Plánovanie zelene

Rozvoj zelených mestských sietí, prostredníctvom výsadby zelene, je najlacnejším a účinnejším opatrením ako znížiť obsah CO2 v atmosfére a zároveň výrazne zvýšiť kvalitu života v meste. V procese mestského plánovania je dôležité, aby architekti, záhradní architekti, urbanisti, vodohospodári, ekológovia a všetci ostatní, ktorí sa na plánovaní podieľajú, rozumeli vzájomným vzťahom životného prostredia a jeho vplyvy na človeka. Riešenia prostrednítvom zelene a vody je vhodné do urbanistických návrhov funkčne zakomponovanovať a zároveň spraviť pre občanov atraktívne. Medzi základné metódy plánovania zelene patria normatívy a hodnotenie zelene, generel zelene, všeeobecne záväzné nariadenia obcí a územný plán.

Normatívy a hodnotenie zelene

Aby zeleň dokázala v meste plniť svoje funkcie, musí byť zastúpená v dostatočnej miere.  Práve normatívy sídelnej zelene určujú, aké je ideálne množstvo zelene v prepočte na jedného obyvateľa. Základný normatív na Slovensku v súčasnosti predstavuje 50 – 75 m2 zelene na 1 obyvateľa a s celkovým podielom zelene na území miest v pomere 30-60 %. Samotné určenie rozlohy však nepostačuje na to, aby sme mohli povedať, či je zeleň s ohľadom na plnenie jej funkcií v meste rozložená rovnomerne. V praxi sa totiž môže stať, že jeden obyvateľ bude mať v bezprostrednom dosahu k dispozícii 200 m2 zelene a iná obyvateľka len 10 m2. Tento problém vzniká najmä vo väčších mestách, kde sa priestorová dostupnosť predlžuje. Tieto čísla tiež nehovoria nič o kvalite a type zelene. V snahe o komplexné posúdenie toho, do akej miery zeleň v meste spĺňa svoje funkcie, sa preto okrem plošných požiadaviek na rozlohu používajú rôzne spôsoby hodnotenia sídelnej zelene (napr. Ekoidex) a tiež tzv. indikátor dostupnosti, ktorý sleduje dostupnosť rôznych typov sídelnej zelene, od parkov, lesoparkov, záhrad či športových plôch v okruhu k maximálne stoviek metrov.

Hodnotenia sídelnej zelene z rôznych pohľadov:

  • enviromentálne hľadisko – ako zeleň prispieva k absorbcii CO2, tvorbe kyslíka, čisteniu vzduchu a pôdy, zadržiavaniu vody a vlhkosti v meste, tlmeniu hluku, rozvoju rozmanitosti prírodného prostredia, ekologickej stabilite a odolnosti miest a obci
  • urbanisticko architektonické hľadisko – výsledkom je posúdenie zelene v rámci širších vzťahov – ulíc, blokov, mestských častí,  teda nie primárne stavu jednotlivých prvkov zelene
  • sociálno-psychologické a estetické hľadisko – hodnotia sa prínosy zelene na zdravie človeka, sociálne dopady umiestnenie zelene, využívanosť a obľúbenosť zelených prvkov – parky, trávniky, lúky. 
  • ekonomické hľadisko – hodnotia sa prínosy zelene z pohľadu finančných prínosov ako zvýšenie hodnoty nehnuteľností v okolí zelene, šetrenie nákladov na odvod dažďovej vody, potreby chladenia miest a ďalšie ekonomicky vyčísliteľné prínosy zelene 
  • dendrologické a sadovnícke hľadisko – hodnotenie z pohľadu rastlinných vzťahov na území,  zdravotného stavu zelene drevín, určenie ich počtu, druhov a podobne. 
  • historické hľadisko  – hodnota stromov z pohľadu historickej pamäte, určenie chránených stromov, historických parkov a podobne.

Efektivita hodnotenia zelene spočíva v komplexnom posúdení jej množstva, kvality, dostupnosti a jej významu v širších súvislostiach so zvyšným životom v meste alebo obci.

