Ovocné stromy

Ovocný strom je rastlina stromovité formy, ktorú ľudia pestujú najmä pre úžitok a výnimočne aj pre okrasu. Plody takého stromu nazývame ovocie. Ovocie môže byť rozmanité tvarom, veľkosťou i chuťou. Medzi najviac pestované stromy v Slovenskej republike (mierne podnebie) patria: jabloň, hruška, slivka, čerešňa, višňa a marhuľa.

Posledné desaťročia sa pri výsadbách uplatňuje skôr intenzívny prístup s veľkým využitím chemických látok určených na výživu stromov a ich ochranu pred škodcami. V mestách a obciach vidíme často skôr náhodný prístup k pestovaniu ako cielené plánovanie a starostlivosť. Strom tak buď prežije bez pomoci alebo aj často vyschne. Pri dodržaní niekoľkých základných princípov môže byť úspešnosť výsadieb naozaj vysoká. 

V krajine ako aj mestách a obciach potrebujeme zdravé a perspektívne ovocné stromy s potenciálom dlhovekosti a bohatej úrody.  Budúce generácie vykonanú prácu určite ocenia.

Čo zohľadniť pri výsadbe stromov v obci alebo meste?

1.Vlastníka pozemku

Pre výsadbu na pozemku, ktorý nám nepatrí, je potrebné v prvom rade kontaktovať a získať súhlas od vlastníka pozemku. Vlastníka si môžete overiť aj na webstránke katastra nehnuteľností. 

2. Inžinierske siete

Pred samotnou výsadbou stromu je potrebné zistiť umiestnenie sietí technického vybavenia kvôli možnosti rastu koreňovej sústavy stromu. Umiestnenia jednotlivých sieti v obci alebo meste by mali byť evidované na obecnom úrade.  

3. Susedia

Pri výsadbe nesmieme zabudnúť na hranice susedného pozemku. Dôležité sú aj miestne zvyky a dobré susedské vzťahy. Stromy dorastajúce výšku vyššiu ako 3 m, by mali byť vzdialené od spoločnej hranice najmenej 3 m. U nižších stromov by mala byť vzdialenosť 1,5 m. To neplatí, ak je na susednom pozemku les alebo sad, ak tvoria stromy hranicu alebo ak ide o strom osobitne chránený podľa iného právneho predpisu.

4. Podmienky pre rast

Pri výsadbe by sme mali zohľadniť aj budúci vývin daného stromu v nadzemnej, ale aj podzemnej časti. Pôda by mala byť prekoreniteľná, aby tak boli poskytnuté podmienky pre rast a rozvoj stromu.

8. Druh stromu

Zohľadňujeme podmienky ako nadmorská výška, slnečná, veterná expozícia, reliéf krajiny, výška hladiny podzemnej vody a podobne. Limitným faktorom pre výber drevín je najmä ich odolnosť voči extrémnemu teplu a suchu a mrazuvzdornosť. Pri výsadbe v urbanizovanom priestore je nutné zohľadňovať predovšetkým schopnosť druhu na danom stanovišti prežiť pri optimálnom plnení požadovaných funkcií. V areáloch škôl, materských škôl, detských ihrísk je nutné zvážiť výsadbu jedovatých, alergénnych, tŕnistých drevín a drevín s krehkým drevom. Pri výbere druhov pre výsadbu vo voľnej krajine, je nutné zohľadniť charakter prirodzených porastov a charakter kultúrnej krajiny. Je vhodné využívať druhy zodpovedajúce prirodzenej drevinovej skladbe príslušného regiónu (vrátane vzácnejších druhov), prípadne druhy drevín používané tradične v danej oblasti. S ohľadom na zachovanie prirodzenej genetickej variability je zároveň vhodné využívať miestne (regionálne) zdroje sadiva a to predovšetkým u vzácnych druhov a obmedziť využívanie kultivarov. Použitie nepôvodných druhov nie je až na výnimky žiaduce. Pri výsadbách v miestach, kde dochádza k obnove či doplneniu existujúceho prvku zelene (aleje, parky, okolie sakrálnych stavieb a pod.), by mali byť v rámci zachovania kontinuity preferované rovnaké druhy najmä listnatých drevín, aké sa tu už vyskytujú, pokiaľ sa nejedná o invázny druh alebo druh stanovištne nevhodný.

Indikátor dostupnosti sleduje dostupnosť rôznych typov sídelnej zelene, od parkov, lesoparkov, záhrad či športových plôch v okruhu k maximálne stoviek metrov. 

Ekoidex je jeden z ďalších možných spôsobov hodnotenia, ktorý hodnotí podiel ekologicky hodnotnej zelene na celkovom zastavanom území sídla. Okrem nezastavaných plôch, ako sú trávniky a parky, hodnotí tiež prítomnosť zelených striech, zelených fasád alebo mobilnej zelene.  Ekoindex je možné použiť v husto zastavaných územiach, kde je podiel zelene možné zvyšovať práve prostredníctvom takýchto zelených prvkov. 

