Skupiny stromov

Keď stromy rastú spolu, sú oveľa odolnejšie, ako keď rastú izolovane. V náročnom prostredí obcí a miest to platí ešte viac ako vo voľnej krajine. Stromy sú spolu odolnejšie a vedia si navzájom pomáhať rôznymi často ešte nepoznanými spôsobmi. Vedia si prostredníctvom siete koreňov navzájom rozdeliť živiny a vodu tak, aby každý strom mohol optimálne rásť.  Ak pomáhame jednotlivým stromom tým, že ich zbavujeme ostatnej rastlinnej “konkurencie”, často ich tým nevedome zbavujeme potrebných spolupracovníkov v komplexnom ekosystéme. Stromy rastúce v skupinách sú odolnejšie voči vetru, suchu a dožívajú sa dlhšie ako stromy rastúce osamote. Jednotlivý strom je tak silný, ako je silná skupina stromov, ktorá ho obklopuje. 

Čo zohľadniť pri výsadbe stromov v obci alebo meste?

1.Vlastníka pozemku

Pre výsadbu na pozemku, ktorý nám nepatrí, je potrebné v prvom rade kontaktovať a získať súhlas od vlastníka pozemku. Vlastníka si môžete overiť aj na webstránke katastra nehnuteľností. 

2. Inžinierske siete

Pred samotnou výsadbou stromu je potrebné zistiť umiestnenie sietí technického vybavenia kvôli možnosti rastu koreňovej sústavy stromu. Umiestnenia jednotlivých sieti v obci alebo meste by mali byť evidované na obecnom úrade.  

3. Susedia

Pri výsadbe nesmieme zabudnúť na hranice susedného pozemku. Dôležité sú aj miestne zvyky a dobré susedské vzťahy. Stromy dorastajúce výšku vyššiu ako 3 m, by mali byť vzdialené od spoločnej hranice najmenej 3 m. U nižších stromov by mala byť vzdialenosť 1,5 m. To neplatí, ak je na susednom pozemku les alebo sad, ak tvoria stromy hranicu alebo ak ide o strom osobitne chránený podľa iného právneho predpisu.

4. Podmienky pre rast

Pri výsadbe by sme mali zohľadniť aj budúci vývin daného stromu v nadzemnej, ale aj podzemnej časti. Pôda by mala byť prekoreniteľná, aby tak boli poskytnuté podmienky pre rast a rozvoj stromu.

8. Druh stromu

Zohľadňujeme podmienky ako nadmorská výška, slnečná, veterná expozícia, reliéf krajiny, výška hladiny podzemnej vody a podobne. Limitným faktorom pre výber drevín je najmä ich odolnosť voči extrémnemu teplu a suchu a mrazuvzdornosť. Pri výsadbe v urbanizovanom priestore je nutné zohľadňovať predovšetkým schopnosť druhu na danom stanovišti prežiť pri optimálnom plnení požadovaných funkcií. V areáloch škôl, materských škôl, detských ihrísk je nutné zvážiť výsadbu jedovatých, alergénnych, tŕnistých drevín a drevín s krehkým drevom. Pri výbere druhov pre výsadbu vo voľnej krajine, je nutné zohľadniť charakter prirodzených porastov a charakter kultúrnej krajiny. Je vhodné využívať druhy zodpovedajúce prirodzenej drevinovej skladbe príslušného regiónu (vrátane vzácnejších druhov), prípadne druhy drevín používané tradične v danej oblasti. S ohľadom na zachovanie prirodzenej genetickej variability je zároveň vhodné využívať miestne (regionálne) zdroje sadiva a to predovšetkým u vzácnych druhov a obmedziť využívanie kultivarov. Použitie nepôvodných druhov nie je až na výnimky žiaduce. Pri výsadbách v miestach, kde dochádza k obnove či doplneniu existujúceho prvku zelene (aleje, parky, okolie sakrálnych stavieb a pod.), by mali byť v rámci zachovania kontinuity preferované rovnaké druhy najmä listnatých drevín, aké sa tu už vyskytujú, pokiaľ sa nejedná o invázny druh alebo druh stanovištne nevhodný.

Indikátor dostupnosti sleduje dostupnosť rôznych typov sídelnej zelene, od parkov, lesoparkov, záhrad či športových plôch v okruhu k maximálne stoviek metrov. 

Ekoidex je jeden z ďalších možných spôsobov hodnotenia, ktorý hodnotí podiel ekologicky hodnotnej zelene na celkovom zastavanom území sídla. Okrem nezastavaných plôch, ako sú trávniky a parky, hodnotí tiež prítomnosť zelených striech, zelených fasád alebo mobilnej zelene.  Ekoindex je možné použiť v husto zastavaných územiach, kde je podiel zelene možné zvyšovať práve prostredníctvom takýchto zelených prvkov. 