Generel zelene v systéme územnoplánovacích podkladov

Územné generely sú dokumenty, ktoré riešia rôzne otázky územného rozvoja miest a obcí aj aj otázky rozvoja na celoštátnej úrovni. Bývajú preto odborným podkladom pre územný plán. Okrem generelu zelene poznáme tiež napríklad generel dopravy, generel sociálnej starostlivosti alebo generel cestovného ruchu.

Jednotlivé územné generely by mali na seba logicky nadväzovať a nemali by si odporovať. Generely by rovnako mali nadväzovať aj na iné rozvojové dokumenty ako sú územné plány krajov, programy sociálneho a hospodárskeho rozvoja miest a obcí, krajinno-ekologické plány a územné systémy ekologickej stability. Požiadavku na vypracovanie generelu zadáva mesto alebo obec.  

Čo to je generel zelene

Generel zelene poskytuje komplexný obraz o stave zelene v meste alebo obci. Umožňuje tak efektívnejšie pristupovať k jej rozvoju a starostlivosti. Cieľom generelu zelene je poskytnúť podrobný a aktuálny prehľad o zeleni. Patrí medzi základné nástroje na správu zelene v meste a obci. 

Generel zelene obsahuje:

1. Zhodnotenie množstva a podielu zelene

Táto časť obsahuje údaje o type zelených plôch (stromy, parky, stromoradia, sídlisková zeleň), o ich rozlohe, mieste kde sa nachádzajú a ďaľšie informácie. 

2. Zhodnotenie kvality zelene

Okrem zhodnotenia počtu, generel obsahuje tiež zhodnotenie zelene z hľadiska kvality. Ide o údaje o zdraví stromov, miere ich poškodenia a perspektívnosti. Zhodnotenie množstva a kvality zelene sa niekedy nazýva aj pasport alebo pasportizácia zelene. Najmä vtedy, ak sa nerobí ako súčasť územného generelu, ale vypracováva sa ako samostatný dokument. Jej obsah a účel je však ten istý ako v prípade inventarizácie v územnom genereli.

3. Návrh starostlivosti o zeleň a rozvoja zelene

Návrhová časť generelu obsahuje zásady starostlivosti o zeleň a určuje možnosti jej ďalšieho rozvoja. Tieto zásady určujú princípy výsadby, zadržiavania dažďovej vody, vykonávania starostlivosti o dreviny, obsahujú odporúčania pre polievanie, či postupy údržby trávnatých plôch. Návrhová časť generelu tiež určuje miesta vhodné na zakladanie novej zelene, jej typového a  druhového zloženia.

Všeobecne záväzné nariadenia miesta obci

Všeobecne záväzné nariadenia (VZN) sú podzákonné právne predpisy, ktorých cieľom je podrobnejšia úprava niektorých ustanovení zákonov. Úprava by mala zodpovedať miestnym podmienkam danej obce alebo mesta. Môže ísť napr. o úpravu miestnych daní a poplatkov, parkovania, nakladania s komunálnym odpadom, či správy zelene. 

Proces tvorby a schvaľovania všeobecne záväzného nariadenia je verejný. Verejnosť môže pri tvorbe nariadení podávať pripomienky, s ktorými sa musí navrhovateľ nariadenia vysporiadať a verejne ich vyhodnotiť. Vyhodnotenie obsahuje údaje ktorým pripomienkam sa vyhovelo alebo nevyhovelo a z akých dôvodov.

VZN schvaľuje obecné zastupiteľstvo kvalifikovanou väčšinou. Účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia na úradnej tabuli v obci. Nariadenia musia byť každému prístupné na obecnom úrade obce, ktorá ich vydala.

VZN a správa verejnej zelene

Samospráva má podľa zákona o obecnom zriadení povinnosť zeleň na svojom území spravovať a udržiavať. Na tento účel môže vydať práve všeobecne záväzné nariadenie, ktoré podrobnosti správy a údržby upravuje. VZN musí byť v súlade  s platným územným plánom a inými záväznými dokumentmi príslušného mesta či obce.

VZN musí byť taktiež v súlade s so zákonom o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z.z. a vyhláškou č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ktoré problematiku starostlivosti o dreviny upravujú a z hľadiska právnej sily sú všeobecne záväzným nariadeniam miest a obcí nadradené.  

Ako vyzerá podrobná úprava správy a údržby zelene je možné vidieť na príklade Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy o starostlivosti o verejnú zeleň a ochrane drevín.