Hodnotenia sídelnej zelene z rôznych pohľadov:

  • enviromentálne hľadisko – ako zeleň prispieva k absorbcii CO2, tvorbe kyslíka, čisteniu vzduchu a pôdy, zadržiavaniu vody a vlhkosti v meste, tlmeniu hluku, rozvoju rozmanitosti prírodného prostredia, ekologickej stabilite a odolnosti miest a obci
  • urbanisticko architektonické hľadisko – výsledkom je posúdenie zelene v rámci širších vzťahov – ulíc, blokov, mestských častí,  teda nie primárne stavu jednotlivých prvkov zelene
  • sociálno-psychologické a estetické hľadisko – hodnotia sa prínosy zelene na zdravie človeka, sociálne dopady umiestnenie zelene, využívanosť a obľúbenosť zelených prvkov – parky, trávniky, lúky. 
  • ekonomické hľadisko – hodnotia sa prínosy zelene z pohľadu finančných prínosov ako zvýšenie hodnoty nehnuteľností v okolí zelene, šetrenie nákladov na odvod dažďovej vody, potreby chladenia miest a ďalšie ekonomicky vyčísliteľné prínosy zelene 
  • dendrologické a sadovnícke hľadisko – hodnotenie z pohľadu rastlinných vzťahov na území,  zdravotného stavu zelene drevín, určenie ich počtu, druhov a podobne. 
  • historické hľadisko  – hodnota stromov z pohľadu historickej pamäte, určenie chránených stromov, historických parkov a podobne.

Efektivita hodnotenia zelene spočíva v komplexnom posúdení jej množstva, kvality, dostupnosti a jej významu v širších súvislostiach so zvyšným životom v meste alebo obci.

Význam pestovania

Ovocné stromy sú neodmysliteľnou súčasťou každej záhrady. Poskytujú viac než len tieň počas horúcich letných dní. Trpezlivého pestovateľa odmenia za starostlivosť aj osviežujúcimi plodmi. Na našom území má pestovanie ovocných stromov dlhú tradíciu. V minulosti sa ovocné stromy nepestovali iba v sadoch a záhradách, ale boli tiež súčasťou krajiny. Stále môžeme v krajine natrafiť na dlhoveké jablone, hrušky či čerešne. Aj vďaka tejto tradícii môžeme dnes vyberať z pomerne širokej ponuky domácich ale aj zahraničných odrôd, s dobrými vyhliadkami na dlhú životnosť a hojnú úrodu. Vlastnosti niektorých odrôd predlžujú možnosť skladovania plodov a ich ovocie je tiež vhodné na ďalšie kuchynské spracovanie. 

Výužitie ovocia 

V minulosti boli ovocné plody vnímané ako plnohodnotná zložka potravy najmä v oblastiach s riedkym osídlením, ktoré si vyžadovali od svojich obyvateľov sebestačnosť. Niektoré druhy ovocia alebo odrody sú vhodné na dlhodobé uskladnenie a poskytovali spestrenie jedálnička aj počas zimných mesiacov. Využiteľnosť ovocia tiež predlžujú a rozširujú rôzne spôsoby spracovania. Aj z toho dôvodu sa ovocie v kuchyni tešilo takej obľube.

Medzi najznámejšie spôsoby spracovania patrí sušenie, zaváranie, výroba džemov, marmelád, sirupov či liehovín. Dnes je možnosť kúpiť si čerstvé ovocie počas celého roka a rovnako široký je sortiment ovocných výrobkov. Avšak ovocie dopestované v záhrade a výrobky z neho svojou chuťou a kvalitou veľakrát predčia produkty dostupné v bežných obchodoch. Niektoré odrody jabĺk či hrušiek pri vhodnom skladovaní pritom vydržia aj do jari. Doma sušené ovocie či džemy sa dajú vyrobiť bez použitia chemických konzervačných látok, bežne používaných v potravinárstve.

Intenzívne verzus extenzívne pestovanie

V prírode sa cyklicky striedajú úrodnejšie roky so slabšími. Aj preto v minulosti pestovatelia kládli dôraz na rozmanitosť pestovaných odrôd a druhov. 

Snaha dopestovať vzhľadom dokonalé ovocie, vzrastajúci tlak na výnosy, mechanizácia, používanie priemyselných hnojív a chemických postrekov proti škodcom spôsobili, že pestovanie stromov vo veľkých ovocných sadoch je založené na intenzívnom spôsobe pestovania. Dlhovekosti a pestrosti stromov sa už nepripisuje taký význam. Pri takomto spôsobe pestovania sa používa veľa chemických látok na vyźivu stromov aj ich ochranu pred škodcami, vyčerpáva sa pôda a životnosť stromov je kratšia. Strom plodí ovocie už v útlom veku, výsledná úroda je na pohľad často bez chyby, no chuť a pestrosť plodov, ktoré takyto strom ponúka sa nedá porovnať s ovocím pestovaným v menších sadoch či záhradách tradičným spôsobom. 
Protipólom intenzívneho ovocinárstvo je takzvané extenzívne. Pri extenzívnom pestovaní sa kladie dôraz na väčšiu diverzitu pestovaných odrôd, volí sa iný tvar a veľkosť podpníkov, nepoužíva priemyselné hnojivá a chemické postreky, namiesto mechanického zberu využíva ručný a podobne. Ovocné sady tohto typu nedosahujú tak rýchlo výnosy ako sady intenzívne. Veľkým prínosom však je kvalita a chuť ovocia, dlhovekosť stromov, dlhodobá udržateľnosť, zachovanie diverzity ovocných odrôd, nevyčerpávanie pôdy, rešpekt k zvieratám, vtáctvu aj opelivého hmyzu, ktorý nachádza svoj domov v ovocných sadoch. Extenzívne ovocinárstvo rešpektuje prírodu, v ktorej svoje ovocie dopestovávame. Vedie nielen k dopestovaniu chutnejšieho a rozmanitejšieho ovocia, ale stará sa o dlhovekosť stromov, zachovanie vlastností pôdy a živočíchov, bez ktorých sady v budúcnosti nemôžu prinášať úrodu.