Hodnotenia sídelnej zelene z rôznych pohľadov:

  • enviromentálne hľadisko – ako zeleň prispieva k absorbcii CO2, tvorbe kyslíka, čisteniu vzduchu a pôdy, zadržiavaniu vody a vlhkosti v meste, tlmeniu hluku, rozvoju rozmanitosti prírodného prostredia, ekologickej stabilite a odolnosti miest a obci
  • urbanisticko architektonické hľadisko – výsledkom je posúdenie zelene v rámci širších vzťahov – ulíc, blokov, mestských častí,  teda nie primárne stavu jednotlivých prvkov zelene
  • sociálno-psychologické a estetické hľadisko – hodnotia sa prínosy zelene na zdravie človeka, sociálne dopady umiestnenie zelene, využívanosť a obľúbenosť zelených prvkov – parky, trávniky, lúky. 
  • ekonomické hľadisko – hodnotia sa prínosy zelene z pohľadu finančných prínosov ako zvýšenie hodnoty nehnuteľností v okolí zelene, šetrenie nákladov na odvod dažďovej vody, potreby chladenia miest a ďalšie ekonomicky vyčísliteľné prínosy zelene 
  • dendrologické a sadovnícke hľadisko – hodnotenie z pohľadu rastlinných vzťahov na území,  zdravotného stavu zelene drevín, určenie ich počtu, druhov a podobne. 
  • historické hľadisko  – hodnota stromov z pohľadu historickej pamäte, určenie chránených stromov, historických parkov a podobne.

Efektivita hodnotenia zelene spočíva v komplexnom posúdení jej množstva, kvality, dostupnosti a jej významu v širších súvislostiach so zvyšným životom v meste alebo obci.

Hodnotenie stromov a vzťahov v ekosystéme skupiny

Za účelom zhodnotenia stavu a nastavenia vízie územia postupne prebieha:

● súpis porastov,

● dendrologický prieskum (v prípade potreby vrátane návrhu zásahu),

● vyznačenie zásahu (pred fázou jeho realizácie).

Súpis porastov zahŕňa:

1. lokalizáciu

2. rozčlenenie do porastových skupín

3. stanovenie rozlohy

Dendrologický prieskum porastov zahŕňa súpis porastov a prebieha charakteristikou celého porastu alebo jednotlivých porastových skupín a to naplno alebo na pozemkoch. Do rozlohy 100 m2 prebieha charakteristika so zahrnutím všetkých drevín – naplno. Odporúčaná maximálna veľkosť hodnoteného porastu je 1 ha. U väčších porastov dochádza k vytýčeniu jednej plochy na každých 2 000 m2, a to v reprezentatívnych častiach. Zkusné plochy sú vytýčené v reprezentatívnych častiach porastu ako štvorec s veľkosťou 10 x 10 m.

Dendrologický prieskum zahŕňa:

● stanovenie štruktúry druhov stromov a drevín s početným alebo percentuálnym zastúpením,

● rozčlenenie do veľkostných kategórií 

● stanovenie vývojovej fázy,

● slovný popis stavu,

● v prípae potreby návrh technológie pestovateľského zásahu pre jednotlivé veľkostné kategórie.

V pr´pade zásahu do skupiny stromov, ako medzistupeň pred realizáciou zásahu je potrebné  fyzicky vyznačiť stromy s navrhnutým rastovým zásahom a spracovanie súpisky všetkých skutočne odstraňovaných jedincov.

Vývojové fázy porastov

Kultúra všeobecne zahŕňa fázu náletu / nárastu a kultúry až do fázy zaistenej
kultúry.
Mladina je vývojová fázaj e ukončená fázou, kedy v poraste začínajú
prevládať jedinci s obvodom kmeňa nad 800 mm.
Dospievajúci / dospelý porast je vývojová fáza nadväzujúca na mladinu. Vekovo
diferencovaný porast predstavuje porast bez jednoznačnej vekovej stratifikácie s
prítomnosťou viacerých vývojových fáz.

Dendrologický prieskum porastov

Porasty drevín sú jednoznačne identifikované v rámci základných plôch rovnakou číselnou radou ako jednotlivo hodnotené dreviny. Porastové skupiny sú vyčlenené písmenom za číslom porastu. Porastové skupiny sú ďalej členené do veľkostných kategórií, definovaných prevažujúcim súborom hrúbkových stupňov.

Stupnica:

1 – hrúbka 0-10 cm,

2 – hrúbka 11-30 cm,

3 – hrúbka 31-60 cm,

4 – hrúbka 61 cm a viac.

Príklad identifikačného čísla:

121A2
číslo porastuporastová skupinaveľkostná kategória 11-30 cm

Významné stromy, rastúce v rámci porastov drevín, možno vyčleniť a hodnotiť ich individuálne, ak to významným spôsobom ovplyvní finančnú náročnosť zásahu.

Do veľkostnej kategórie 1 sa súčasne zaraďujú porasty krov a lián. Počet stromov vo veľkostnej kategórii 1 je možné nahradiť stanovením plochy porastu.

V prípade potreby je návrh zásahu zvyčajne súčasťou dendrologického prieskumu a zahŕňa pre každú veľkostnú kategórii:

● technológiu zásahu,

● naliehavosť zásahu,

● navrhované opakovanie zásahu.

Špecializované prieskumy

V opodstatnených prípadoch prebieha hodnotenie významu porastov pre kompozíciu objektu. V prípade potreby môžu prebiehať aj ďalšie typy špecializovaných prieskumov, najmä:

● fytopatologický prieskum,

● stanovenie biologickej hodnoty porastu,

● ocenenie porastu a podobne.

Súpiska odstraňovaných jedincov

Je spracovaná bezprostredne pred zadaním pestovateľského zásahu v skupinách či porastoch drevín ako podklad pre ich nacenenie a pre prípadné získanie súhlasu na vykonanie výrubu (oznámenie alebo povolenie) od orgánu ochrany prírody.

Vyznačovanie stromov prebieha súčasne so spracovaním súpisky. Je vhodné vykonávať pomocou dvoch značiek – jednej na kmeni približne vo výpočtovej výške a jednej na báze kmeňa (v mieste ponechaného pňa).

Obsahuje nasledujúce informácie:

● príslušnosť ku konkrétnemu porastu (porastovej skupine)

● druh stromu,

● počet stromov v jednotlivých hrúbkových triedach,

● výšku zástupca hrúbkovej triedy,

● stanovenie metódy približovania,

● definíciu obtiažnosti výrubu.

Metóda približovania sa stanovuje podľa tejto metodiky:

1. ponechanie v poraste,

2. vypratanie ručné,

3. vypratanie mechanizované (navijak, traktor),

4. vypratanie konským povozom.

Koeficient obtiažnosti výrubu zahŕňa:

1. dostupnosť porastu,

2. členitosť a svahovitosť porastu,

3. prítomnosť prekážok (hustý podrast pod.).

 Stupnica:

A – nízka obtiažnosť

B – stredná obtiažnosť

C – vysoká obtiažnosť.

Výsadba a starostlivosť

Pre zakladanie porastov stromov možno využívať:

● prirodzenú obnovu (nálet semien) vrátane špecializovaných podporných metód (napr. hrádze z navŕšených vetiev v miestach, kde je vhodné podporiť vznik porastov prirodzenou sukcesiou),

● pňové a koreňové zmladzovanie,

● výsadbu sadeníc a odrastkov (špičákov, pyramíd a podobne),

● vo výnimočných prípadoch aj výsadbu vzrástlych stromov so zapestovanou korunou.

Prípadná výsadba stromov prebieha s rešpektovaním manuálu Výsadba stromov. Výsadba kríkov prebieha s rešpektovaním manuálu Výsadba a rez kríkov a lián. Výsadbu geograficky nepôvodných druhov a krížencov do krajiny je (podľa § 5, ods. 4 a 5 zákona č. 114/1992 S., v platnom znení) možno len s povolením orgánu ochrany prírody.

Pri výbere druhu stromov pre výsadbu je nutné zohľadniť charakter prirodzených porastov a charakter kultúrnej krajiny. Je vhodné využívať druhy zodpovedajúce prirodzenej drevinovej skladbe príslušného regiónu (vrátane vzácnejších druhov), prípadne druhy drevín používané tradične v danej oblasti. S ohľadom na zachovanie prirodzenej genetickej variability je zároveň vhodné využívať miestne (regionálne) zdroje sadiva a to predovšetkým pri vzácnych druhoch a obmedziť využívanie kultivarov.

Starostlivosť o zelené celky

Udržiavacia starostlivosti o porasty je realizovaná systémom vykonávaných pestovateľských zásahov. Navrhovanie pestovateľských zásahov prebieha v rámci dendrologického prieskumu, a to pre každú veľkostnú kategóriu zvlášť. Prípadný bezpečnostný rez alebo rez  pre zaistenie podchodovej/ podjazdnej výšky stromov je vhodné vykonať podľa manuálu Rez stromov. , technológia Rez výchovný (S-RV). Povinným parametrom uvádzaným v poznámke k zásahu je počet stromov, pri ktorých sa výchovný rez vykonáva (ak jednoznačne nevyplýva z charakteristiky porastu).

Zásahom nesmie dôjsť nedochádza k významnému prerieďovaniu porastu. Nesmie dôjsť k odstráneniu viac ako:

1. 20% počtu jedincov vo veľkostnej kategórii 4,

2. 40% počtu jedincov v ostatných veľkostných kategóriách.

Stupnica kategorií porastov

1 – hrúbka 0-10 cm,

2 – hrúbka 11-30 cm,

3 – hrúbka 31-60 cm,

4 – hrúbka 61 cm a viac.

Prínosy zelene pre mestá a obce

1.Pomáha zmierňovať globálne otepľovanie

Zeleň a stromy predstavujú najefektívnejší spôsob čerpania oxidu uhličitého z atmosféry. Jeden dospelý strom môže absorbovať 21,6 kg oxidu uhličitého za rok. 

2.Ochladzuje mestá a obce

Zeleň a stromy ochladzujú mesto tienením domovov a ulíc, prerušovaním mestských „tepelných ostrovov“ a uvoľňovaním vody do vzduchu. Jeden zrelý strom môže produkovať rovnaký chladiaci účinok ako 10 klimatizačných jednotiek.

3.Čistí vzduch

Zeleň a stromy absorbujú znečisťujúce plyny (oxidy dusíka, oxid siričitý, olovo, ozón) a filtrujú častice zo vzduchu ich zachytávaním na listoch a kôre. Výskumy ukázali zníženie častíc z výfukových plynov automobilov na uliciach lemovaných stromami až o 60%.

