry a fyzikálnych vlastností od
okolitej pôdy. Na bežných stanovištiach sa zvyčajne vykonávajú vylepšenia pôdy
maximálne do 50% objemu výsadbovej jamy. Minerálne substráty na báze piesku
alebo štrku sa zmiešajú s existujúcou zeminou. Tieto materiály nesmú zásadne
meniť pH stanovišťa. Minerálne substráty možno používať v spodných aj vrchných
vrstvách výsadbovej jamy.

Štruktúrne (nosné)
substráty sa nepoužívajú priamo do výsadbovej jamy, ale do prekoreniteľného
priestoru nadväzujúceho na ňu. Sú to substráty, ktoré sú schopné po zhutnení niesť
stavebnú konštrukciu, ale zároveň vytvárajú podmienky vhodné pre rast koreňov.
Skladajú sa z hrubších frakcií štrku a ďalšieho materiálu vhodného pre rast koreňov.
Mykoríza umožňuje koreňom lepší príjem vody i živín, mykorízne huby poskytujú
rastlinám niektoré rastové hormóny. Účinnejší príjem živín zlepšuje vitalitu stromov.

Obdobie výsadby

Voľnokorenné stromy a stromy s balom sa vysádzajú vtedy, keď sú sadenice
vo vegetačnom pokoji. Nesmie sa vysádzať za mrazu a do zamrznutej pôdy. Stromy
s balom možno vysádzať aj v období vegetácie, ak boli zodpovedajúcim spôsobom
pripravené. Stromy dodávané v kontajneri či airpote možno vysádzať v priebehu
celého roka, pokiaľ nie je zamrznutá pôda. Ak sú rastliny v plnom raste, nie je
vhodné ich vysádzať za vysokých teplôt.

Postup výsadby

Koreňový krčok stromu musí byť usadený v rovine s terénom alebo ľahko nad
terén, nesmie byť zasypaný. Výnimku tvorí topoľ a vŕba, ktorých koreňový krčok je
možné umiestniť ľahko pod rovinu terénu a podporiť tak tvorbu adventívnych
koreňov. Koreňový krčok stromu vysádzaného do svahu musí byť po výsadbe v
úrovni spodnej hrany odkopaného terénu (hornej hrany nižšie položenej steny jamy).
Strom vysadený vo svahu musí byť chránený proti vodnej erózií. Korene alebo
vrchná časť koreňového balu musí byť po výsadbe prekrytá vrstvou zeminy najmenej
20 mm. Korene voľnokorenných sadeníc musia byť ručne rovnomerne rozprestreté.

Drôtené pletivo balu musí byť v hornej časti uvoľnené, vrchný sťahovací drôt musí
byť prestrihnutý. Musí byť skontrolovaná skutočná pozícia koreňového krčku v bale či
kontajneri. Ak je strom utopený v bale, musí sa odstrániť zemina z hornej časti balu.

Zálievka ako súčasť výsadby sa vykonáva do otvorenej jamy, aby sa minimalizoval
vznik vzduchových vreciek. Zálievka musí presýtiť rovnomerne pôdu v celej
výsadbovej jame. Voda používaná pre zálievku nesmie byť kontaminovaná a musí
zodpovedať STN 75 7143. Najvhdonejšie je používať prefiltrovanú dažďóvú vodu.
Kvalitu vody je potrebné pravidelne kontrolovať. Závlaha pomocou zavlažovacích
sond je účelná len v priestoroch s obmedzenou možnosťou vsakovania vody. Ak sú
zavlažovacie sondy nainštalované, musia byť naplnené napríklad štrkom alebo
obdobným vhodným materiálom.
Pred zasypaním jamy je vhodné umiestniť do jej dna kotvenie. Pri zasypávaní hlbších
častí jamy sa použije zemina zo spodnej vrstvy (prípadne vylepšená minerálnym
substrátom). Na zasypanie vrchných vrstiev sa použije vrchná zemina (prípadne
vylepšená minerálnym alebo i organickým substrátom).

Pri
výsadbe voľnokorenných sadeníc sa musí postupovať tak, aby medzi koreňmi
nevznikali vzduchové kapsy nevyplnené substrátom. Vytváranie závlahovej misy je
vhodné pre zlepšenie možnosti zalievania stromu. Výnimkou sú výsadby v miestach,
kde závlahovú misu nemožno vytvoriť (spevnené plochy a podobne).
Akékoľvek zásahy, ktoré by mohli poškodiť koreňový systém, sú po výsadbe
nevhodné. Tieto práce musia byť vykonané pred výsadbou alebo ako súčasť
výsadby. Jedná sa napríklad o:
● hĺbkové kyprenie výsadbovej plochy rytím alebo strojovým spracovaním pôdy,
● inštalácia kolov alebo kotevných systémov do bezprostredného okolia
koreňového systému stromu po výsadbe,
● inštalácia opatrenia na ochranu miesta výsadby, ako ochrannej bariéry, rošty,
kmeňové koše a podobne.

Kotvenie
Špičáky a pyramídy od výšky 1,5 m a stromy so zapestovanou korunou je
nutné pri výsadbe pevne ukotviť pre zamedzenie trhania koreňov pri pohyboch
nadzemnej časti. Typ kotvenia, veľkosť a pevnosť kolov sú volené s ohľadom na
veľkosť rastliny, predpokladanú dobu účinnosti, charakter a spôsob využívania plôch
(napríklad požiadavky na bezpečnosť prevádzky), stanovište a estetiku. Zvyčajne sa
kotví na 1-3 koly. Kotvenie nesmie poškodzovať strom. Kotvenie sa ponecháva
zvyčajne dve vegetačné sezóny, výnimkou sú výsadby veľkých stromov alebo
výsadby na veterné či inak exponované stanovištia. Najčastejšie sa robí kotvenie ku
kolom, lanovými systémami do koruny alebo podzemné kotvenia. Koly použité pre
kotvenie musia byť olúpané a musia mať životnosť minimálne 2 roky. Úväzok musí
byť na kole zaistený proti skĺznutiu. Úväzky nesmú poškodzovať kôru, ani brániť
narastaniu kmeňa.

Koly sa
inštalujú počas výsadby do otvorenej výsadbovej jamy, aby nedošlo k poškodeniu
koreňov. Koly musia byť ukotvené pod dnom výsadbovej jamy. Výška kotvenia je od
500 mm od zeme do najviac 100 mm pod nasadením koruny kmenných tvarov
sadeníc. Pri použití lanového systému kotvenia sa musí systém pravidelne
kontrolovať. Lana musia byť dostatočne napnuté. Nesmie dochádzať k zarastaniu lán
do pletív kmeňa. Podzemné kotvenie je možné použiť iba u stromov dodávaných s
balom alebo v kontajneri. Kotvenie cez bal možno použiť pri pevných neporušených
baloch z ílovitých alebo ílovitohlinitých pôd.