Ovocné stromy – Odrody

Odrody

Každé ovocie – či sú to jablone, slivky, hrušky, čerešne alebo iné druhy, je možné pestovať vo viacerých odrodách. Jednotlivé odrody vznikali najmä ľudským zásahom – šľachtením, no niektoré boli ako voľne rastúce stromy objavené v krajine a človek ich zachoval ďalším pestovaním. V krajine sa bežne vyskytujú ovocné dreviny – plánky. Ich plody sú neveľké a chuťovo často nevýrazné. Ľudia už stovky rokov experimentujú so šľachtením ovocných stromov za účelom dopestovať väčšie a chutnejšie ovocie. V spolupráci s prírodou sa nám tak podarilo vytvoriť tisíce rozmanitých odrôd, z ktorých každá má svoje špecifiká: odolnosť voči škodcom, vplyvom počasia, kvalitu a chuť plodov, čas dozrievania, skladovateľnosť plodov po zbere.

Staré odrody a ich význam

Za staré odrody sú vo všeobecnosti považované také, ktoré boli vyšľachtené pred rokom 1950. Po tomto roku nastal rozmach cieľavedomého šľachtenia za účelom obchodovania. Takto sa rozšírilo niekoľko málo najznámejších odrôd medzi pestovateľov do rôznych oblastí. Pestovanie v krajine, na ktorú neboli pôvodne uspôsobené však zvyšuje náročnosť na ošetrovanie chemickými prípravkami. Len málo starých odrôd je zaradených do Listiny registrovaných odrôd, čo by umožňovalo ich pestovanie v ovocných škôlkach. Mnohé staré odrody sú preto rozšírené iba v geograficky ohraničených lokalitách, kde boli vyšľachtené miestnymi ovocinármi. Označujú sa aj ako miestne či krajové odrody. O zachovanie menej známych, no kvalitných odrôd sa cielene snažia niektorí ovocinári vegetatívnym množením – vrúbľovaním.

Krajové staré odrody

Krajové staré odrody sa tiež tešia čoraz väčšej obľube u ovocinárov a nadšencov. Nie sú registrované v oficiálnom registri (Listina registrovaných odrôd) a vyskytujú sa na malom, ohraničenom území. Stále ich môžeme nájsť v starých ovocných sadoch a záhradách. Na Slovensku pôsobia aj ovocinári, ktorí sa špecializujú na ich množenie a zachovanie. Radi vám poradia, ktoré odrody sú vhodné do vašich podmienok. Pestovanie starých krajinných odrôd je nielen šetrné k prírode ale umožňuje aj zachovanie ovocných drevín s jedinečnými vlastnosťami.

Výber odrôd pochádzajúcich z danej lokality má pre ovocinárov mnoho výhod. Ich prispôsobenie na rast v konkrétnej nadmorskej výške, počasí a na celkové prostredie im poskytuje odolnosť voči ochoreniam a škodcom. Nevyžadujú si v takej miere chemické ošetrovanie, menej ich ohrozujú výkyvy počasia či neskoré mrazy typické pre niektoré lokality. Rozmanitosť vlastností a chuti plodov, ktoré nie sú bežne predávané v obchodoch, dokážu pritom príjemne prekvapiť.

Miestne a krajové odrody ako kultúrne dedičstvo

Za vznikom každej starej miestnej odrody je unikátny príbeh. Vydarené odrody s cenenými vlastnosťami si pestovatelia vymieňali medzi sebou alebo si preniesli vrúble na miesta, kam sa sťahovali. Krajové slovenské odrody nenájdeme v iných častiach sveta, preto je dôležitá ich ochrana a zachovanie. Sú súčasťou dedičstva, ktoré nám zanechali predkovia. Zachovanie pestrosti našich starých odrôd má ešte aj iný význam. Pri šľachtení väčšiny moderných odrôd sa použila neveľmi pestrá škála starších odrôd. V prípade krajových odrôd je táto škála oveľa širšia, čo dodáva stromom mnohé výhody. Čím väčšia je diverzita, tým väčšia je aj odolnosť voči škodcom , chorobám a vplyvom počasia. Aj z toho dôvodu by malo byť zachovanie tohto dedičstva prioritou. S meniacimi sa klimatickými podmienkami sa budú meniť aj podmienky pre pestovanie. Zachovanie výberu zo širokej plejády odrôd s rozmanitými vlastnosťami je preto veľmi dôležité.

Pritom ešte v nedávnej minulosti, koncom 19. storočia sa na Slovensku podľa odhadov pestovalo okolo tristo odrôd jabĺk. Počet najčastejšie pestovaných odrôd na komerčné účely na Slovensku v súčasnosti nepresahuje viac ako desať. Keď to porovnáme s rozmanitosťou a diverzitou starých miestnych a krajových odrôd, natíska sa otázka, či preferovaním niekoľkých málo vybraných druhov nenávratne neprichádzame o diverzitu vlastností a chutí.

Ovocné stromy – Termín, výber a postup výsadby

Termín, výber a postup výsadby

Výber vhodného miesta, odrody a počiatočná starostlivosť o sadenice zvýšia šance na pestovateľský úspech. Najvhodnejší čas na výsadbu ovocných drevín je od októbra do marca, t.j. mimo vegetačného obdobia.  Vysádzanie na jeseň je vhodnejšie z toho dôvodu, že stromček má dostatok času zakoreniť a znižuje sa tiež riziko vyschnutia.