4. Skrášľuje prostredie

Estetický vplyv zelene pre mestské prostredie je nespochybniteľný.  Stromy sú vizuálne príťažlivé a výrazne zlepšujú vzhľad dvorov, ulíc, štvrtí alebo celých častí miest.

5. Produkuje kyslík

Ľudský život je závislý na stromoch a zeleni. Stromy produkujú kyslík, ktorý nevyhnutne potrebujeme. Jeden dospelý strom uvoľní dostatok kyslíka do atmosféry na podporu 2 ľudí.

6. Podporuje zdravie a pohodu

Pobyt medzi zeleňou a stromami pomáha sústredeniu a znižuje mentálnu únavu. Stromy majú pozitívny vplyv na astmu, hypertenziu a iné choroby súvisiace so stresom. Štúdie ukázali, že pacienti s výhľadom z okien na stromy sa zotavujú rýchlejšie a s menšími komplikáciami.

7. Zadržiavaú vodu v krajine

Zeleň a stromy v sebe dokážu zadržať veľké množstvo vody a predstavujú najprirodzenejší spôsob, ako sa dažďová voda dostane do zeme. Stromy tienia a tak zabraňujú prehrievaniu a odparovaniu vody z krajiny.

8. Čistí vodu a mesto

Zeleň a stromy prirodzene filtrujú znečistenú dažďovú vodu ako aj vodu znečistenú od škodlivých chemikálií nazbieraných z ciest a chodníkov.

9. Znižuje hluk

Každá zeleň, trávniky, kríky aj stromy prirodzene pohlcujú zvuk.  V hlubokom lese sú hodnoty hladiny hluku okolo 15dB. Už pás zelene široký 3 metre znižuje v meste hladinu hluku o 25%.

10. Ochraňuje pôdu

Zeleň a stromy ochraňujú pôdu pred nadmerným rozpadom, vysúšaním a eróziou. Najdôležitejšiu úlohu v ochrane pôdy pred eróziou zohráva nenarušený pôdny kryt pokrytý zeleňou. Stromy a zeleň sa od nepamäti pouźívali na spevňovanie svahov, hrádzí, tokov potokov a riek.

11. Podporuje život a biodiverzitu

Zeleň a stromy sú základný pilier ekosystému našej krajiny aj našich miest a obcí. Každý strom plní mnoho rôznych funkcií. Vďaka tomu existuje množstvo ďalších organizmov, pretože žiadny nemôže existovať izolovanie od svojho okolia.

12. Poskytuje jedlo

Možnosti využitia rastlín a ich plodov v jedálničku ľudí a zvierat sú takmer neobmedzené. Jedna dospelá jabloň  môže priniesť až 100 kg ovocia za rok a môže byť zasadená aj na najmenšom mestskom alebo obecnom pozemku. Okrem ovocia pre ľudí tieto stromy poskytujú obživu pre vtáky a mnohé ďalšie zvieratá.

13. Utlmuje vietor

Pre agrárny charakter krajiny sú mestá a obce na Slovensku často nechránené pred priamym nárazovým vetrom. Budovy rýchlosť vetra ešte zvyšujú. Stromy v podobe lesa vedia ochrániť mesto pred vetrom a slúžia ako prirodzený vetrolam. Stromy v uliciach mesta výrazne znižujú rýchlosť vetra až do vzdialenosti 10-násobku ich výšky.

14. Zvyšuje ceny nehnuteľností

Rôzne štúdie ukázali konzistentné 5- až 15% zvýšenie hodnoty nehnuteľností na uliciach lemovaných stromami. Stromy a zeleň skrášľujú prostredie a priamo mu tak pridávajú ekonomickú hodnotu.

15. Pozitívne vplýva na spoločnosť

Zeleň a stromy môžu poskytnúť susedstvu zdravý priestor na stretávanie a podporiť tak susedskú identitu. Množstvo vplyvov stromov na človeka ešte nepoznáme. Štúdie napríklad poukazujú na menšiu kriminalitu na uliciach so stromami v porovnaní s ich menej zelenšími náprotivkami.

16. Šetrí zdroje

Ľudia si vedia niektoré z vyššie uvedených prínosov stromov zabezpečiť aj sami.  Vynakladajú však pritom množstvo energie a finančných prostriedkov ako napríklad na odtok dažďovej vody,  chladenie budov či odstraňovanie negatívnych následkov prejavov počasia.. Štúdia z anglicka vypočítala, že 1 libra investovaná do výsadby stromov sa mestu vráti v podobe 7 ušetrených libier.

Mestská zeleň a zdravie 

Súčasný mestský životný štýl je spojený s chronickým stresom, nedostatočnou fyzickou aktivitou a vystavenosťou environmentálnym rizikám. Na druhej strane ale mestský zelený priestor, ako sú parky, aleje, ihriská či lesoparky môžu podporiť duševné a fyzické zdravie, znížiť chorobnosť a úmrtnosť obyvateľov miest. Zeleň poskytuje priestor psychickú relaxáciu a zmiernenia stresu a má pozitívny vplyv na susedskú komunitu.

Dôkaz o zdravotných prínosoch vďaka pozitívnemu pôsobeniu zelene v oblasti duševného zdravia a reláxie je známy. Ukázalo sa, že jednotlivci žijúci v mestských oblastiach s prítomnosťou zelene plochami majú tendenciu mať zníženú úroveň stresu a pociťovať väčšiu mieru pohody v porovnaní s tými, ktorí majú horšiu dostupnosť zelene.

  • Výskumy ukázali, že ľudia, ktorí sa pozerali na fotografie prírody, vykazovali viac pozitívnych pocitov, ako pri pohľade na mestské scény bez zelene.
  • Pacienti v nemocnici s výhľadom na zeleň bývali s nemocnici kratšie, mali menej pooperačných komplikácií a  a vykazovali menšiu potrebu medikamentóznej liečby 
  • Psychiatrickí pacienti prejavujú lepšie výsledky ak sa nachádzajú na miestach s prítomnosťou zelene. 

Zeleň pozitívne vplýva na ľudí aj nepriamo. Prítomnosť zelených plôch zvyšuje mieru fyzickej aktivity, ktorá má zas pozitívny vplyv na telesné ako i duševné zdravie. Rovnako tiež zatraktívňovaním verejného priestoru pre relax posilňuje spoločenskú súdržnosť a inklúziu a tak má pozitívny vplyv na duševný a fyzický stav.

Zaujímavosti o stromoch

  • Strom dokáže pohltiť tretinu tuhých znečisťujúcich častíc v okruhu približne 250 m
  • Dospelý strom dokáže za vegetačné obdobie vyprodukovať toľko kyslíka, ako spotrebuje 10 ľudí za rok
  • Zatienený povrch môže byť o 20°C chladnejší ako teplota na netienených povrchoch
  • 100 dospelých stromov dokáže zachytiť až 500 tis. litrov dažďovej vody za rok
  • Jeden dospelý strom dokáže zachytiť takmer 9 tis. litrov dažďovej vody za rok
  • Správne umiestnené stromy dokážu ušetriť až 56% ročne spotrebovanej energie na klimatizácie
  • Polovica svetových tropických pralesov bola vyťažená alebo iným spôsobom zdegradovaná
  • Každú hodinu na Zemi ubudne približne 2000 ha lesov 
  • Takmer polovicu vyťaženého dreva a 72% papiera spotrebuje 22% populácie 
  • Stromy v meste dokážu znížiť hluk o 5-10 decibelov
  • Stromy sú jedny z najdlhšie žijúcich organizmov na Zemi. Zvyčajne sa dožívajú stovky rokov a niektoré žijú aj viac ako tisíc rokov. Najstarší strom na svete v Bielych Horách v Kalifornii má 4,800 rokov 
  • Listy stromov sú majú zelenú farbu, pretože pohlcujú svetlo červeného a modrého spektra
  • Na Zemi je známych približne 60 tisíc druhov stromov
  • Viac ako polovica druhov stromov žije iba v jednej krajine
  • Stromy sa na Zemi nevyskytovali počas prvých 90% jej existencie
  • Stromy dokážu komunikovať prostredníctvom svojho koreňového systému a húb, ktoré na ňom rastú
  • Ak do bezlesitej krajiny (lúka, pasienok, poľnohospodárska pumiesnime jeden strom

Čo odporúča Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy? 

Zásady a princípy proaktívnej adaptácie

Navrhujeme dôraz na „zelené“ a „modré“ štrukturálne prístupy, ktoré prispievajú k zvýšeniu odolnosti ekosystémov, s cieľom zastaviť stratu biologickej rozmanitosti a degradáciu ekosystémov a obnoviť vodné cykly, súčasne využívajú funkcie a služby, ktoré poskytujú ekosystémy, na dosiahnutie nákladovo efektívnejšieho a niekedy vhodnejšieho riešenia prispôsobenia sa ako keď sa opierajú iba o sivú infraštruktúru.

Zabezpečením trvalo udržateľného obhospodarovania lesov, udržiavaním, zvýšením výmery alebo obnovou prírode blízkych lesov, využitím stabilizujúcich krajinných štruktúr, ochranou a zveľaďovaním siete chránených území a zelenej infraštruktúry, a implementáciou vodozádržných opatrení s účelom zmierňovať rozsiahle povodne a vplyvy sucha sa zvýši adaptačná schopnosť celej ľudskej spoločnosti.