Územný plán

Územný plán (ÚPN) je dokument, ktorý popisuje, ako by malo byť v budúcnosti usporiadané územie mesta alebo obce. Určuje kadiaľ budú viesť cesty a cyklotrasy, kde bude vysadená zeleň, kde vzniknú nové rodinné domy a kde sa postavia nové priemyselné areály. 

Systém územného plánovania na Slovensku má z hľadiska priestorového členenia hierarchickú úroveň. Na najvyššej a najvšeobecnejšej úrovni sa schvaľujú územné plány krajov. Na nižšej a podrobnejšej úrovni sú územné plány miest a obcí a nakoniec, na najpodrobnejšej úrovni, môže byť spracovaný i územný plány zón (pamiatkové rezervácie, mestské štvrte väčších miest, rozsiahle plochy bývalých priemyselných areálov). 

Územný plán sa vypracováva a schvaľuje na základe zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Tento postup má dopredu určený harmonogram a zákonom stanovené lehoty, v rámci ktorých sa na tvorbe územného plánu môže podieľať aj verejnosť.  Územný plán podľa svojej hierarchickej príslušnosti schvaľuje krajské, mestské alebo obecné zastupiteľstvo. 

Územný plán by mal obsahovo reflektovať existujúce rozvojové dokumenty sociálneho rozvoja, hospodárskeho rozvoja, plánovaných opatrení na klimatickú zmenu a pod.  Výsledkom je záväzný a komplexný systém zásad a záväzných pravidiel (regulatívov) v danej oblasti. Tento systém pokrýva všetky aspekty priestorového umiestňovania a funkčného využívania daného územia.

Preto sa v územnom pláne stretneme plánmi o tom, či na lúke za vašim domom vznikne nákupné centrum, parkovisko alebo park. Informáciami o tom, ako si zastupiteľstvo predstavuje základnú vybavenosť vo vašej štvrti. Či na novej ulici budú rásť stromy alebo nie. Alebo či ponad vaše strechy pôjde za päť rokov diaľnica. 

Územný plán musí byť stále aktualizovaný. Podľa zákona musí byť zastupiteľstvom najmenej raz za štyri roky preskúmané, či nie sú potrebné jeho zmeny alebo doplnky alebo či netreba obstarať nový územný plán.

Kde v ÚPN možno nájsť informácie o zeleni

V územnom pláne sa so zeleňou môžeme stretnúť v textovej návrhovej a záväznej časti a tiež v grafickej časti, vo výkrese ochrany prírody a tvorby krajiny.

V záväznej časti sa informácie o zeleni nachádzajú pri podmienkach pre rozvoj jednotlivých plôch a pri záväzných regulatívoch a návrhoch funkčného usporiadania územia. 

Zásady a regulatívy funkčného využitia územia

V návrhovom a prognózovom období je potrebné dobudovať zelenú kostru mesta a jeho urbanizovaného územia, Okrem toho v zastavanom území mesta je potrebné vybudovať niekoľko desiatok nových plôch urbánnej zelene 

– na sídliskách rozširovať plochy statickej dopravy len v nevyhnutnom rozsahu na úkor plôch jestvujúcej zelene, potrebné kapacity riešiť najmä na jestvujúcich plochách parkovísk ako viacpodlažné parkovacie a garážovacie objekty,

– v prípade budovania nových hromadných parkovacích objektov na sídliskách na plochách zelene ich riešiť pod úrovňou terénu, s parkovými úpravami nad objektom na teréne,

Určenie podmienok pre využitie jednotlivých plôch

Grafický návrh výkresu ochrany prírody a tvorby krajiny obsahuje zobrazenie aktuálneho stavu, návrh a prognózy plochy lesov, parkov, izolačnej a sprievodnej zelene, hlavné aleje a stromoradia sídelnej zelene. Biokoridory a biocentrá regionálneho a miestneho významu. Interakčné prvky (ÚSES), miesta prepojenia sídelnej a krajinnej zelene (ekodukty).

Základné povinnosti pri správe a údržbe zelen

  • dreviny sa nesmú poškodzovať a ničiť
  • vlastník pozemku je povinný dbať na správnu výsadbu a zabezpečiť priestor na rast zelene
  • vlastník pozemku je povinný zabezpečiť polievanie zelene
  • vlastník pozemku je povinný dbať na druhovú druhovú ochranu chránených živočíchov, najmä hniezdiacich vtákov
  • vlastník pozemku je povinný starať sa o dreviny, najmä im zabezpečiť kvalitnú pôdu, prístup k vode, odstraňovať parazitné rastliny a udržiavať dreviny v dobrom stave


Čo odporúča Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy? 

Riešenia prostredníctvom zelene zahŕňajú prírodné aj poloprírodné prvky v mestských oblastiach. Poskytujú celý rad ekologických a sociálno-ekonomických prínosov. Výzvu možno dosiahnuť prostredníctvom širokého spektra opatrení a zásahov, na veľmi širokej škále od úrovne budovy, ulice až po komplexné riešenia na regionálnej úrovni.

1. Sadenie stromov

Vhodná voľba druhov pri výsadbe (je dôležitá pre odolnosť pri zmene klimatických podmienok) môže podporiť biodiverzitu vytváraní biotopov pre vybrané druhy zvierat (hmyzu, vtákov, či netopierov).  Vhodná voľba druhov a výsadba biokoridoroch môže zlepšiť prirodzené prostredie a funkčné prepojenie zelene.  Mestská zeleň jednotlivé veľké uličné stromy, ako aj väčšie plochy lesov v mestských okrajoch. Stromy plnia v mestských oblastiach viaceré funkcie a sú dôležitým prvkom našej zelenej infraštruktúry. Strategické umiestnenie veľkého tienenia a chladiacich stromov v mestských oblastiach môže poskytnúť tienenie budov, znížiť tepelné zaťaženie budov, poskytnúť ostrovom odľahčenie od vysokých teplôt a zachytiť niektoré látky znečisťujúce ovzdušie (najmä PM) suchou depozíciou v našich mestských oblastiach.

2. Zeleň a lesy v okolí miest

Zelené plochy v mestskej periférii môžu predstavovať dôležité koridory voľne žijúcich živočíchov vo fragmentovanej krajine

3. Zelené fasády a vertikálna zeleň

Je to stena úplne alebo čiastočne pokrytá zeleňou. Zelená fasáda s popínavými rastlinami využíva mrežový systém na držanie rastlín, ktoré sú zakorenené v zemi alebo nádobách. Zelené fasády ponúkajú ekonomické, environmentálne, estetické a fyziologické výhody mestskému prostrediu. Sú to prírodné vzduchové filtre, ktoré vytvárajú čistejšie prostredie.

4. Zelené pásy

Účelom zelených pásov je znížiť hluk z dopravy, ktorý prichádza na pešiu zónu a domy na ulici. Zelené protihlukové steny majú špecifickú geometriu, ktorá uprednostňuje zvukový odraz a na druhej strane majú vertikálne záhradné moduly so špecifickým substrátom, ktorý podporuje absorpciu zvuku.

5. Vytváranie lokalít pre opeľovače

Nové alebo existujúce prvky zasiate zmesou lúčnych nektárodarných kvetov b na prilákanie druhov opeľovačov hmyzu. Prepojenie oblastí zelených plôch bohatých na kvetiny s cieľom vytvoriť udržateľné siete biotopov opeľovačov v mestskej oblasti. To môže zahŕňať aj nízko nákladové činnosti, ako napríklad zníženú frekvenciu kosenia.

Viac konkrétnych riešení pre mestá a obce ​NÁJDETE TU

Územný plán (ÚPN) je dokument, ktorý popisuje, ako by malo byť v budúcnosti usporiadané územie mesta alebo obce. Určuje kadiaľ budú viesť cesty a cyklotrasy, kde bude vysadená zeleň, kde vzniknú nové rodinné domy a kde sa postavia nové priemyselné areály. 

Systém územného plánovania na Slovensku má z hľadiska priestorového členenia hierarchickú úroveň. Na najvyššej a najvšeobecnejšej úrovni sa schvaľujú územné plány krajov. Na nižšej a podrobnejšej úrovni sú územné plány miest a obcí a nakoniec, na najpodrobnejšej úrovni, môže byť spracovaný i územný plány zón (pamiatkové rezervácie, mestské štvrte väčších miest, rozsiahle plochy bývalých priemyselných areálov). 

Územný plán sa vypracováva a schvaľuje na základe zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Tento postup má dopredu určený harmonogram a zákonom stanovené lehoty, v rámci ktorých sa na tvorbe územného plánu môže podieľať aj verejnosť.  Územný plán podľa svojej hierarchickej príslušnosti schvaľuje krajské, mestské alebo obecné zastupiteľstvo. 

Územný plán by mal obsahovo reflektovať existujúce rozvojové dokumenty sociálneho rozvoja, hospodárskeho rozvoja, plánovaných opatrení na klimatickú zmenu a pod.  Výsledkom je záväzný a komplexný systém zásad a záväzných pravidiel (regulatívov) v danej oblasti. Tento systém pokrýva všetky aspekty priestorového umiestňovania a funkčného využívania daného územia.

Preto sa v územnom pláne stretneme plánmi o tom, či na lúke za vašim domom vznikne nákupné centrum, parkovisko alebo park. Informáciami o tom, ako si zastupiteľstvo predstavuje základnú vybavenosť vo vašej štvrti. Či na novej ulici budú rásť stromy alebo nie. Alebo či ponad vaše strechy pôjde za päť rokov diaľnica. 

Územný plán musí byť stále aktualizovaný. Podľa zákona musí byť zastupiteľstvom najmenej raz za štyri roky preskúmané, či nie sú potrebné jeho zmeny alebo doplnky alebo či netreba obstarať nový územný plán.

Kde v ÚPN možno nájsť informácie o zeleni

V územnom pláne sa so zeleňou môžeme stretnúť v textovej návrhovej a záväznej časti a tiež v grafickej časti, vo výkrese ochrany prírody a tvorby krajiny.

V záväznej časti sa informácie o zeleni nachádzajú pri podmienkach pre rozvoj jednotlivých plôch a pri záväzných regulatívoch a návrhoch funkčného usporiadania územia. 

Zásady a regulatívy funkčného využitia územia

V návrhovom a prognózovom období je potrebné dobudovať zelenú kostru mesta a jeho urbanizovaného územia, Okrem toho v zastavanom území mesta je potrebné vybudovať niekoľko desiatok nových plôch urbánnej zelene 

– na sídliskách rozširovať plochy statickej dopravy len v nevyhnutnom rozsahu na úkor plôch jestvujúcej zelene, potrebné kapacity riešiť najmä na jestvujúcich plochách parkovísk ako viacpodlažné parkovacie a garážovacie objekty,

– v prípade budovania nových hromadných parkovacích objektov na sídliskách na plochách zelene ich riešiť pod úrovňou terénu, s parkovými úpravami nad objektom na teréne,

Určenie podmienok pre využitie jednotlivých plôch

Grafický návrh výkresu ochrany prírody a tvorby krajiny obsahuje zobrazenie aktuálneho stavu, návrh a prognózy plochy lesov, parkov, izolačnej a sprievodnej zelene, hlavné aleje a stromoradia sídelnej zelene. Biokoridory a biocentrá regionálneho a miestneho významu. Interakčné prvky (ÚSES), miesta prepojenia sídelnej a krajinnej zelene (ekodukty).

Základné povinnosti pri správe a údržbe zelen

  • dreviny sa nesmú poškodzovať a ničiť
  • vlastník pozemku je povinný dbať na správnu výsadbu a zabezpečiť priestor na rast zelene
  • vlastník pozemku je povinný zabezpečiť polievanie zelene
  • vlastník pozemku je povinný dbať na druhovú druhovú ochranu chránených živočíchov, najmä hniezdiacich vtákov
  • vlastník pozemku je povinný starať sa o dreviny, najmä im zabezpečiť kvalitnú pôdu, prístup k vode, odstraňovať parazitné rastliny a udržiavať dreviny v dobrom stave


Zdroje a viac informácií

Právny kontext plánovania zelene

Informácie pre ľudí zodpovedných za plánovanie miest a obcí:


Video

25 Verde: Urban green architecture
London green infrastructure, green grid, landscape plan

Chcete vedieť viac?