Ešte pred zakúpením sadeníc je potrebné pripraviť si vhodné miesto. Všetky ovocné dreviny obľubujú slnečné stanovištia na rovnom podloží alebo miernom svahu. Je vhodné sa vyhýbať  podmáčaným a tienistým miestam. Pri plánovaní je potrebné brať tiež do úvahy veľkosť stromu v dospelosti. Vhodné sú polokmene alebo vysokokmene podľa vlastností prostredia a vlastných preferencií. Polokmene v ovocných škôlkach majú výšku kmienka 1,3 až 1,5 metra, vysokokmene 1,7 až 1,9 metra. Sadenie je vhodné plánovať v takej vzdialenosti od ostatných stromov, plotov alebo iných bariér, aby mala koruna dospelého stromu zo všetkých strán dostatok priestoru a svetla.

Výber sadeníc

Výber ovocných drevín je potrebné  prispôsobiť podmienkam regiónu, v ktorom bude strom rásť. Niektorým druhom sa darí iba v nižšie položených, južnejších oblastiach a sú náchylné na neskoré jarné mrazy. Pre vyššie položené, chladnejšie oblasti je preto vhodnejšie zvoliť odolnejšie odrody. Vhodné je nakupovať sadenice buď priamo od pestovateľov alebo v pestovateľských škôlkach. Sortiment sadeníc ponúkaných v supermarketoch nemusí vyhovovať podmienkam na pestovanie vo vašom regióne. V pestovateľských škôlkach vám skôr poradia, ktoré odrody sú vhodné vo vašich podmienkach. Pri výbere sadeníc v škôlke máte tiež možnosť skontrolovať, či nie je porušený kmeň, alebo koreňový systém. Tomu je potrebné pri výbere venovať zvláštnu pozornosť. Mal by byť dostatočne rozvetvený, aspoň s tromi hlavnými – hrubšími koreňmi.

Príprava jamy a sadenice

Jamu na sadenie je vhodné si pripraviť pripravte ešte pred zakúpením sadenice. Mala by byť dostatočne široká a hlboká, aby sa do nej pri sadení pohodlne zmestil koreňový systém stromu. Pôdu je potrebné vopred prekypriť približne do hĺbky 40 centimetrov. Premiešanie spodnej vrstvy kompostom zabezpečí, že stromček bude mať pri zakoreňovaní dostatok živín. Nie je vhodné používať priemyselné hnojivá. Korene sadenice je pred výsadbou dobré namočiť na noc do dažďovej alebo odstátej vody, aby nabrali dostatok vlahy. Pred samotným vysadením mierne sa mierne orezavajú konce koreňov, čím sa odstrániia zaschnuté a odumreté časti.

Pripravená jama by mala byť dostatočne priestranná. Ak sa vložia korene do hĺbky, v ktorej bude sadenica prihrnutá zeminou, nemali by byť stiesnené alebo poohýbané. Je dobré ak stromček sadia dvaja ľudia, aby ste sa vyhli poškodeniu koreňov pri presádzaní. Jeden drží kmeň, pokým druhý prihŕňa jamu. Stromčeky saďte do takej hĺbky ako boli zasadené v pestovateľskej škôlke.

Ovocné stromy a historická krajina

„Do nedávna býval v kopaniciach veľmi robotný, statočný gazda, ktorý si svoje roličky s veľkou pečlivosťou opatroval, pri cestách, chodníkoch mnoho ovocného stromu nasadil.“ 

J.Ľ.Holuby: Drobnosti z Bošáckej doliny

Dobové svedectvá, ako i etnografické terénne výskumy z 20. storočia dosvedčujú, že už v dobe koní a povozov, pred tým ako sa na slovenskom vidieku zasvietili prvé lampy, ľudia chodili na Dolnú zem s čerešňami z Gemera, barackami z Hontu, jablkami z novobanských štálov, a slivkami z Bošáckej doliny, aby ich vymieňali za obilie a prinavracali sa domov plne naložení, aby z toho žili až do ďalšej sezóny.Stromy rástli všade, pred domami, na humnách, popri cestách. Dotvárali podobu krajiny a robili ju vľúdnou a živou. Ako vyzerala krajina v minulosti, ešte s jej pôvodnou mozaikovitosťou, krátko pred sceľovaním pozemkov, si môžete pozrieť na historickej ortofoto mape Slovenska.

Prínosy zelene pre mestá a obce

1.Pomáha zmierňovať globálne otepľovanie

Zeleň a stromy predstavujú najefektívnejší spôsob čerpania oxidu uhličitého z atmosféry. Jeden dospelý strom môže absorbovať 21,6 kg oxidu uhličitého za rok. 

2.Ochladzuje mestá a obce

Zeleň a stromy ochladzujú mesto tienením domovov a ulíc, prerušovaním mestských „tepelných ostrovov“ a uvoľňovaním vody do vzduchu. Jeden zrelý strom môže produkovať rovnaký chladiaci účinok ako 10 klimatizačných jednotiek.

3.Čistí vzduch

Zeleň a stromy absorbujú znečisťujúce plyny (oxidy dusíka, oxid siričitý, olovo, ozón) a filtrujú častice zo vzduchu ich zachytávaním na listoch a kôre. Výskumy ukázali zníženie častíc z výfukových plynov automobilov na uliciach lemovaných stromami až o 60%.

4. Skrášľuje prostredie

Estetický vplyv zelene pre mestské prostredie je nespochybniteľný.  Stromy sú vizuálne príťažlivé a výrazne zlepšujú vzhľad dvorov, ulíc, štvrtí alebo celých častí miest.

5. Produkuje kyslík

Ľudský život je závislý na stromoch a zeleni. Stromy produkujú kyslík, ktorý nevyhnutne potrebujeme. Jeden dospelý strom uvoľní dostatok kyslíka do atmosféry na podporu 2 ľudí.

6. Podporuje zdravie a pohodu

Pobyt medzi zeleňou a stromami pomáha sústredeniu a znižuje mentálnu únavu. Stromy majú pozitívny vplyv na astmu, hypertenziu a iné choroby súvisiace so stresom. Štúdie ukázali, že pacienti s výhľadom z okien na stromy sa zotavujú rýchlejšie a s menšími komplikáciami.

7. Zadržiavaú vodu v krajine

Zeleň a stromy v sebe dokážu zadržať veľké množstvo vody a predstavujú najprirodzenejší spôsob, ako sa dažďová voda dostane do zeme. Stromy tienia a tak zabraňujú prehrievaniu a odparovaniu vody z krajiny.

8. Čistí vodu a mesto

Zeleň a stromy prirodzene filtrujú znečistenú dažďovú vodu ako aj vodu znečistenú od škodlivých chemikálií nazbieraných z ciest a chodníkov.

9. Znižuje hluk

Každá zeleň, trávniky, kríky aj stromy prirodzene pohlcujú zvuk.  V hlubokom lese sú hodnoty hladiny hluku okolo 15dB. Už pás zelene široký 3 metre znižuje v meste hladinu hluku o 25%.

10. Ochraňuje pôdu

Zeleň a stromy ochraňujú pôdu pred nadmerným rozpadom, vysúšaním a eróziou. Najdôležitejšiu úlohu v ochrane pôdy pred eróziou zohráva nenarušený pôdny kryt pokrytý zeleňou. Stromy a zeleň sa od nepamäti pouźívali na spevňovanie svahov, hrádzí, tokov potokov a riek.

11. Podporuje život a biodiverzitu

Zeleň a stromy sú základný pilier ekosystému našej krajiny aj našich miest a obcí. Každý strom plní mnoho rôznych funkcií. Vďaka tomu existuje množstvo ďalších organizmov, pretože žiadny nemôže existovať izolovanie od svojho okolia.

12. Poskytuje jedlo

Možnosti využitia rastlín a ich plodov v jedálničku ľudí a zvierat sú takmer neobmedzené. Jedna dospelá jabloň  môže priniesť až 100 kg ovocia za rok a môže byť zasadená aj na najmenšom mestskom alebo obecnom pozemku. Okrem ovocia pre ľudí tieto stromy poskytujú obživu pre vtáky a mnohé ďalšie zvieratá.

13. Utlmuje vietor

Pre agrárny charakter krajiny sú mestá a obce na Slovensku často nechránené pred priamym nárazovým vetrom. Budovy rýchlosť vetra ešte zvyšujú. Stromy v podobe lesa vedia ochrániť mesto pred vetrom a slúžia ako prirodzený vetrolam. Stromy v uliciach mesta výrazne znižujú rýchlosť vetra až do vzdialenosti 10-násobku ich výšky.

14. Zvyšuje ceny nehnuteľností

Rôzne štúdie ukázali konzistentné 5- až 15% zvýšenie hodnoty nehnuteľností na uliciach lemovaných stromami. Stromy a zeleň skrášľujú prostredie a priamo mu tak pridávajú ekonomickú hodnotu.

15. Pozitívne vplýva na spoločnosť

Zeleň a stromy môžu poskytnúť susedstvu zdravý priestor na stretávanie a podporiť tak susedskú identitu. Množstvo vplyvov stromov na človeka ešte nepoznáme. Štúdie napríklad poukazujú na menšiu kriminalitu na uliciach so stromami v porovnaní s ich menej zelenšími náprotivkami.

16. Šetrí zdroje

Ľudia si vedia niektoré z vyššie uvedených prínosov stromov zabezpečiť aj sami.  Vynakladajú však pritom množstvo energie a finančných prostriedkov ako napríklad na odtok dažďovej vody,  chladenie budov či odstraňovanie negatívnych následkov prejavov počasia.. Štúdia z anglicka vypočítala, že 1 libra investovaná do výsadby stromov sa mestu vráti v podobe 7 ušetrených libier.

Mestská zeleň a zdravie 

Súčasný mestský životný štýl je spojený s chronickým stresom, nedostatočnou fyzickou aktivitou a vystavenosťou environmentálnym rizikám. Na druhej strane ale mestský zelený priestor, ako sú parky, aleje, ihriská či lesoparky môžu podporiť duševné a fyzické zdravie, znížiť chorobnosť a úmrtnosť obyvateľov miest. Zeleň poskytuje priestor psychickú relaxáciu a zmiernenia stresu a má pozitívny vplyv na susedskú komunitu.

Dôkaz o zdravotných prínosoch vďaka pozitívnemu pôsobeniu zelene v oblasti duševného zdravia a reláxie je známy. Ukázalo sa, že jednotlivci žijúci v mestských oblastiach s prítomnosťou zelene plochami majú tendenciu mať zníženú úroveň stresu a pociťovať väčšiu mieru pohody v porovnaní s tými, ktorí majú horšiu dostupnosť zelene.

  • Výskumy ukázali, že ľudia, ktorí sa pozerali na fotografie prírody, vykazovali viac pozitívnych pocitov, ako pri pohľade na mestské scény bez zelene.
  • Pacienti v nemocnici s výhľadom na zeleň bývali s nemocnici kratšie, mali menej pooperačných komplikácií a  a vykazovali menšiu potrebu medikamentóznej liečby 
  • Psychiatrickí pacienti prejavujú lepšie výsledky ak sa nachádzajú na miestach s prítomnosťou zelene. 

Zeleň pozitívne vplýva na ľudí aj nepriamo. Prítomnosť zelených plôch zvyšuje mieru fyzickej aktivity, ktorá má zas pozitívny vplyv na telesné ako i duševné zdravie. Rovnako tiež zatraktívňovaním verejného priestoru pre relax posilňuje spoločenskú súdržnosť a inklúziu a tak má pozitívny vplyv na duševný a fyzický stav.

Zaujímavosti o stromoch

  • Strom dokáže pohltiť tretinu tuhých znečisťujúcich častíc v okruhu približne 250 m
  • Dospelý strom dokáže za vegetačné obdobie vyprodukovať toľko kyslíka, ako spotrebuje 10 ľudí za rok
  • Zatienený povrch môže byť o 20°C chladnejší ako teplota na netienených povrchoch
  • 100 dospelých stromov dokáže zachytiť až 500 tis. litrov dažďovej vody za rok
  • Jeden dospelý strom dokáže zachytiť takmer 9 tis. litrov dažďovej vody za rok
  • Správne umiestnené stromy dokážu ušetriť až 56% ročne spotrebovanej energie na klimatizácie
  • Polovica svetových tropických pralesov bola vyťažená alebo iným spôsobom zdegradovaná
  • Každú hodinu na Zemi ubudne približne 2000 ha lesov 
  • Takmer polovicu vyťaženého dreva a 72% papiera spotrebuje 22% populácie 
  • Stromy v meste dokážu znížiť hluk o 5-10 decibelov
  • Stromy sú jedny z najdlhšie žijúcich organizmov na Zemi. Zvyčajne sa dožívajú stovky rokov a niektoré žijú aj viac ako tisíc rokov. Najstarší strom na svete v Bielych Horách v Kalifornii má 4,800 rokov 
  • Listy stromov sú majú zelenú farbu, pretože pohlcujú svetlo červeného a modrého spektra
  • Na Zemi je známych približne 60 tisíc druhov stromov
  • Viac ako polovica druhov stromov žije iba v jednej krajine
  • Stromy sa na Zemi nevyskytovali počas prvých 90% jej existencie
  • Stromy dokážu komunikovať prostredníctvom svojho koreňového systému a húb, ktoré na ňom rastú
  • Ak do bezlesitej krajiny (lúka, pasienok, poľnohospodárska pumiesnime jeden strom

Čo odporúča Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy? 

Zásady a princípy proaktívnej adaptácie

Navrhujeme dôraz na „zelené“ a „modré“ štrukturálne prístupy, ktoré prispievajú k zvýšeniu odolnosti ekosystémov, s cieľom zastaviť stratu biologickej rozmanitosti a degradáciu ekosystémov a obnoviť vodné cykly, súčasne využívajú funkcie a služby, ktoré poskytujú ekosystémy, na dosiahnutie nákladovo efektívnejšieho a niekedy vhodnejšieho riešenia prispôsobenia sa ako keď sa opierajú iba o sivú infraštruktúru.

Zabezpečením trvalo udržateľného obhospodarovania lesov, udržiavaním, zvýšením výmery alebo obnovou prírode blízkych lesov, využitím stabilizujúcich krajinných štruktúr, ochranou a zveľaďovaním siete chránených území a zelenej infraštruktúry, a implementáciou vodozádržných opatrení s účelom zmierňovať rozsiahle povodne a vplyvy sucha sa zvýši adaptačná schopnosť celej ľudskej spoločnosti.

Opatrenia na zvýšenie biodiverzity prostredníctvom zelene

  • Ochrana ekologickej stability a variability.
  • Udržiavanie a revitalizovanie ekologických sietí a tvorba nových ekologických sietí.
  •  Tvorba nárazníkových zón okolo vysoko kvalitných biotopov,  preskúmanie stavu, posilnenie resp. doplnenie sústavy chránených území podľa požiadaviek EÚ a v zmysle medzinárodných štandardov,  umožnenie prírodného vývoja biotopov a zabránenie úbytku a fragmentácii biotopov.
  • Kombinácia vhodného územného plánovania, alebo revitalizácie ekosystémov s cieľom zvýšiť ich ochrannú kapacitu.
  • Vytváranie pestrých krajinných štruktúr a krajinnej pokrývky poľnohospodárskej a lesnej krajiny na riešenie zvyšujúcich sa rizík vyplývajúcich z meniacich sa klimatických podmienok.
  • Optimálne využívanie drevín v poľnohospodárskej krajine a overovanie potenciálu agrolesníckych systémov („agroforestry“).
  • Ochrana a revitalizácia prírodných lesov, udržateľné hospodárenie v lesoch.
  • Opatrenia na stabilizáciu svahov a lepší manažment prietokov v čase nedostatku ale aj nadbytku vody so zohľadnením ekosystémového prístupu.
  • Ochrana, obnova a udržateľný manažment mokradí (vrátane rašelinísk) a inundačných území pre udržiavanie prietokov a kvality vody.
  • Podpora opatrení na zadržiavanie vody v krajine (napr. sústavy malých technických zásahov rozmiestnených po celom povodí ako retenčné jamy, leso-technické meliorácie, jazierka, obnova meandrov a vegetácie pozdĺž tokov, zalesnenie alúvií a lepšie obhospodarovanie pôdy), ktoré majú potenciál zredukovať výskyt a intenzitu záplav.

Opatrenia vo vodnom režime krajiny prostredníctvom zelene

Adaptácia povodňovej bezpečnosti vodných stavieb na zmenené klimatické podmienky si vyžaduje prehodnotenie povodňovej bezpečnosti vodných stavieb, návrhových parametrov funkčných objektov s bezpečnostnými priepadmi a rekonštrukciu funkčných objektov vodných stavieb s bezpečnostnými priepadmi, ako aj, tam kde je to vhodné a možné, uplatňovanie zelených protipovodňových opatrení, ktoré okrem ochrany pred povodňami podporujú aj zadržiavanie vody v krajine.

V súlade s Koncepciou na ochranu vodných zdrojov Európy budú v oblasti vodného hospodárstva uprednostnené prvky zelenej infraštruktúry, zelené štrukturálne prístupy a neštrukturálne koncepty adaptácie pred prvkami sivej infraštruktúry. Opatrenia by sa mali zameriavať na zachovanie alebo zlepšovanie súčasného stavu vôd s cieľom dosiahnutia ich dobrého stavu, efektívne a udržateľné využívanie vodných zdrojov, ochranu pred následkami povodní a prispievať k ochrane prírody a krajiny a podpore poskytovania ekosystémových služieb. 

Je dôležité vytvárať priestor pre širšie uplatnenie tzv. „zelených“ opatrení v povodí, kde hlavným cieľom je zvýšenie adaptability krajiny cestou obnovy a zvýšenia účinnosti ekosystémových funkcií krajiny. „Zelené“ opatrenia sú uznávané ako lepšia environmentálna voľba, resp. ako doplňujúce – zmierňujúce opatrenia s cieľom minimalizovania dôsledkov sivej infraštruktúry za predpokladu, že sú rovnako účinné alebo účinnejšie z pohľadu stanovených cieľov.

Príklady adaptačných opatrení v oblasti vodného hospodárstva Zabezpečiť vhodné spôsoby využívania územia tam, kde hrozí zvýšené riziko erózie a vzniku povodní, uplatňovať správne poľnohospodárske postupy – obrábanie pôdy, osevné postupy, na exponovaných lokalitách zabezpečiť trvalý vegetačný kryt, budovanie zasakovacích lesných pásov a iných prvkov zelenej infraštruktúry.

Opatrenia v sídelnom prostredí prostredníctvom zelene

  • Zmeniť podiel spevnených a nespevnených povrchov, smerom k nespevneným povrchom.
  • Optimalizovať priestorové rozloženie zelených plôch, tienenie a morfologické vlastnosti terénu podmieňujúce prúdenie vzduchu zohrávajú dôležitú úlohu pri tvorbe mikroklimatických podmienok sídla a kľúčovú rolu v adaptácii.
  • Umožniť aby vodné a zelené plochy a prvky zohrávali dôležitú úlohu v naplnení tohto cieľa, lebo dokážu ovplyvniť mikroklimatické podmienky v sídlach. 

Opatrenia voči zvýšenému počtu tropických dní a častejšiemu výskytu vĺn horúčav prostredníctvom zelene

  • Koncipovať urbanistickú štruktúru sídla tak, aby umožňovala lepšiu cirkuláciu vzduchu.
  • Zabezpečiť a podporovať zamedzovanie prílišného prehrievania stavieb, napríklad vhodnou orientáciou stavby k svetovým stranám, tepelnou izoláciou, využívaním svetlých farieb a odrazových povrchov na budovách; vytvárať trvalé, resp. dočasné prvky tienenia na verejných priestranstvách a budovách (napr. tienením transparentných výplní otvorov budov); zabezpečiť ochladzovanie interiérov budov (klimatizácia, trigenerácia, riadené vetranie a zemné výmenníky, kapilárne rozvody).
  • Zvyšovať podiel vegetácie a vodných prvkov v sídlach, osobitne v zastavaných centrách miest. 
  • Zabezpečiť revitalizáciu, ochranu a starostlivosť o zeleň v sídlach. 
  • Vytvárať komplexný systém plôch zelene v sídle v prepojení do priľahlej krajinya podporiť zriadenie sídelných lesoparkov.
  • Zabezpečiť udržiavanie dobrého stavu, statickej a ekologickej stability drevín a prispôsobiť výber drevín pre výsadbu klimatickým podmienkam, pri voľbe druhov uprednostňovať pôvodné a nealergénne druhy pred inváznymi. 
  • Podporovať vertikálne zazelenenie a zvýšiť podiel zelených striech a fasád.
  • Zachovať a zvyšovať podiel vegetácie v okolí dopravných komunikácií. 
  • Zabezpečiť starostlivosť, údržbu a budovanie vodných plôch a zabezpečiť a podporovať ochranu funkčných brehových porastov v zastavanom území aj mimo zastavaného územia obce.

Opatrenia voči extrémnym poveternostným situáciám – búrky, víchrice, tornáda – prostredníctvom zelene

  • Zabezpečiť a podporovať implementáciu opatrení proti veternej erózii, napríklad ochranou a výsadbou vetrolamov a živých plotov.
  • Zabezpečiť a podporovať výsadbu spoločenstiev drevín a aplikáciu prenosných zábran v územiach mimo zastavaného územia sídiel pre zníženie intenzity víchric a silných vetrov.

Opatrenia voči častejšiemu výskytu sucha prostredníctvom zelene

  • Zabezpečiť a podporovať zvýšenie infiltračnej kapacity územia diverzifikovaním štruktúry krajinnej pokrývky s výrazným zastúpením vsakovacích prvkov.
  • Minimalizovať podiel nepriepustných povrchov a nevytvárať nové nepriepustné plochy na antropogénne ovplyvnených pôdach v urbanizovanom území sídla.
  • Zabezpečiť a podporovať zvyšovanie podielu vegetácie pre zadržiavanie a infiltráciu dažďových vôd v sídlach, osobitne v zastavaných centrách sídiel. 
  • Zabezpečiť starostlivosť, údržbu, revitalizáciu a budovanie vodných plôch a mokradí.

Opatrenia voči častejšiemu výskytu extrémnych úhrnov zrážok

  • Zabezpečiť a podporovať zvýšenie retenčnej kapacity územia pomocou hydrotechnických opatrení, navrhnutých ohľaduplne k životnému prostrediu. 
  • Zabezpečiť budovanie dažďových záhrad, vsakovacích a retenčných zariadení, mikromokradí, depresných mokradí. 
  • Zabezpečiť a podporovať opatrenia proti vodnej erózii a zosuvom pôdy.

Dôsledky zmeny klímy na zeleňv sídelnom prostredí

  • Zmeny v druhovej štruktúre (zvýšený potenciál využitia xerotermných druhov drevín v štruktúrach zelene sídiel), šírenie nepôvodných druhov.
  • Usychanie vegetácie, chradnutie drevín, ohrozenie škodcami, častejšie možné požiare.
  • Pôdna erózia, ochudobnenie pôdneho substrátu o živiny, podmáčanie a oslabenie koreňového systému drevín, poškodenie sadovnícky upravených plôch.
  • Poškodzovanie drevín zlomami a vývratmi.

Navrhované adaptačné opatrenia v kompetencii príslušných štátnych orgánov – MDV SR, MŽP SR, MPaRV SR, MZ SR a samospráva

Pri riešení dôsledkov zmeny klímy na sídelné prostredie bude potrebné

  • Zaviesť informačný systém o územnom plánovaní, v ktorom budú vedené registre územných plánov obcí a územných plánov zón.
  • Zabezpečiť vypracovanie metodík a dokumentov, ktoré budú účinným podkladom pri jednotnom a komplexnom hodnotení územných dopadov zmeny klímy na sídelné prostredie. 
  • Zohľadniť pri príprave a aktualizácii územnoplánovacej dokumentácie zraniteľnosť sídiel z hľadiska dôsledkov zmeny klímy. 
  • Podporovať vytváranie regionálnych a lokálnych adaptačných stratégií. 
  • V legislatívnych predpisoch pre územné plánovanie a stavebný poriadok zavádzať regulatívy (indexy) zastavanosti územia k pomeru zachovania zelených plôch. Zabezpečiť zachovanie a zvýšenie podielu zelených povrchov voči spevneným povrchom v zastavaných oblastiach sídiel. Podporovať vertikálne zazelenenie budov, protihlukových stien a múrov najmä na miestach, kde nie je možné zachovať a zvýšiť tento podiel. Zvýšenú pozornosť venovať v záväznej časti územných plánov návrhu opatrení z hľadiska krajinno-ekologického, krajinno-architektonického, zelene v sídlach. 
  • Podporovať využívanie vnútorného potenciálu miest rehabilitáciou a reanimáciou nefunkčných mestských zón (tzv. brownfields), na realizáciu adaptačných opatrení v sídle. 
  • Zabezpečiť posúdenie aktuálnych prvkov zelenej infraštruktúry v blízkosti dopravných komunikácií, ich zachovanie, úpravu resp. doplnenie ďalších prvkov. 
  • Zabezpečiť a podporovať obnovu a ochranu tokov, mokradí a vegetácie na brehoch vodných ciest. 
  • Zvyšovať schopnosť vysporiadať sa s extrémnymi situáciami ako sucho, keď je potrebné spomaliť odtok a zabezpečiť zachytávanie vody, alebo prívalové povodne, keď je potrebné zabezpečiť efektívne odvedenie vôd z prostredia. 
  • Implementovať opatrenia udržateľného hospodárenia v lesoch v okolí sídiel.

Navrhované adaptačné opatrenia na území samospráv

  • Koncipovať urbanistickú štruktúru sídla tak, aby umožňovala lepšiu cirkuláciu vzduchu. 
  • Vytvárať a podporovať vhodnú mikroklímu pre chodcov, cyklistov v meste.
  • Vytvárať trvalé, resp. dočasné prvky tienenia na verejných priestranstvách a budovách 
  • Zabezpečiť ochladzovanie interiérov budov 
  • Zvyšovať podiel vegetácie a vodných prvkov v sídlach, osobitne v zastavaných centrách miest. Zabezpečiť revitalizáciu, ochranu a starostlivosť o zeleň v sídlach. 
  • Vytvárať komplexný systém plôch zelene v sídle v prepojení do priľahlej krajiny. 
  • Podporiť zriadenie sídelných lesoparkov. 
  • Zabezpečiť udržiavanie dobrého stavu, statickej a ekologickej stability drevín. 
  • Prispôsobiť výber drevín pre výsadbu klimatickým podmienkam, pri voľbe druhov uprednostňovať pôvodné druhy 
  • Podporovať vertikálne zazelenenie a zvýšiť podiel zelených striech a fasád. 
  • Zachovať a zvyšovať podiel vegetácie v okolí dopravných komunikácií. 
  • Zabezpečiť starostlivosť, údržbu a budovanie vodných plôch. 
  • