Prínosy zelene

Súčasný mestský životný štýl je spojený s chronickým stresom, nedostatočnou fyzickou aktivitou a vystavenosťou environmentálnym rizikám. Na druhej strane ale mestský zelený priestor, ako sú parky, aleje, ihriská či lesoparky môžu podporiť duševné a fyzické zdravie, znížiť chorobnosť a úmrtnosť obyvateľov miest. Zeleň poskytuje priestor psychickú relaxáciu a zmiernenia stresu a má pozitívny vplyv na susedskú komunitu.

Dôkaz o zdravotných prínosoch vďaka pozitívnemu pôsobeniu zelene v oblasti duševného zdravia a reláxie je známy. Ukázalo sa, že jednotlivci žijúci v mestských oblastiach s prítomnosťou zelene plochami majú tendenciu mať zníženú úroveň stresu a pociťovať väčšiu mieru pohody v porovnaní s tými, ktorí majú horšiu dostupnosť zelene.

• Výskumy ukázali, že ľudia, ktorí sa pozerali na fotografie prírody, vykazovali viac pozitívnych pocitov, ako pri pohľade na mestské scény bez zelene.
• Pacienti v nemocnici s výhľadom na zeleň bývali s nemocnici kratšie, mali menej pooperačných komplikácií a  a vykazovali menšiu potrebu medikamentóznej liečby 
• Psychiatrickí pacienti prejavujú lepšie výsledky ak sa nachádzajú na miestach s prítomnosťou zelene. 

Zeleň pozitívne vplýva na ľudí aj nepriamo. Prítomnosť zelených plôch zvyšuje mieru fyzickej aktivity, ktorá má zas pozitívny vplyv na telesné ako i duševné zdravie. Rovnako tiež zatraktívňovaním verejného priestoru pre relax posilňuje spoločenskú súdržnosť a inklúziu a tak má pozitívny vplyv na duševný a fyzický stav.

• Strom dokáže pohltiť tretinu tuhých znečisťujúcich častíc v okruhu približne 250 m
• Dospelý strom dokáže za vegetačné obdobie vyprodukovať toľko kyslíka, ako spotrebuje 10 ľudí za rok
• Zatienený povrch môže byť o 20°C chladnejší ako teplota na netienených povrchoch
• 100 dospelých stromov dokáže zachytiť až 500 tis. litrov dažďovej vody za rok
• Jeden dospelý strom dokáže zachytiť takmer 9 tis. litrov dažďovej vody za rok
• Správne umiestnené stromy dokážu ušetriť až 56% ročne spotrebovanej energie na klimatizácie
• Polovica svetových tropických pralesov bola vyťažená alebo iným spôsobom zdegradovaná
• Každú hodinu na Zemi ubudne približne 2000 ha lesov 
• Takmer polovicu vyťaženého dreva a 72% papiera spotrebuje 22% populácie 
• Stromy v meste dokážu znížiť hluk o 5-10 decibelov
• Stromy sú jedny z najdlhšie žijúcich organizmov na Zemi. Zvyčajne sa dožívajú stovky rokov a niektoré žijú aj viac ako tisíc rokov. Najstarší strom na svete v Bielych Horách v Kalifornii má 4,800 rokov 
• Listy stromov sú majú zelenú farbu, pretože pohlcujú svetlo červeného a modrého spektra
• Na Zemi je známych približne 60 tisíc druhov stromov
• Viac ako polovica druhov stromov žije iba v jednej krajine
• Stromy sa na Zemi nevyskytovali počas prvých 90% jej existencie
• Stromy dokážu komunikovať prostredníctvom svojho koreňového systému a húb, ktoré na ňom rastú
• Ak do bezlesitej krajiny (lúka, pasienok, poľnohospodárska pumiesnime jeden strom

Zásady a princípy proaktívnej adaptácie

Navrhujeme dôraz na „zelené“ a „modré“ štrukturálne prístupy, ktoré prispievajú k zvýšeniu odolnosti ekosystémov, s cieľom zastaviť stratu biologickej rozmanitosti a degradáciu ekosystémov a obnoviť vodné cykly, súčasne využívajú funkcie a služby, ktoré poskytujú ekosystémy, na dosiahnutie nákladovo efektívnejšieho a niekedy vhodnejšieho riešenia prispôsobenia sa ako keď sa opierajú iba o sivú infraštruktúru.

Zabezpečením trvalo udržateľného obhospodarovania lesov, udržiavaním, zvýšením výmery alebo obnovou prírode blízkych lesov, využitím stabilizujúcich krajinných štruktúr, ochranou a zveľaďovaním siete chránených území a zelenej infraštruktúry, a implementáciou vodozádržných opatrení s účelom zmierňovať rozsiahle povodne a vplyvy sucha sa zvýši adaptačná schopnosť celej ľudskej spoločnosti.

Opatrenia na zvýšenie biodiverzity prostredníctvom zelene

• Ochrana ekologickej stability a variability.
• Udržiavanie a revitalizovanie ekologických sietí a tvorba nových ekologických sietí.
•  Tvorba nárazníkových zón okolo vysoko kvalitných biotopov,  preskúmanie stavu, posilnenie resp. doplnenie sústavy chránených území podľa požiadaviek EÚ a v zmysle medzinárodných štandardov,  umožnenie prírodného vývoja biotopov a zabránenie úbytku a fragmentácii biotopov.
• Kombinácia vhodného územného plánovania, alebo revitalizácie ekosystémov s cieľom zvýšiť ich ochrannú kapacitu.
• Vytváranie pestrých krajinných štruktúr a krajinnej pokrývky poľnohospodárskej a lesnej krajiny na riešenie zvyšujúcich sa rizík vyplývajúcich z meniacich sa klimatických podmienok.
• Optimálne využívanie drevín v poľnohospodárskej krajine a overovanie potenciálu agrolesníckych systémov („agroforestry“).
• Ochrana a revitalizácia prírodných lesov, udržateľné hospodárenie v lesoch.
• Opatrenia na stabilizáciu svahov a lepší manažment prietokov v čase nedostatku ale aj nadbytku vody so zohľadnením ekosystémového prístupu.
• Ochrana, obnova a udržateľný manažment mokradí (vrátane rašelinísk) a inundačných území pre udržiavanie prietokov a kvality vody.
• Podpora opatrení na zadržiavanie vody v krajine (napr. sústavy malých technických zásahov rozmiestnených po celom povodí ako retenčné jamy, leso-technické meliorácie, jazierka, obnova meandrov a vegetácie pozdĺž tokov, zalesnenie alúvií a lepšie obhospodarovanie pôdy), ktoré majú potenciál zredukovať výskyt a intenzitu záplav.

Opatrenia vo vodnom režime krajiny prostredníctvom zelene

Adaptácia povodňovej bezpečnosti vodných stavieb na zmenené klimatické podmienky si vyžaduje prehodnotenie povodňovej bezpečnosti vodných stavieb, návrhových parametrov funkčných objektov s bezpečnostnými priepadmi a rekonštrukciu funkčných objektov vodných stavieb s bezpečnostnými priepadmi, ako aj, tam kde je to vhodné a možné, uplatňovanie zelených protipovodňových opatrení, ktoré okrem ochrany pred povodňami podporujú aj zadržiavanie vody v krajine.

V súlade s Koncepciou na ochranu vodných zdrojov Európy budú v oblasti vodného hospodárstva uprednostnené prvky zelenej infraštruktúry, zelené štrukturálne prístupy a neštrukturálne koncepty adaptácie pred prvkami sivej infraštruktúry. Opatrenia by sa mali zameriavať na zachovanie alebo zlepšovanie súčasného stavu vôd s cieľom dosiahnutia ich dobrého stavu, efektívne a udržateľné využívanie vodných zdrojov, ochranu pred následkami povodní a prispievať k ochrane prírody a krajiny a podpore poskytovania ekosystémových služieb. 

Je dôležité vytvárať priestor pre širšie uplatnenie tzv. „zelených“ opatrení v povodí, kde hlavným cieľom je zvýšenie adaptability krajiny cestou obnovy a zvýšenia účinnosti ekosystémových funkcií krajiny. „Zelené“ opatrenia sú uznávané ako lepšia environmentálna voľba, resp. ako doplňujúce – zmierňujúce opatrenia s cieľom minimalizovania dôsledkov sivej infraštruktúry za predpokladu, že sú rovnako účinné alebo účinnejšie z pohľadu stanovených cieľov.

Príklady adaptačných opatrení v oblasti vodného hospodárstva Zabezpečiť vhodné spôsoby využívania územia tam, kde hrozí zvýšené riziko erózie a vzniku povodní, uplatňovať správne poľnohospodárske postupy – obrábanie pôdy, osevné postupy, na exponovaných lokalitách zabezpečiť trvalý vegetačný kryt, budovanie zasakovacích lesných pásov a iných prvkov zelenej infraštruktúry.

Opatrenia v sídelnom prostredí prostredníctvom zelene

• Zmeniť podiel spevnených a nespevnených povrchov, smerom k nespevneným povrchom.
• Optimalizovať priestorové rozloženie zelených plôch, tienenie a morfologické vlastnosti terénu podmieňujúce prúdenie vzduchu zohrávajú dôležitú úlohu pri tvorbe mikroklimatických podmienok sídla a kľúčovú rolu v adaptácii.
• Umožniť aby vodné a zelené plochy a prvky zohrávali dôležitú úlohu v naplnení tohto cieľa, lebo dokážu ovplyvniť mikroklimatické podmienky v sídlach. 

Opatrenia voči zvýšenému počtu tropických dní a častejšiemu výskytu vĺn horúčav prostredníctvom zelene

• Koncipovať urbanistickú štruktúru sídla tak, aby umožňovala lepšiu cirkuláciu vzduchu.
• Zabezpečiť a podporovať zamedzovanie prílišného prehrievania stavieb, napríklad vhodnou orientáciou stavby k svetovým stranám, tepelnou izoláciou, využívaním svetlých farieb a odrazových povrchov na budovách; vytvárať trvalé, resp. dočasné prvky tienenia na verejných priestranstvách a budovách (napr. tienením transparentných výplní otvorov budov); zabezpečiť ochladzovanie interiérov budov (klimatizácia, trigenerácia, riadené vetranie a zemné výmenníky, kapilárne rozvody).
• Zvyšovať podiel vegetácie a vodných prvkov v sídlach, osobitne v zastavaných centrách miest. 
• Zabezpečiť revitalizáciu, ochranu a starostlivosť o zeleň v sídlach. 
• Vytvárať komplexný systém plôch zelene v sídle v prepojení do priľahlej krajinya podporiť zriadenie sídelných lesoparkov.
• Zabezpečiť udržiavanie dobrého stavu, statickej a ekologickej stability drevín a prispôsobiť výber drevín pre výsadbu klimatickým podmienkam, pri voľbe druhov uprednostňovať pôvodné a nealergénne druhy pred inváznymi. 
• Podporovať vertikálne zazelenenie a zvýšiť podiel zelených striech a fasád.
• Zachovať a zvyšovať podiel vegetácie v okolí dopravných komunikácií. 
• Zabezpečiť starostlivosť, údržbu a budovanie vodných plôch a zabezpečiť a podporovať ochranu funkčných brehových porastov v zastavanom území aj mimo zastavaného územia obce.

Opatrenia voči extrémnym poveternostným situáciám – búrky, víchrice, tornáda – prostredníctvom zelene

• Zabezpečiť a podporovať implementáciu opatrení proti veternej erózii, napríklad ochranou a výsadbou vetrolamov a živých plotov.
• Zabezpečiť a podporovať výsadbu spoločenstiev drevín a aplikáciu prenosných zábran v územiach mimo zastavaného územia sídiel pre zníženie intenzity víchric a silných vetrov.

Opatrenia voči častejšiemu výskytu sucha prostredníctvom zelene

• Zabezpečiť a podporovať zvýšenie infiltračnej kapacity územia diverzifikovaním štruktúry krajinnej pokrývky s výrazným zastúpením vsakovacích prvkov.
• Minimalizovať podiel nepriepustných povrchov a nevytvárať nové nepriepustné plochy na antropogénne ovplyvnených pôdach v urbanizovanom území sídla.
• Zabezpečiť a podporovať zvyšovanie podielu vegetácie pre zadržiavanie a infiltráciu dažďových vôd v sídlach, osobitne v zastavaných centrách sídiel. 
• Zabezpečiť starostlivosť, údržbu, revitalizáciu a budovanie vodných plôch a mokradí.

Opatrenia voči častejšiemu výskytu extrémnych úhrnov zrážok

• Zabezpečiť a podporovať zvýšenie retenčnej kapacity územia pomocou hydrotechnických opatrení, navrhnutých ohľaduplne k životnému prostrediu. 
• Zabezpečiť budovanie dažďových záhrad, vsakovacích a retenčných zariadení, mikromokradí, depresných mokradí. 
• Zabezpečiť a podporovať opatrenia proti vodnej erózii a zosuvom pôdy.

Dôsledky zmeny klímy na zeleň, v sídelnom prostredí

• Zmeny v druhovej štruktúre (zvýšený potenciál využitia xerotermných druhov drevín v štruktúrach zelene sídiel), šírenie nepôvodných druhov.
• Usychanie vegetácie, chradnutie drevín, ohrozenie škodcami, častejšie možné požiare.
• Pôdna erózia, ochudobnenie pôdneho substrátu o živiny, podmáčanie a oslabenie koreňového systému drevín, poškodenie sadovnícky upravených plôch.
• Poškodzovanie drevín zlomami a vývratmi.

Navrhované adaptačné opatrenia v kompetencii príslušných štátnych orgánov – MDV SR, MŽP SR, MPaRV SR, MZ SR a samospráva

Pri riešení dôsledkov zmeny klímy na sídelné prostredie bude potrebné

• Zaviesť informačný systém o územnom plánovaní, v ktorom budú vedené registre územných plánov obcí a územných plánov zón.
• Zabezpečiť vypracovanie metodík a dokumentov, ktoré budú účinným podkladom pri jednotnom a komplexnom hodnotení územných dopadov zmeny klímy na sídelné prostredie. 
• Zohľadniť pri príprave a aktualizácii územnoplánovacej dokumentácie zraniteľnosť sídiel z hľadiska dôsledkov zmeny klímy. 
• Podporovať vytváranie regionálnych a lokálnych adaptačných stratégií. 
• V legislatívnych predpisoch pre územné plánovanie a stavebný poriadok zavádzať regulatívy (indexy) zastavanosti územia k pomeru zachovania zelených plôch. Zabezpečiť zachovanie a zvýšenie podielu zelených povrchov voči spevneným povrchom v zastavaných oblastiach sídiel. Podporovať vertikálne zazelenenie budov, protihlukových stien a múrov najmä na miestach, kde nie je možné zachovať a zvýšiť tento podiel. Zvýšenú pozornosť venovať v záväznej časti územných plánov návrhu opatrení z hľadiska krajinno-ekologického, krajinno-architektonického, zelene v sídlach. 
• Podporovať využívanie vnútorného potenciálu miest rehabilitáciou a reanimáciou nefunkčných mestských zón (tzv. brownfields), na realizáciu adaptačných opatrení v sídle. 
• Zabezpečiť posúdenie aktuálnych prvkov zelenej infraštruktúry v blízkosti dopravných komunikácií, ich zachovanie, úpravu resp. doplnenie ďalších prvkov. 
• Zabezpečiť a podporovať obnovu a ochranu tokov, mokradí a vegetácie na brehoch vodných ciest. 
• Zvyšovať schopnosť vysporiadať sa s extrémnymi situáciami ako sucho, keď je potrebné spomaliť odtok a zabezpečiť zachytávanie vody, alebo prívalové povodne, keď je potrebné zabezpečiť efektívne odvedenie vôd z prostredia. 
• Implementovať opatrenia udržateľného hospodárenia v lesoch v okolí sídiel.

Navrhované adaptačné opatrenia na území samospráv

• Koncipovať urbanistickú štruktúru sídla tak, aby umožňovala lepšiu cirkuláciu vzduchu. 
• Vytvárať a podporovať vhodnú mikroklímu pre chodcov, cyklistov v meste.
• Vytvárať trvalé, resp. dočasné prvky tienenia na verejných priestranstvách a budovách 
• Zabezpečiť ochladzovanie interiérov budov 
• Zvyšovať podiel vegetácie a vodných prvkov v sídlach, osobitne v zastavaných centrách miest. Zabezpečiť revitalizáciu, ochranu a starostlivosť o zeleň v sídlach. 
• Vytvárať komplexný systém plôch zelene v sídle v prepojení do priľahlej krajiny. 
• Podporiť zriadenie sídelných lesoparkov. 
• Zabezpečiť udržiavanie dobrého stavu, statickej a ekologickej stability drevín. 
• Prispôsobiť výber drevín pre výsadbu klimatickým podmienkam, pri voľbe druhov uprednostňovať pôvodné druhy 
• Podporovať vertikálne zazelenenie a zvýšiť podiel zelených striech a fasád. 
• Zachovať a zvyšovať podiel vegetácie v okolí dopravných komunikácií. 
• Zabezpečiť starostlivosť, údržbu a budovanie vodných plôch. 
• Zabezpečiť a podporovať ochranu funkčných brehových porastov v zastavanom území aj mimo zastavaného územia obce
• Zabezpečiť a podporovať implementáciu opatrení proti veternej erózii, napríklad ochranou a výsadbou vetrolamov a živých plotov. 
• Zabezpečiť a podporovať výsadbu spoločenstiev drevín a aplikáciu prenosných zábran v územiach mimo zastavaného územia sídiel pre zníženie intenzity víchric a silných vetrov.
• Zabezpečiť udržateľné hospodárenie s vodou v sídlach. 
• Zabezpečiť a podporovať zvýšenie infiltračnej kapacity územia diverzifikovaním štruktúry krajinnej pokrývky s výrazným zastúpením vsakovacích prvkov. 
• Minimalizovať podiel nepriepustných povrchov a nevytvárať nové nepriepustné plochy na antropogénne ovplyvnených pôdach v urbanizovanom území sídla. 
• Podporovať a zabezpečiť opätovné využívanie dažďovej a odpadovej vody. 
• Zabezpečiť a podporovať zvyšovanie podielu vegetácie pre zadržiavanie a infiltráciu dažďových vôd v sídlach, osobitne v zastavaných centrách sídiel.
• Zabezpečiť starostlivosť, údržbu, revitalizáciu a budovanie vodných plôch a mokradí.
• Zabezpečiť a podporovať zvýšenie retenčnej kapacity územia pomocou hydrotechnických opatrení, navrhnutých ohľaduplne k životnému prostrediu. 
• Zabezpečiť používanie a plánovanie priepustných povrchov, ktoré zabezpečia prirodzený odtok vody a jej vsakovanie do pôdy. 
• Zabezpečiť zadržiavanie strešnej vody napr. strešnými alebo dažďovými záhradami. 
• Zabezpečiť budovanie dažďových záhrad, vsakovacích a retenčných zariadení, mikromokradí, depresných mokradí. 
• Zabezpečiť a podporovať opatrenia proti vodnej erózii a zosuvom pôdy.

Nástroje

Hlavným nástrojom, prostredníctvom ktorého je možné zabezpečiť udržateľný, aj z klimatického hľadiska ideálny rozvoj štruktúry sídiel, je územný plán obce a územný plán zón. V rámci záväznej časti územného plánu obce je možné schváliť v rámci regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia adaptačné opatrenia, ktoré majú strednodobý i dlhodobý charakter. Do návrhu funkčného využívania územia obce by sa mala premietnuť napr. ochrana pred povodňami alebo koncept aplikácie prepojenia jednotlivých plôch zelene formou “zelenej infraštruktúry” a pod. Nepriaznivé dôsledky zmeny klímy sa musia premietnuť aj do určenia tzv. stabilizovaného územia, ktorým sú plochy alebo územie, na ktorých sa musí zachovať súčasná priestorová a funkčná skladba alebo súčasná krajinná štruktúra, ale aj do návrhu funkčnej regulácie (povolená a zakázaná funkcia), ako aj do priestorovej regulácie.