Špeciálne opatrenie
Rošty sa inštalujú ako jedno z krajných opatrení do miest, kde je intenzívny
pohyb osôb a mohlo by dôjsť k zašľapávaniu (zhutneniu) pôdy v koreňovom
priestore. Veľkosť roštov sa volí podľa cieľovej veľkosti vysádzaných stromov. U
veľkých stromov je vhodné použiť delený rošt, ktorý umožňuje zväčšovať otvor pre
kmeň pri jeho narastaniu. Rošty musia byť ukotvené tak, aby nedochádzalo k
prerušeniu možnosti prerastania koreňov do okolitej pôdy. Rošty sa ukladajú na
nosníkoch ukotvených na pätkách. Rošty musia byť dostatočne priepustné pre vodu
a vzduch, musia umožňovať kontrolu koreňového priestoru, upratovanie odpadkov a
starostlivosť o strom. Mali by byť rozoberateľné a zabezpečené proti krádeži.
Protikoreňové bariéry možno použiť pre jednostranné zabránenie
prerastaniu koreňového systému (napríklad v smere k prekážke). Inštalované musia
byť v dostatočnej vzdialenosti od stromu, umožňujúce vyvinutie stabilného
koreňového systému a do dostatočnej hĺbky (0,5-1,5 m) danej pôdnymi podmienkami
a typom koreňového systému stromu. Protikoreňové bariéry sa inštalujú vždy lícnou
stranou ku kmeňu. Pri inštalácii a zasypávaniu nesmie dôjsť k ich poškodeniu alebo
pretrhnutiu. Optimálna ochrana podzemných sietí technického vybavenia je pomocou
chráničiek.
Na stanovištiach, kde nie je možné počítať s prirodzenou disponibilitou dostatočného
množstva vody pre rast stromu, je možné inštalovať zavlažovacie systémy. Závlaha
musí stimulovať prerastanie koreňov do hlbších pôdnych vrstiev a množstvo

dodávanej vody musí
zodpovedať typu závlahy, veľkosti dreviny, pôdnym podmienkam, dennej a ročnej
dobe.
Umiestenie zvodidiel pri svahoch a násypoch, kde je zvodidlo dané normou, alebo
je osadené na základe iných požiadaviek, možno vykonávať výsadbu stromov, ak sa
dodrží dostatočná nevyhnutná vzdialenosť pred prekážkou a potrebná vzdialenosť k
deformácií zvodidla po náraze (tzv. deformačná zóna). Umiestnenie zvodidiel sa riadi
vyhláškou č.104 / 1997 Zb..
Ochrana proti parkovaniu sa používa v priestore, kde dochádza k vjazdu a
parkovaniu vozidiel v blízkosti stromov. Ako ochrana kmeňa stromov proti parkovaniu
sú používané väčšinou kovové alebo betónové prvky pevne zakotvené v teréne a
odolné voči poškodeniu. Musia byť umiestnené najmenej 0,7 m od kmeňa stromu,
musia byť dostatočne viditeľné a nesmú akýmkoľvek spôsobom poškodzovať strom.
Zábrany proti parkovaniu musia spĺňať požiadavky STN EN 12899-1. V miestach,
kde môže dochádzať k postreku kmeňa či koruny soľankou zo zimného posypu
komunikácií, je vhodné zvážiť inštaláciu zodpovedajúcu ochrane rastlín. Ochrana
musí efektívne zabraňovať kontaktu s rozpustenou posypovú soľou.

Mulčovanie

Vysadené stromy je vhodné zamulčovať vrstvou 80-100 mm mulčovacieho
materiálu. Mulč by nemal byť v priamom kontakte s kmeňom. Mulčovacie materiály
nesmú poškodzovať strom a nesmú brániť svojimi vlastnosťami prenikaniu vody a
vzduchu do pôdy. Ako mulč možno použiť napríklad tieto organické materiály – kôru,
drevnú štiepku, prípadne slamu. Najvhodnejším anorganickým materiálom je drvené
Na exponovaných stanovištiach, kde hrozí zášľap (zhutnenie) povrchu, je optimálne
mulčovanie drveným kamenivom. Na stanovištiach s väčším pohybom ľudí je
vhodnejšie používať kamenivo väčších frakcií (napr. 32-64 mm). Jednotlivé formy
mulčovania je možné kombinovať. Mulč sa aplikuje tak, aby si plocha koreňovej misy
zachovávala mierny spád v smere ku kmeňu.

Ochrana stromov po výsadbe

Pri výsadbe kmenných tvarov stromov je vhodné inštalovať zodpovedajúcu
ochranu kmeňa. Na ochranu proti korní spále sa používajú trstinové, bambusové
alebo slamené rohože. Použitie jutových bandáži sa neodporúča. Možno využiť aj
nátery kmeňov vápenným mliekom. V miestach, kde hrozí poškodenie vysadených
drevín ohryzkom, či vytĺkaním, je potrebné vykonať vhodnú ochranu sadenice.
Koreňový priestor možno chrániť proti zatekaniu kontaminovanej vody aj
zvýšením obrubníkov alebo použitím ochranných bariér.
V trávnikových plochách je vhodné inštalovať ochranné prvky proti poškodeniu
kmeňa kosačkami. Vhodnou ochranou proti poškodeniu kmeňa pri kosení je
udržiavanie ochranného priestoru okolo kmeňa. Ochrana kmeňa nesmie
poškodzovať drevinu a musí byť inštalovaná s dostatočnou rezervou, aby bolo
umožnené hrubnutie kmeňa.
U stromov vysadených v letnom období na stanovištiach s extrémnym
slnečným žiarením a vysokými teplotami (napríklad vydláždené priestory) je vhodné
chrániť korunu počas letného obdobia špeciálnou sieťovinou – tieňovkou. Tieňovka
musí byť odstránená najneskôr do polovice septembra.

Prevzatie výsadby

Záručná doba na výsadbové práce sa dojednáva v rámci zmluvného vzťahu
medzi zadávateľom výsadby a realizátorom, a to minimálne na dobu doznievania
povýsadbového šoku stromu na novom stanovišti.
Súčasťou prevzatia je kontrola:
● pravosti deklarovaného druhu
● deklarovanej veľkosti sadeníc
● fyziologickej vitality a zdravotného stavu stromu
● typu zapestovania koruny
● úpravy koreňovej misy a prekoreniteľného priestoru
● inštalovaných trvalých ochranných prvkov

Starostlivosť po výsadbe

Dokončovacia starostlivosť je vykonávaná od prevedenia výsadby do okamihu jej odovzdania a prevzatia diela obstarávateľom. Rozvojová starostlivosť prebieha od okamihu odovzdania počas fázy odznievania povýsadbového šoku a v redukovanej podobe po celú dobu ďalšieho rastu stromu až po dosiahnutie začiatku plnej funkčnosti stromu. Na rozvojovú starostlivosť nadväzuje starostlivosť udržiavacia, ktorá je vykonávaná po celý zvyšok života stromu. 

Kontrola a odstránenie kotviacich a ochranných prvkov

Nadzemné kotvenia je nutné kontrolovať minimálne 1x za vegetačnú sezónu po dobu najmenej dvoch rokov. Pri kontrole dochádza k jeho oprave, prípadne úprave tak, aby nedochádzalo k poškodzovaniu kmeňa a bola zaistená optimálna funkcia. Po dvoch rokoch je kotvenie zvyčajne odstránené.

Ochranné prvky kmeňa je nutné kontrolovať minimálne 1x ročne. Ochranné prvky musia byť opravované a uvoľňované. Nátery a postreky proti ohryzeniu musia byť každoročne obnovované.

Tieniace rohože sú obvykle odstránené po dvoch rokoch, v opodstatnených prípadoch (napríklad pozdĺž komunikácií s chemickou zimnou údržbou) je možné ich ponechávať dlhšie. Ochranu proti ohryzom a vytĺkaniu je nutné udržiavať dlhšie (do doby, než si strom vytvorí hrubšiu borku), najmä u citlivých druhov ako sú napríklad jablone.

Polievanie

Závlahová misa je udržiavaná minimálne po dobu dvoch rokov a ďalej potom po celú dobu, kedy je vykonávaná zálievka. Voda používaná pre zálievku nesmie byť kontaminovaná a musí zodpovedať STN 75 7143. Najvhdonejšie je používať prefiltrovanú dažďóvú vodu. Kvalitu vody je potrebné pravidelne kontrolovať. Závlaha pomocou zavlažovacích sond je účelná len v priestoroch s obmedzenou možnosťou vsakovania vody. Ak sú zavlažovacie sondy nainštalované, musia byť naplnené napríklad štrkom alebo obdobným vhodným materiálom. 

Zálievka sa vykonáva po dobu odznievania povýsadbového šoku. Dĺžku povýsadbového šoku možno orientačne stanoviť ako 1 rok na každých 80 mm obvodu kmeňa (zaokrúhlené nahor). Toto pravidlo neplatí na extrémnych stanovištiach, kde je podľa konkrétnych podmienok nutné zaistiť závlahu až do riadneho zakorenenia, v niektorých prípadoch (napríklad stanovište bez prepojenia koreňového priestoru na vzrástly terén) i po celú dobu existencie stromu na stanovišti. Je nutné kontrolovať vlhkosť zeminy pred aplikáciou zálievky. Nesmie dôjsť k premokreniu pôdy v okolí výsadbovej jamy. Zálievka sa musí prispôsobiť klimatickým podmienkam, stanovišti (napríklad vplyvu expozície stanovištia voči vetru alebo slnečnému žiareniu), aktuálnemu priebehu počasia, veľkosti vysadeného stromu, pôdnej vlhkosti, termíne vykonávania (niektoré druhy vyžadujú výdatnú zálievku pred zimou) a požiadavkám daného taxónu. Vhodný je väčšinou cyklus 6-8 zálievok počas prvého vegetačného obdobia po výsadbe. Početnosť zálievok sa v druhom roku znižuje na 3-6. Zálievka u stromov musí preniknúť do hĺbky koreňového priestoru (v závislosti na veľkosti stromu) v celom priestore výsadbovej jamy. Tomu musí zodpovedať množstvo vody v každej zálievke. Zálievka nesmie prebiehať vodou pod tlakom, aby nedochádzalo k vymývaniu pôdy a zhoršovaniu jej fyzikálnych vlastností.

Hnojenie

Hnojenie sa vykonáva len v nevyhnutnom rozsahu v závislosti na obsahu živín v pôde. Zisťuje sa rozborom a zhodnotením prejavov vitality rastliny (dĺžka prírastkov, veľkosť a farba listov, vyzretosť letokruhov a podobne). 

Uprednostňuje sa organické hnojenie. V prípade nutnosti rýchleho účinku hnojiva možno použiť aj zálievkové hnojenie či hnojenie na list.

Hnojenie sa využíva najmä, ak sú stromy vystavené stresu (napríklad poškodením, chorobami či škodcami, nepriaznivými klimatickými vplyvmi a podobne), pre podporu ich regeneračnej schopnosti. 

Kyprenie

Kyprenie sa vykonáva u stromov, ktoré neboli mulčované. Kyprenie sa vykonáva po vykonaní zálievky tak, aby došlo k rozrušeniu pôdneho krytu, ľahšiemu prístupu vzduchu do pôdy a k prerušeniu pôdnej kapilarity vedúcej k zadržaniu vody v pôde. Kyprenie je vykonávané do hĺbky 30 mm a to tak, aby nedošlo k poškodeniu koreňového krčku a koreňov stromu ani prípadných podrastových výsadieb.

Ochrana proti chorobám a škodcom

V priebehu vegetácie je nutné sledovať celkový stav drevín. V prípade zistenia napadnutia je nutné patogénny organizmus identifikovať a podľa druhu a nebezpečnosti zaistiť adekvátne opatrenia.

Ochrana pred vplyvom mrazu

Pred mrazmi sa chránia predovšetkým teplomilné druhy, a to najmä v raných štádiách vývoja, ak sú vysadené v chladnejších podmienkach, než sú ich prirodzené biotopy.

Najdôležitejším opatrením pri vždyzelených druhov je zabezpečenie dostatočného množstva vody v pôde pred príchodom mrazov. Účinok zálievky možno zvýšiť aplikáciou materiálov s tepelne-izolačným účinkom (napr. mulča)

Kmene citlivých stromov chránime obalom pred pôsobením intenzívneho slnečného žiarenia v predjarnom období s nebezpečenstvom nočných mrazíkov, kedy hrozí vznik mrazových dosiek a trhlín. Koruny citlivých stromov (predovšetkým ihličnanov) chránime napríklad chemickými prípravkami obmedzujúcimi výpar alebo pritienením špeciálnymi tkaninami, ktoré je potrebné na jar včas odstrániť.

Doplňovanie mulča

Prírodné produkty (najmä organického pôvodu) použité na mulčovanie sú postupne rozkladané a je potrebné ich dopĺňať po dobu dokončovacej starostlivosti.Doplňovanie mulča až na pôvodnú úroveň sa vykonáva 1x ročne, optimálne na začiatku vegetačného obdobia.

Zoznam stromov a stromovito rastúcich kríkov s optimom na zásaditých pôdach nad pH7

Acer campestrejavor poľný (j. babyka)
Amygldalus communis (Prunus amygdalus)mandľa obyčajná
Armeniaca vulgaris (Prunus armeniaca)marhuľa obyčajná
Calocedrus decurrenscédrovec zbiehavý
Carpinus betulushrab obyčajný
Cedrus atlanticacéder atlantický
Cedrus libanicéder libanonský
Cerasus avium (Prunus avium)čerešňa vtáčia
Cerasus mahaleb (Prunus mahaleb)čerešňa mahalebka (mahalebka obyčajná)
Cornus masdrieň obyčajný
×Cupressocyparis leylandiicyprusovec leylandský
Elaeagnus angustifoliahlošina úzkolistá
Fagus sylvaticabuk lesný
Fraxinus excelsiorjaseň štíhly
Fraxinus ornusjaseň mannový
Ginkgo bilobaginko dvojlaločné
Juglans regiaorech kráľovský
Koelreuteria paniculatajaseňovec metlinatý
Laburnum anagyroidesštedrec ovisnutý
Larix deciduasmrekovec opadavý
Morus albamoruša biela
Morus nigramoruša čierna
Ostrya carpinifoliahrabovec hrabolistý
Paulownia tomentosapavlovnia plstnatá
Picea omorikasmrek omorika (balkánsky)
Pinus heldreichiiborovica Heldreichova
Pinus nigraborovica čierna
Pinus ponderosaborovica ťažká
Platanus ×hispanicaplatan javorolistý
Platycladus orientalis (Thuja orientalis)tujovec východný 
Populus albatopoľ biely
Populus simoniitopoľ Simonov
Pyrus pyrasterhruška planá
Quercus frainettodub balkánsky
Quercus pubescensdub plstnatý
Rhamnus catharticarešetliak prečisťujúci
Robinia pseudoacaciaagát biely
Salix albavŕba biela
Salix babylonicavŕba babylonská (matsudova)
Salix daphnoidesvŕba lykovcová
Sophora japonicasofora japonská
Sorbus ariajarabina oskorušová
Tamarix spp.tamariška
Taxus baccatatis obyčajný
Tilia platyphylloslipa veľkolistá
Ulmus glabrabrest horský
Ulmus laevisbrest väzový
Ulmus minorbrest hrabolistý

Zoznam stromov a stromovito rastúcich kríkov znášajúcich kyslé pôdy (pod pH 4)

Prevažná väčšina ihličnanov
Abies albajedľa biela
Abies grandisjedľa obrovská
Abies homolepisjedľa nikkoská
Abies koreanajedľa kórejská
Abies nordmannianajedľa kaukazská (nodmannova)
Abies procerajedľa ušľachtilá
Abies veitchiijedľa Veitchova
Acer saccharinumjavor strieborný (cukrový)
Betula pendulabreza previsnutá
Betula pubescensbreza biela
Castanea sativagaštan jedlý
Chamaecyparis nootkatensiscypruštek nutkanský
Chamaecyparis pisiferacypruštek hrachonosný
Juniperus chinensisborievka čínska 
Juniperus communisborievka obyčajná
Juniperus virginianaborievka virgínska
Larix sibiricasmrekovec sibirský
Liriodendron tulipiferaľaliovník tulipánokvetý
Magnolia spp.magnólia
Nyssa sylvaticatupela lesná
Padus avium (Prunus padus)čremcha obyčajná
Picea abiessmrek obyčajný
Picea glaucasmrek biely
Picea marianasmrek čierny
Picea sitchensissmrek sitkanský
Pinus banksianaborovica Banksova
Pinus cembra borovica limba
Pinus koraiensisborovica kórejská
Pinus parvifloraborovica málokvetá
Pinus sylvestrisborovica lesná
Pinus uncinata ssp. uliginosaborovica pyrenejská
Populus tremulatopoľ osikový
Pseudolarix amabilis (P. kaempferi)pasmrekovec Kaempferov
Quercus palustrisdub močiarny
Quercus rubradub červený
Salix pentandravŕba päťtyčinková
Sciadopitys verticillatadáždnikovec praslenatý
Sorbus aucupariajarabina vtáčia
Tsuga canadensisjedľovec kanadský
Tsuga heterophyllajedľovec západoamerický
Taxodium distichumtisovec dvojradový

Zoznam stromov znášajúcich tieň a stromovito rastúcich kríkov

Abies spp.jedľa
Acer campestrejavor poľný (j. babyka)
Acer platanoides (v mladosti)javor mliečny (j. mlieč)
Acer pseudoplatanus (v mladosti)javor horský (j. klen)
Carpinus  betulushrab obyčajný
Chamaecyparis lawsonianacypruštek Lawsonov
Chamaecyparis obtusacypruštek tupolistý
Fagus sylvaticabuk lesný
Fraxinus excelsior (v mládí)jaseň štíhly
Padus avium (Prunus padus)čremcha obyčajná
Picea abiessmrek obyčajný
Pseudotsuga menziesiiduglaska tisolistá
Sorbus aucupariajarabina vtáčia
Taxus baccatatis obyčajný
Thuja occidentalistuja západná 
Thuja plicatatuja riasnatá 
Thujopsis dolabratatujovka japonská
Tilia cordatalipa malolistá (l. srdcová)
Tsuga canadensisjedľovec kanadský
Tsuga heterophyllajedľovec západoamerický
Ulmus glabrabrest horský
Ulmus laevisbrest väzový
Zelkova serratazelkova pílovitá

Stromy a stromovito rastúce kríky s atraktívnymi jedovatými časťami

NázovJedovatá časťStupeň jedovatostiPoznámka
Listnaté dreviny: 


Ailanthus altissimasemená, kôra++pôsobí ťažkosti pri rúbaní – bolesť hlavy, kožná vyrážka
Buxus sempervirenscelá rastlina++++
Euonymus spp.celá rastlina+++36 plodov, môže byť nebezpečná pre dospelých
Gleditsia triacanthoslisty++plody a semená sú jedlé
Gymnocladus dioicuslisty a neupravené semená++pražené semená sa predtým používali ako náhrada kávy v Severnej Amerike
Ilex spp.listy a plody+++20–30 plodov, môže byť nebezpečná pre dospelých
Laburnum spp.celá rastlina++++3 -4 struky, môžu byť nebezpečné pre deti
Laurocerasus officinalisplody+++
Prunus serotinacelá rastlina++
Rhamnus spp.celá rastlina++
Robinia spp.celá rastlina+++kôra a plody sú zvlášť jedovaté
Sophora japonicakôra, plody a semená+++struky sú veľmi jedovaté




Ihličnany:


Juniperus ×pfitzerianacelá rastlina++++
Juniperus sabinacelá rastlina++++vrcholy výhonov sú veľmi jedovaté, 5-20 g môže byť nebezpečných
Junuperus virginianacelá rastlina++++
Taxus spp.celá rastlina okrem dužinatého miešku na plodoch++++ihlice sú zvlášť jedovaté, tiež pre kone a dobytok
Thuja spp.celá rastlina++++jedovatá pre zvieratá, najmä kone

Zoznam dôležitých drevín citlivých na zasolenie 

Abies spp.rod jedľa
Acer pensylvanicumjavor pensylvánsky
Acer platanoides javor mliečny (j. mlieč)
Acer pseudoplatanus javor horský (j. klen)
Acer rubrumjavor červený
Acer saccharinumjavor strieborný (cukrový)
Acer saccharumjavor cukrový
Aesculus ×carneapagaštan pleťový
Aesculus hippocastanumpagaštan konský
Alnus spp.rod jelša
Betula spp.rod breza 
Carpinus  betulushrab obyčajný
Castanea sativagaštan jedlý
Catalpa bignonioideskatalpa bignóniovitá 
Cedrus atlanticacéder atlantický
Cercidiphyllum japonicumcercidovník japonský
Cercis canadensisjudášovec kanadský
Cornus masdrieň obyčajný
Corylus colurnalieska turecká
Chamaecyparis spp.rod cypruštek
Crataegus laevigatahloh končistotŕňový
Crataegus ×lavalleihloh Lavalov
Crataegus monogynahloh jednosemenný
Fagus sylvaticabuk lesný
Juglans spp.rod orech
Laburnum ×watereri  ‘Vosii’štedrec Watererov 
Larix deciduasmrekovec opadavý
Liquidambar styracifluaambrovník styraxový
Liriodendron tulipiferaľaliovník tulipánokvetý
Magnolia spp.rod magnólia 
Malus spp.rod jabloň
Mespilus germanicamišpuľa obyčajná
Metasequoia glyptostroboidesmetasekvoja čínska
Morus albamoruša biela
Negundo aceroides (Acer negundo)javorovec jaseňolistý
Picea spp.rod smrek
Pinus cembraborovica limba
Pinus peuceborovica balkánska
Pinus strobusborovica hladká
Pinus sylvestrisborovica lesná
Pinus uncinataborovica pyrenejská
Platanus ×hispanicaplatan javorolistý
Populus balsamiferatopoľ balzamový
Populus nigratopoľ čierny
Populus simoniitopoľ Simonov
Populus tremulatopoľ osikový 
Prunus spp.rod slivka
Pseudotsuga menziesiiduglaska tisolistá
Quercus rubradub červený
Sorbus spp.rod jarabina 
Taxodium distichumtisovec dvojradový
Taxus baccatatis obyčajný
Thuja spp.rod tuja
Tilia spp.rod lipa 
Tsuga canadensisjedľovec kanadský
Ulmus glabrabrest horský

Prínosy zelene pre mestá a obce

1.Pomáha zmierňovať globálne otepľovanie

Zeleň a stromy predstavujú najefektívnejší spôsob čerpania oxidu uhličitého z atmosféry. Jeden dospelý strom môže absorbovať 21,6 kg oxidu uhličitého za rok. 

2.Ochladzuje mestá a obce

Zeleň a stromy ochladzujú mesto tienením domovov a ulíc, prerušovaním mestských „tepelných ostrovov“ a uvoľňovaním vody do vzduchu. Jeden zrelý strom môže produkovať rovnaký chladiaci účinok ako 10 klimatizačných jednotiek.

3.Čistí vzduch

Zeleň a stromy absorbujú znečisťujúce plyny (oxidy dusíka, oxid siričitý, olovo, ozón) a filtrujú častice zo vzduchu ich zachytávaním na listoch a kôre. Výskumy ukázali zníženie častíc z výfukových plynov automobilov na uliciach lemovaných stromami až o 60%.

4. Skrášľuje prostredie

Estetický vplyv zelene pre mestské prostredie je nespochybniteľný.  Stromy sú vizuálne príťažlivé a výrazne zlepšujú vzhľad dvorov, ulíc, štvrtí alebo celých častí miest.

5. Produkuje kyslík

Ľudský život je závislý na stromoch a zeleni. Stromy produkujú kyslík, ktorý nevyhnutne potrebujeme. Jeden dospelý strom uvoľní dostatok kyslíka do atmosféry na podporu 2 ľudí.

6. Podporuje zdravie a pohodu

Pobyt medzi zeleňou a stromami pomáha sústredeniu a znižuje mentálnu únavu. Stromy majú pozitívny vplyv na astmu, hypertenziu a iné choroby súvisiace so stresom. Štúdie ukázali, že pacienti s výhľadom z okien na stromy sa zotavujú rýchlejšie a s menšími komplikáciami.

7. Zadržiavaú vodu v krajine

Zeleň a stromy v sebe dokážu zadržať veľké množstvo vody a predstavujú najprirodzenejší spôsob, ako sa dažďová voda dostane do zeme. Stromy tienia a tak zabraňujú prehrievaniu a odparovaniu vody z krajiny.

8. Čistí vodu a mesto

Zeleň a stromy prirodzene filtrujú znečistenú dažďovú vodu ako aj vodu znečistenú od škodlivých chemikálií nazbieraných z ciest a chodníkov.

9. Znižuje hluk

Každá zeleň, trávniky, kríky aj stromy prirodzene pohlcujú zvuk.  V hlubokom lese sú hodnoty hladiny hluku okolo 15dB. Už pás zelene široký 3 metre znižuje v meste hladinu hluku o 25%.

10. Ochraňuje pôdu

Zeleň a stromy ochraňujú pôdu pred nadmerným rozpadom, vysúšaním a eróziou. Najdôležitejšiu úlohu v ochrane pôdy pred eróziou zohráva nenarušený pôdny kryt pokrytý zeleňou. Stromy a zeleň sa od nepamäti pouźívali na spevňovanie svahov, hrádzí, tokov potokov a riek.

11. Podporuje život a biodiverzitu

Zeleň a stromy sú základný pilier ekosystému našej krajiny aj našich miest a obcí. Každý strom plní mnoho rôznych funkcií. Vďaka tomu existuje množstvo ďalších organizmov, pretože žiadny nemôže existovať izolovanie od svojho okolia.

12. Poskytuje jedlo

Možnosti využitia rastlín a ich plodov v jedálničku ľudí a zvierat sú takmer neobmedzené. Jedna dospelá jabloň  môže priniesť až 100 kg ovocia za rok a môže byť zasadená aj na najmenšom mestskom alebo obecnom pozemku. Okrem ovocia pre ľudí tieto stromy poskytujú obživu pre vtáky a mnohé ďalšie zvieratá.

13. Utlmuje vietor

Pre agrárny charakter krajiny sú mestá a obce na Slovensku často nechránené pred priamym nárazovým vetrom. Budovy rýchlosť vetra ešte zvyšujú. Stromy v podobe lesa vedia ochrániť mesto pred vetrom a slúžia ako prirodzený vetrolam. Stromy v uliciach mesta výrazne znižujú rýchlosť vetra až do vzdialenosti 10-násobku ich výšky.

14. Zvyšuje ceny nehnuteľností

Rôzne štúdie ukázali konzistentné 5- až 15% zvýšenie hodnoty nehnuteľností na uliciach lemovaných stromami. Stromy a zeleň skrášľujú prostredie a priamo mu tak pridávajú ekonomickú hodnotu.

15. Pozitívne vplýva na spoločnosť

Zeleň a stromy môžu poskytnúť susedstvu zdravý priestor na stretávanie a podporiť tak susedskú identitu. Množstvo vplyvov stromov na človeka ešte nepoznáme. Štúdie napríklad poukazujú na menšiu kriminalitu na uliciach so stromami v porovnaní s ich menej zelenšími náprotivkami.

16. Šetrí zdroje

Ľudia si vedia niektoré z vyššie uvedených prínosov stromov zabezpečiť aj sami.  Vynakladajú však pritom množstvo energie a finančných prostriedkov ako napríklad na odtok dažďovej vody,  chladenie budov či odstraňovanie negatívnych následkov prejavov počasia.. Štúdia z anglicka vypočítala, že 1 libra investovaná do výsadby stromov sa mestu vráti v podobe 7 ušetrených libier.

Mestská zeleň a zdravie 

Súčasný mestský životný štýl je spojený s chronickým stresom, nedostatočnou fyzickou aktivitou a vystavenosťou environmentálnym rizikám. Na druhej strane ale mestský zelený priestor, ako sú parky, aleje, ihriská či lesoparky môžu podporiť duševné a fyzické zdravie, znížiť chorobnosť a úmrtnosť obyvateľov miest. Zeleň poskytuje priestor psychickú relaxáciu a zmiernenia stresu a má pozitívny vplyv na susedskú komunitu.

Dôkaz o zdravotných prínosoch vďaka pozitívnemu pôsobeniu zelene v oblasti duševného zdravia a reláxie je známy. Ukázalo sa, že jednotlivci žijúci v mestských oblastiach s prítomnosťou zelene plochami majú tendenciu mať zníženú úroveň stresu a pociťovať väčšiu mieru pohody v porovnaní s tými, ktorí majú horšiu dostupnosť zelene.

  • Výskumy ukázali, že ľudia, ktorí sa pozerali na fotografie prírody, vykazovali viac pozitívnych pocitov, ako pri pohľade na mestské scény bez zelene.
  • Pacienti v nemocnici s výhľadom na zeleň bývali s nemocnici kratšie, mali menej pooperačných komplikácií a  a vykazovali menšiu potrebu medikamentóznej liečby 
  • Psychiatrickí pacienti prejavujú lepšie výsledky ak sa nachádzajú na miestach s prítomnosťou zelene. 

Zeleň pozitívne vplýva na ľudí aj nepriamo. Prítomnosť zelených plôch zvyšuje mieru fyzickej aktivity, ktorá má zas pozitívny vplyv na telesné ako i duševné zdravie. Rovnako tiež zatraktívňovaním verejného priestoru pre relax posilňuje spoločenskú súdržnosť a inklúziu a tak má pozitívny vplyv na duševný a fyzický stav.

Zaujímavosti o stromoch

  • Strom dokáže pohltiť tretinu tuhých znečisťujúcich častíc v okruhu približne 250 m
  • Dospelý strom dokáže za vegetačné obdobie vyprodukovať toľko kyslíka, ako spotrebuje 10 ľudí za rok
  • Zatienený povrch môže byť o 20°C chladnejší ako teplota na netienených povrchoch
  • 100 dospelých stromov dokáže zachytiť až 500 tis. litrov dažďovej vody za rok
  • Jeden dospelý strom dokáže zachytiť takmer 9 tis. litrov dažďovej vody za rok
  • Správne umiestnené stromy dokážu ušetriť až 56% ročne spotrebovanej energie na klimatizácie
  • Polovica svetových tropických pralesov bola vyťažená alebo iným spôsobom zdegradovaná
  • Každú hodinu na Zemi ubudne približne 2000 ha lesov 
  • Takmer polovicu vyťaženého dreva a 72% papiera spotrebuje 22% populácie 
  • Stromy v meste dokážu znížiť hluk o 5-10 decibelov
  • Stromy sú jedny z najdlhšie žijúcich organizmov na Zemi. Zvyčajne sa dožívajú stovky rokov a niektoré žijú aj viac ako tisíc rokov. Najstarší strom na svete v Bielych Horách v Kalifornii má 4,800 rokov 
  • Listy stromov sú majú zelenú farbu, pretože pohlcujú svetlo červeného a modrého spektra
  • Na Zemi je známych približne 60 tisíc druhov stromov
  • Viac ako polovica druhov stromov žije iba v jednej krajine
  • Stromy sa na Zemi nevyskytovali počas prvých 90% jej existencie
  • Stromy dokážu komunikovať prostredníctvom svojho koreňového systému a húb, ktoré na ňom rastú
  • Ak do bezlesitej krajiny (lúka, pasienok, poľnohospodárska pumiesnime jeden strom

Čo odporúča Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy? 

Zásady a princípy proaktívnej adaptácie

Navrhujeme dôraz na „zelené“ a „modré“ štrukturálne prístupy, ktoré prispievajú k zvýšeniu odolnosti ekosystémov, s cieľom zastaviť stratu biologickej rozmanitosti a degradáciu ekosystémov a obnoviť vodné cykly, súčasne využívajú funkcie a služby, ktoré poskytujú ekosystémy, na dosiahnutie nákladovo efektívnejšieho a niekedy vhodnejšieho riešenia prispôsobenia sa ako keď sa opierajú iba o sivú infraštruktúru.

Zabezpečením trvalo udržateľného obhospodarovania lesov, udržiavaním, zvýšením výmery alebo obnovou prírode blízkych lesov, využitím stabilizujúcich krajinných štruktúr, ochranou a zveľaďovaním siete chránených území a zelenej infraštruktúry, a implementáciou vodozádržných opatrení s účelom zmierňovať rozsiahle povodne a vplyvy sucha sa zvýši adaptačná schopnosť celej ľudskej spoločnosti.

Opatrenia na zvýšenie biodiverzity prostredníctvom zelene

  • Ochrana ekologickej stability a variability.
  • Udržiavanie a revitalizovanie ekologických sietí a tvorba nových ekologických sietí.
  •  Tvorba nárazníkových zón okolo vysoko kvalitných biotopov,  preskúmanie stavu, posilnenie resp. doplnenie sústavy chránených území podľa požiadaviek EÚ a v zmysle medzinárodných štandardov,  umožnenie prírodného vývoja biotopov a zabránenie úbytku a fragmentácii biotopov.
  • Kombinácia vhodného územného plánovania, alebo revitalizácie ekosystémov s cieľom zvýšiť ich ochrannú kapacitu.
  • Vytváranie pestrých krajinných štruktúr a krajinnej pokrývky poľnohospodárskej a lesnej krajiny na riešenie zvyšujúcich sa rizík vyplývajúcich z meniacich sa klimatických podmienok.
  • Optimálne využívanie drevín v poľnohospodárskej krajine a overovanie potenciálu agrolesníckych systémov („agroforestry“).
  • Ochrana a revitalizácia prírodných lesov, udržateľné hospodárenie v lesoch.
  • Opatrenia na stabilizáciu svahov a lepší manažment prietokov v čase nedostatku ale aj nadbytku vody so zohľadnením ekosystémového prístupu.
  • Ochrana, obnova a udržateľný manažment mokradí (vrátane rašelinísk) a inundačných území pre udržiavanie prietokov a kvality vody.
  • Podpora opatrení na zadržiavanie vody v krajine (napr. sústavy malých technických zásahov rozmiestnených po celom povodí ako retenčné jamy, leso-technické meliorácie, jazierka, obnova meandrov a vegetácie pozdĺž tokov, zalesnenie alúvií a lepšie obhospodarovanie pôdy), ktoré majú potenciál zredukovať výskyt a intenzitu záplav.

Opatrenia vo vodnom režime krajiny prostredníctvom zelene

Adaptácia povodňovej bezpečnosti vodných stavieb na zmenené klimatické podmienky si vyžaduje prehodnotenie povodňovej bezpečnosti vodných stavieb, návrhových parametrov funkčných objektov s bezpečnostnými priepadmi a rekonštrukciu funkčných objektov vodných stavieb s bezpečnostnými priepadmi, ako aj, tam kde je to vhodné a možné, uplatňovanie zelených protipovodňových opatrení, ktoré okrem ochrany pred povodňami podporujú aj zadržiavanie vody v krajine.

V súlade s Koncepciou na ochranu vodných zdrojov Európy budú v oblasti vodného hospodárstva uprednostnené prvky zelenej infraštruktúry, zelené štrukturálne prístupy a neštrukturálne koncepty adaptácie pred prvkami sivej infraštruktúry. Opatrenia by sa mali zameriavať na zachovanie alebo zlepšovanie súčasného stavu vôd s cieľom dosiahnutia ich dobrého stavu, efektívne a udržateľné využívanie vodných zdrojov, ochranu pred následkami povodní a prispievať k ochrane prírody a krajiny a podpore poskytovania ekosystémových služieb. 

Je dôležité vytvárať priestor pre širšie uplatnenie tzv. „zelených“ opatrení v povodí, kde hlavným cieľom je zvýšenie adaptability krajiny cestou obnovy a zvýšenia účinnosti ekosystémových funkcií krajiny. „Zelené“ opatrenia sú uznávané ako lepšia environmentálna voľba, resp. ako doplňujúce – zmierňujúce opatrenia s cieľom minimalizovania dôsledkov sivej infraštruktúry za predpokladu, že sú rovnako účinné alebo účinnejšie z pohľadu stanovených cieľov.

Príklady adaptačných opatrení v oblasti vodného hospodárstva Zabezpečiť vhodné spôsoby využívania územia tam, kde hrozí zvýšené riziko erózie a vzniku povodní, uplatňovať správne poľnohospodárske postupy – obrábanie pôdy, osevné postupy, na exponovaných lokalitách zabezpečiť trvalý vegetačný kryt, budovanie zasakovacích lesných pásov a iných prvkov zelenej infraštruktúry.

Opatrenia v sídelnom prostredí prostredníctvom zelene

  • Zmeniť podiel spevnených a nespevnených povrchov, smerom k nespevneným povrchom.
  • Optimalizovať priestorové rozloženie zelených plôch, tienenie a morfologické vlastnosti terénu podmieňujúce prúdenie vzduchu zohrávajú dôležitú úlohu pri tvorbe mikroklimatických podmienok sídla a kľúčovú rolu v adaptácii.
  • Umožniť aby vodné a zelené plochy a prvky zohrávali dôležitú úlohu v naplnení tohto cieľa, lebo dokážu ovplyvniť mikroklimatické podmienky v sídlach. 

Opatrenia voči zvýšenému počtu tropických dní a častejšiemu výskytu vĺn horúčav prostredníctvom zelene

  • Koncipovať urbanistickú štruktúru sídla tak, aby umožňovala lepšiu cirkuláciu vzduchu.
  • Zabezpečiť a podporovať zamedzovanie prílišného prehrievania stavieb, napríklad vhodnou orientáciou stavby k svetovým stranám, tepelnou izoláciou, využívaním svetlých farieb a odrazových povrchov na budovách; vytvárať trvalé, resp. dočasné prvky tienenia na verejných priestranstvách a budovách (napr. tienením transparentných výplní otvorov budov); zabezpečiť ochladzovanie interiérov budov (klimatizácia, trigenerácia, riadené vetranie a zemné výmenníky, kapilárne rozvody).
  • Zvyšovať podiel vegetácie a vodných prvkov v sídlach, osobitne v zastavaných centrách miest. 
  • Zabezpečiť revitalizáciu, ochranu a starostlivosť o zeleň v sídlach. 
  • Vytvárať komplexný systém plôch zelene v sídle v prepojení do priľahlej krajinya podporiť zriadenie sídelných lesoparkov.
  • Zabezpečiť udržiavanie dobrého stavu, statickej a ekologickej stability drevín a prispôsobiť výber drevín pre výsadbu klimatickým podmienkam, pri voľbe druhov uprednostňovať pôvodné a nealergénne druhy pred inváznymi. 
  • Podporovať vertikálne zazelenenie a zvýšiť podiel zelených striech a fasád.
  • Zachovať a zvyšovať podiel vegetácie v okolí dopravných komunikácií. 
  • Zabezpečiť starostlivosť, údržbu a budovanie vodných plôch a zabezpečiť a podporovať ochranu funkčných brehových porastov v zastavanom území aj mimo zastavaného územia obce.

Opatrenia voči extrémnym poveternostným situáciám – búrky, víchrice, tornáda – prostredníctvom zelene

  • Zabezpečiť a podporovať implementáciu opatrení proti veternej erózii, napríklad ochranou a výsadbou vetrolamov a živých plotov.
  • Zabezpečiť a podporovať výsadbu spoločenstiev drevín a aplikáciu prenosných zábran v územiach mimo zastavaného územia sídiel pre zníženie intenzity víchric a silných vetrov.

Opatrenia voči častejšiemu výskytu sucha prostredníctvom zelene

  • Zabezpečiť a podporovať zvýšenie infiltračnej kapacity územia diverzifikovaním štruktúry krajinnej pokrývky s výrazným zastúpením vsakovacích prvkov.
  • Minimalizovať podiel nepriepustných povrchov a nevytvárať nové nepriepustné plochy na antropogénne ovplyvnených pôdach v urbanizovanom území sídla.
  • Zabezpečiť a podporovať zvyšovanie podielu vegetácie pre zadržiavanie a infiltráciu dažďových vôd v sídlach, osobitne v zastavaných centrách sídiel. 
  • Zabezpečiť starostlivosť, údržbu, revitalizáciu a budovanie vodných plôch a mokradí.

Opatrenia voči častejšiemu výskytu extrémnych úhrnov zrážok

  • Zabezpečiť a podporovať zvýšenie retenčnej kapacity územia pomocou hydrotechnických opatrení, navrhnutých ohľaduplne k životnému prostrediu. 
  • Zabezpečiť budovanie dažďových záhrad, vsakovacích a retenčných zariadení, mikromokradí, depresných mokradí. 
  • Zabezpečiť a podporovať opatrenia proti vodnej erózii a zosuvom pôdy.

Dôsledky zmeny klímy na zeleňv sídelnom prostredí

  • Zmeny v druhovej štruktúre (zvýšený potenciál využitia xerotermných druhov drevín v štruktúrach zelene sídiel), šírenie nepôvodných druhov.
  • Usychanie vegetácie, chradnutie drevín, ohrozenie škodcami, častejšie možné požiare.
  • Pôdna erózia, ochudobnenie pôdneho substrátu o živiny, podmáčanie a oslabenie koreňového systému drevín, poškodenie sadovnícky upravených plôch.
  • Poškodzovanie drevín zlomami a vývratmi.

Navrhované adaptačné opatrenia v kompetencii príslušných štátnych orgánov – MDV SR, MŽP SR, MPaRV SR, MZ SR a samospráva

Pri riešení dôsledkov zmeny klímy na sídelné prostredie bude potrebné

  • Zaviesť informačný systém o územnom plánovaní, v ktorom budú vedené registre územných plánov obcí a územných plánov zón.
  • Zabezpečiť vypracovanie metodík a dokumentov, ktoré budú účinným podkladom pri jednotnom a komplexnom hodnotení územných dopadov zmeny klímy na sídelné prostredie. 
  • Zohľadniť pri príprave a aktualizácii územnoplánovacej dokumentácie zraniteľnosť sídiel z hľadiska dôsledkov zmeny klímy. 
  • Podporovať vytváranie regionálnych a lokálnych adaptačných stratégií. 
  • V legislatívnych predpisoch pre územné plánovanie a stavebný poriadok zavádzať regulatívy (indexy) zastavanosti územia k pomeru zachovania zelených plôch. Zabezpečiť zachovanie a zvýšenie podielu zelených povrchov voči spevneným povrchom v zastavaných oblastiach sídiel. Podporovať vertikálne zazelenenie budov, protihlukových stien a múrov najmä na miestach, kde nie je možné zachovať a zvýšiť tento podiel. Zvýšenú pozornosť venovať v záväznej časti územných plánov návrhu opatrení z hľadiska krajinno-ekologického, krajinno-architektonického, zelene v sídlach. 
  • Podporovať využívanie vnútorného potenciálu miest rehabilitáciou a reanimáciou nefunkčných mestských zón (tzv. brownfields), na realizáciu adaptačných opatrení v sídle. 
  • Zabezpečiť posúdenie aktuálnych prvkov zelenej infraštruktúry v blízkosti dopravných komunikácií, ich zachovanie, úpravu resp. doplnenie ďalších prvkov. 
  • Zabezpečiť a podporovať obnovu a ochranu tokov, mokradí a vegetácie na brehoch vodných ciest. 
  • Zvyšovať schopnosť vysporiadať sa s extrémnymi situáciami ako sucho, keď je potrebné spomaliť odtok a zabezpečiť zachytávanie vody, alebo prívalové povodne, keď je potrebné zabezpečiť efektívne odvedenie vôd z prostredia. 
  • Implementovať opatrenia udržateľného hospodárenia v lesoch v okolí sídiel.

Navrhované adaptačné opatrenia na území samospráv

  • Koncipovať urbanistickú štruktúru sídla tak, aby umožňovala lepšiu cirkuláciu vzduchu. 
  • Vytvárať a podporovať vhodnú mikroklímu pre chodcov, cyklistov v meste.
  • Vytvárať trvalé, resp. dočasné prvky tienenia na verejných priestranstvách a budovách 
  • Zabezpečiť ochladzovanie interiérov budov 
  • Zvyšovať podiel vegetácie a vodných prvkov v sídlach, osobitne v zastavaných centrách miest. Zabezpečiť revitalizáciu, ochranu a starostlivosť o zeleň v sídlach. 
  • Vytvárať komplexný systém plôch zelene v sídle v prepojení do priľahlej krajiny. 
  • Podporiť zriadenie sídelných lesoparkov. 
  • Zabezpečiť udržiavanie dobrého stavu, statickej a ekologickej stability drevín. 
  • Prispôsobiť výber drevín pre výsadbu klimatickým podmienkam, pri voľbe druhov uprednostňovať pôvodné druhy 
  • Podporovať vertikálne zazelenenie a zvýšiť podiel zelených striech a fasád. 
  • Zachovať a zvyšovať podiel vegetácie v okolí dopravných komunikácií. 
  • Zabezpečiť starostlivosť, údržbu a budovanie vodných plôch. 
  • Zabezpečiť a podporovať ochranu funkčných brehových porastov v zastavanom území aj mimo zastavaného územia obce
  • Zabezpečiť a podporovať implementáciu opatrení proti veternej erózii, napríklad ochranou a výsadbou vetrolamov a živých plotov. 
  • Zabezpečiť a podporovať výsadbu spoločenstiev drevín a aplikáciu prenosných zábran v územiach mimo zastavaného územia sídiel pre zníženie intenzity víchric a silných vetrov.
  • Zabezpečiť udržateľné hospodárenie s vodou v sídlach. 
  • Zabezpečiť a podporovať zvýšenie infiltračnej kapacity územia diverzifikovaním štruktúry krajinnej pokrývky s výrazným zastúpením vsakovacích prvkov. 
  • Minimalizovať podiel nepriepustných povrchov a nevytvárať nové nepriepustné plochy na antropogénne ovplyvnených pôdach v urbanizovanom území sídla. 
  • Podporovať a zabezpečiť opätovné využívanie dažďovej a odpadovej vody. 
  • Zabezpečiť a podporovať zvyšovanie podielu vegetácie pre zadržiavanie a infiltráciu dažďových vôd v sídlach, osobitne v zastavaných centrách sídiel.
  • Zabezpečiť starostlivosť, údržbu, revitalizáciu a budovanie vodných plôch a mokradí.
  • Zabezpečiť a podporovať zvýšenie retenčnej kapacity územia pomocou hydrotechnických opatrení, navrhnutých ohľaduplne k životnému prostrediu. 
  • Zabezpečiť používanie a plánovanie priepustných povrchov, ktoré zabezpečia prirodzený odtok vody a jej vsakovanie do pôdy. 
  • Zabezpečiť zadržiavanie strešnej vody napr. strešnými alebo dažďovými záhradami. 
  • Zabezpečiť budovanie dažďových záhrad, vsakovacích a retenčných zariadení, mikromokradí, depresných mokradí. 
  • Zabezpečiť a podporovať opatrenia proti vodnej erózii a zosuvom pôdy.

Nástroje

Hlavným nástrojom, prostredníctvom ktorého je možné zabezpečiť udržateľný, aj z klimatického hľadiska ideálny rozvoj štruktúry sídiel, je územný plán obce a územný plán zón. V rámci záväznej časti územného plánu obce je možné schváliť v rámci regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia adaptačné opatrenia, ktoré majú strednodobý i dlhodobý charakter. Do návrhu funkčného využívania územia obce by sa mala premietnuť napr. ochrana pred povodňami alebo koncept aplikácie prepojenia jednotlivých plôch zelene formou “zelenej infraštruktúry” a pod. Nepriaznivé dôsledky zmeny klímy sa musia premietnuť aj do určenia tzv. stabilizovaného územia, ktorým sú plochy alebo územie, na ktorých sa musí zachovať súčasná priestorová a funkčná skladba alebo súčasná krajinná štruktúra, ale aj do návrhu funkčnej regulácie (povolená a zakázaná funkcia), ako aj do priestorovej regulácie.


Viete viac? 

Viete niečo, čo by mohlo druhým pomôcť? Máte aktuálnejšie alebo presnejšie poznatky o téme?  Nárhy na zlepšenie, informácie, dokumenty, fotky alebo videá môžete zdielať prostredníctvom kontaktného formulára.

Video

Chcete vedieť viac?