Opatrenia na zvýšenie biodiverzity prostredníctvom zelene

  • Ochrana ekologickej stability a variability.
  • Udržiavanie a revitalizovanie ekologických sietí a tvorba nových ekologických sietí.
  •  Tvorba nárazníkových zón okolo vysoko kvalitných biotopov,  preskúmanie stavu, posilnenie resp. doplnenie sústavy chránených území podľa požiadaviek EÚ a v zmysle medzinárodných štandardov,  umožnenie prírodného vývoja biotopov a zabránenie úbytku a fragmentácii biotopov.
  • Kombinácia vhodného územného plánovania, alebo revitalizácie ekosystémov s cieľom zvýšiť ich ochrannú kapacitu.
  • Vytváranie pestrých krajinných štruktúr a krajinnej pokrývky poľnohospodárskej a lesnej krajiny na riešenie zvyšujúcich sa rizík vyplývajúcich z meniacich sa klimatických podmienok.
  • Optimálne využívanie drevín v poľnohospodárskej krajine a overovanie potenciálu agrolesníckych systémov („agroforestry“).
  • Ochrana a revitalizácia prírodných lesov, udržateľné hospodárenie v lesoch.
  • Opatrenia na stabilizáciu svahov a lepší manažment prietokov v čase nedostatku ale aj nadbytku vody so zohľadnením ekosystémového prístupu.
  • Ochrana, obnova a udržateľný manažment mokradí (vrátane rašelinísk) a inundačných území pre udržiavanie prietokov a kvality vody.
  • Podpora opatrení na zadržiavanie vody v krajine (napr. sústavy malých technických zásahov rozmiestnených po celom povodí ako retenčné jamy, leso-technické meliorácie, jazierka, obnova meandrov a vegetácie pozdĺž tokov, zalesnenie alúvií a lepšie obhospodarovanie pôdy), ktoré majú potenciál zredukovať výskyt a intenzitu záplav.

Opatrenia vo vodnom režime krajiny prostredníctvom zelene

Adaptácia povodňovej bezpečnosti vodných stavieb na zmenené klimatické podmienky si vyžaduje prehodnotenie povodňovej bezpečnosti vodných stavieb, návrhových parametrov funkčných objektov s bezpečnostnými priepadmi a rekonštrukciu funkčných objektov vodných stavieb s bezpečnostnými priepadmi, ako aj, tam kde je to vhodné a možné, uplatňovanie zelených protipovodňových opatrení, ktoré okrem ochrany pred povodňami podporujú aj zadržiavanie vody v krajine.

V súlade s Koncepciou na ochranu vodných zdrojov Európy budú v oblasti vodného hospodárstva uprednostnené prvky zelenej infraštruktúry, zelené štrukturálne prístupy a neštrukturálne koncepty adaptácie pred prvkami sivej infraštruktúry. Opatrenia by sa mali zameriavať na zachovanie alebo zlepšovanie súčasného stavu vôd s cieľom dosiahnutia ich dobrého stavu, efektívne a udržateľné využívanie vodných zdrojov, ochranu pred následkami povodní a prispievať k ochrane prírody a krajiny a podpore poskytovania ekosystémových služieb. 

Je dôležité vytvárať priestor pre širšie uplatnenie tzv. „zelených“ opatrení v povodí, kde hlavným cieľom je zvýšenie adaptability krajiny cestou obnovy a zvýšenia účinnosti ekosystémových funkcií krajiny. „Zelené“ opatrenia sú uznávané ako lepšia environmentálna voľba, resp. ako doplňujúce – zmierňujúce opatrenia s cieľom minimalizovania dôsledkov sivej infraštruktúry za predpokladu, že sú rovnako účinné alebo účinnejšie z pohľadu stanovených cieľov.

Príklady adaptačných opatrení v oblasti vodného hospodárstva Zabezpečiť vhodné spôsoby využívania územia tam, kde hrozí zvýšené riziko erózie a vzniku povodní, uplatňovať správne poľnohospodárske postupy – obrábanie pôdy, osevné postupy, na exponovaných lokalitách zabezpečiť trvalý vegetačný kryt, budovanie zasakovacích lesných pásov a iných prvkov zelenej infraštruktúry.

Opatrenia v sídelnom prostredí prostredníctvom zelene

  • Zmeniť podiel spevnených a nespevnených povrchov, smerom k nespevneným povrchom.
  • Optimalizovať priestorové rozloženie zelených plôch, tienenie a morfologické vlastnosti terénu podmieňujúce prúdenie vzduchu zohrávajú dôležitú úlohu pri tvorbe mikroklimatických podmienok sídla a kľúčovú rolu v adaptácii.
  • Umožniť aby vodné a zelené plochy a prvky zohrávali dôležitú úlohu v naplnení tohto cieľa, lebo dokážu ovplyvniť mikroklimatické podmienky v sídlach. 

Opatrenia voči zvýšenému počtu tropických dní a častejšiemu výskytu vĺn horúčav prostredníctvom zelene

  • Koncipovať urbanistickú štruktúru sídla tak, aby umožňovala lepšiu cirkuláciu vzduchu.
  • Zabezpečiť a podporovať zamedzovanie prílišného prehrievania stavieb, napríklad vhodnou orientáciou stavby k svetovým stranám, tepelnou izoláciou, využívaním svetlých farieb a odrazových povrchov na budovách; vytvárať trvalé, resp. dočasné prvky tienenia na verejných priestranstvách a budovách (napr. tienením transparentných výplní otvorov budov); zabezpečiť ochladzovanie interiérov budov (klimatizácia, trigenerácia, riadené vetranie a zemné výmenníky, kapilárne rozvody).
  • Zvyšovať podiel vegetácie a vodných prvkov v sídlach, osobitne v zastavaných centrách miest. 
  • Zabezpečiť revitalizáciu, ochranu a starostlivosť o zeleň v sídlach. 
  • Vytvárať komplexný systém plôch zelene v sídle v prepojení do priľahlej krajinya podporiť zriadenie sídelných lesoparkov.
  • Zabezpečiť udržiavanie dobrého stavu, statickej a ekologickej stability drevín a prispôsobiť výber drevín pre výsadbu klimatickým podmienkam, pri voľbe druhov uprednostňovať pôvodné a nealergénne druhy pred inváznymi. 
  • Podporovať vertikálne zazelenenie a zvýšiť podiel zelených striech a fasád.
  • Zachovať a zvyšovať podiel vegetácie v okolí dopravných komunikácií. 
  • Zabezpečiť starostlivosť, údržbu a budovanie vodných plôch a zabezpečiť a podporovať ochranu funkčných brehových porastov v zastavanom území aj mimo zastavaného územia obce.

Opatrenia voči extrémnym poveternostným situáciám – búrky, víchrice, tornáda – prostredníctvom zelene

  • Zabezpečiť a podporovať implementáciu opatrení proti veternej erózii, napríklad ochranou a výsadbou vetrolamov a živých plotov.
  • Zabezpečiť a podporovať výsadbu spoločenstiev drevín a aplikáciu prenosných zábran v územiach mimo zastavaného územia sídiel pre zníženie intenzity víchric a silných vetrov.

Opatrenia voči častejšiemu výskytu sucha prostredníctvom zelene

  • Zabezpečiť a podporovať zvýšenie infiltračnej kapacity územia diverzifikovaním štruktúry krajinnej pokrývky s výrazným zastúpením vsakovacích prvkov.
  • Minimalizovať podiel nepriepustných povrchov a nevytvárať nové nepriepustné plochy na antropogénne ovplyvnených pôdach v urbanizovanom území sídla.
  • Zabezpečiť a podporovať zvyšovanie podielu vegetácie pre zadržiavanie a infiltráciu dažďových vôd v sídlach, osobitne v zastavaných centrách sídiel. 
  • Zabezpečiť starostlivosť, údržbu, revitalizáciu a budovanie vodných plôch a mokradí.

Opatrenia voči častejšiemu výskytu extrémnych úhrnov zrážok

  • Zabezpečiť a podporovať zvýšenie retenčnej kapacity územia pomocou hydrotechnických opatrení, navrhnutých ohľaduplne k životnému prostrediu. 
  • Zabezpečiť budovanie dažďových záhrad, vsakovacích a retenčných zariadení, mikromokradí, depresných mokradí. 
  • Zabezpečiť a podporovať opatrenia proti vodnej erózii a zosuvom pôdy.

Dôsledky zmeny klímy na zeleňv sídelnom prostredí

  • Zmeny v druhovej štruktúre (zvýšený potenciál využitia xerotermných druhov drevín v štruktúrach zelene sídiel), šírenie nepôvodných druhov.
  • Usychanie vegetácie, chradnutie drevín, ohrozenie škodcami, častejšie možné požiare.
  • Pôdna erózia, ochudobnenie pôdneho substrátu o živiny, podmáčanie a oslabenie koreňového systému drevín, poškodenie sadovnícky upravených plôch.
  • Poškodzovanie drevín zlomami a vývratmi.

Navrhované adaptačné opatrenia v kompetencii príslušných štátnych orgánov – MDV SR, MŽP SR, MPaRV SR, MZ SR a samospráva

Pri riešení dôsledkov zmeny klímy na sídelné prostredie bude potrebné

  • Zaviesť informačný systém o územnom plánovaní, v ktorom budú vedené registre územných plánov obcí a územných plánov zón.
  • Zabezpečiť vypracovanie metodík a dokumentov, ktoré budú účinným podkladom pri jednotnom a komplexnom hodnotení územných dopadov zmeny klímy na sídelné prostredie. 
  • Zohľadniť pri príprave a aktualizácii územnoplánovacej dokumentácie zraniteľnosť sídiel z hľadiska dôsledkov zmeny klímy. 
  • Podporovať vytváranie regionálnych a lokálnych adaptačných stratégií. 
  • V legislatívnych predpisoch pre územné plánovanie a stavebný poriadok zavádzať regulatívy (indexy) zastavanosti územia k pomeru zachovania zelených plôch. Zabezpečiť zachovanie a zvýšenie podielu zelených povrchov voči spevneným povrchom v zastavaných oblastiach sídiel. Podporovať vertikálne zazelenenie budov, protihlukových stien a múrov najmä na miestach, kde nie je možné zachovať a zvýšiť tento podiel. Zvýšenú pozornosť venovať v záväznej časti územných plánov návrhu opatrení z hľadiska krajinno-ekologického, krajinno-architektonického, zelene v sídlach. 
  • Podporovať využívanie vnútorného potenciálu miest rehabilitáciou a reanimáciou nefunkčných mestských zón (tzv. brownfields), na realizáciu adaptačných opatrení v sídle. 
  • Zabezpečiť posúdenie aktuálnych prvkov zelenej infraštruktúry v blízkosti dopravných komunikácií, ich zachovanie, úpravu resp. doplnenie ďalších prvkov. 
  • Zabezpečiť a podporovať obnovu a ochranu tokov, mokradí a vegetácie na brehoch vodných ciest. 
  • Zvyšovať schopnosť vysporiadať sa s extrémnymi situáciami ako sucho, keď je potrebné spomaliť odtok a zabezpečiť zachytávanie vody, alebo prívalové povodne, keď je potrebné zabezpečiť efektívne odvedenie vôd z prostredia. 
  • Implementovať opatrenia udržateľného hospodárenia v lesoch v okolí sídiel.

Navrhované adaptačné opatrenia na území samospráv

  • Koncipovať urbanistickú štruktúru sídla tak, aby umožňovala lepšiu cirkuláciu vzduchu. 
  • Vytvárať a podporovať vhodnú mikroklímu pre chodcov, cyklistov v meste.
  • Vytvárať trvalé, resp. dočasné prvky tienenia na verejných priestranstvách a budovách 
  • Zabezpečiť ochladzovanie interiérov budov 
  • Zvyšovať podiel vegetácie a vodných prvkov v sídlach, osobitne v zastavaných centrách miest. Zabezpečiť revitalizáciu, ochranu a starostlivosť o zeleň v sídlach. 
  • Vytvárať komplexný systém plôch zelene v sídle v prepojení do priľahlej krajiny. 
  • Podporiť zriadenie sídelných lesoparkov. 
  • Zabezpečiť udržiavanie dobrého stavu, statickej a ekologickej stability drevín. 
  • Prispôsobiť výber drevín pre výsadbu klimatickým podmienkam, pri voľbe druhov uprednostňovať pôvodné druhy 
  • Podporovať vertikálne zazelenenie a zvýšiť podiel zelených striech a fasád. 
  • Zachovať a zvyšovať podiel vegetácie v okolí dopravných komunikácií. 
  • Zabezpečiť starostlivosť, údržbu a budovanie vodných plôch. 
  • Zabezpečiť a podporovať ochranu funkčných brehových porastov v zastavanom území aj mimo zastavaného územia obce
  • Zabezpečiť a podporovať implementáciu opatrení proti veternej erózii, napríklad ochranou a výsadbou vetrolamov a živých plotov. 
  • Zabezpečiť a podporovať výsadbu spoločenstiev drevín a aplikáciu prenosných zábran v územiach mimo zastavaného územia sídiel pre zníženie intenzity víchric a silných vetrov.
  • Zabezpečiť udržateľné hospodárenie s vodou v sídlach. 
  • Zabezpečiť a podporovať zvýšenie infiltračnej kapacity územia diverzifikovaním štruktúry krajinnej pokrývky s výrazným zastúpením vsakovacích prvkov. 
  • Minimalizovať podiel nepriepustných povrchov a nevytvárať nové nepriepustné plochy na antropogénne ovplyvnených pôdach v urbanizovanom území sídla. 
  • Podporovať a zabezpečiť opätovné využívanie dažďovej a odpadovej vody. 
  • Zabezpečiť a podporovať zvyšovanie podielu vegetácie pre zadržiavanie a infiltráciu dažďových vôd v sídlach, osobitne v zastavaných centrách sídiel.
  • Zabezpečiť starostlivosť, údržbu, revitalizáciu a budovanie vodných plôch a mokradí.
  • Zabezpečiť a podporovať zvýšenie retenčnej kapacity územia pomocou hydrotechnických opatrení, navrhnutých ohľaduplne k životnému prostrediu. 
  • Zabezpečiť používanie a plánovanie priepustných povrchov, ktoré zabezpečia prirodzený odtok vody a jej vsakovanie do pôdy. 
  • Zabezpečiť zadržiavanie strešnej vody napr. strešnými alebo dažďovými záhradami. 
  • Zabezpečiť budovanie dažďových záhrad, vsakovacích a retenčných zariadení, mikromokradí, depresných mokradí. 
  • Zabezpečiť a podporovať opatrenia proti vodnej erózii a zosuvom pôdy.

Nástroje

Hlavným nástrojom, prostredníctvom ktorého je možné zabezpečiť udržateľný, aj z klimatického hľadiska ideálny rozvoj štruktúry sídiel, je územný plán obce a územný plán zón. V rámci záväznej časti územného plánu obce je možné schváliť v rámci regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia adaptačné opatrenia, ktoré majú strednodobý i dlhodobý charakter. Do návrhu funkčného využívania územia obce by sa mala premietnuť napr. ochrana pred povodňami alebo koncept aplikácie prepojenia jednotlivých plôch zelene formou “zelenej infraštruktúry” a pod. Nepriaznivé dôsledky zmeny klímy sa musia premietnuť aj do určenia tzv. stabilizovaného územia, ktorým sú plochy alebo územie, na ktorých sa musí zachovať súčasná priestorová a funkčná skladba alebo súčasná krajinná štruktúra, ale aj do návrhu funkčnej regulácie (povolená a zakázaná funkcia), ako aj do priestorovej regulácie.


Viete viac? 

Viete niečo, čo by mohlo druhým pomôcť? Máte aktuálnejšie alebo presnejšie poznatky o téme?  Nárhy na zlepšenie, informácie, dokumenty, fotky alebo videá môžete zdielať prostredníctvom kontaktného formulára.

Video

Chcete vedieť viac?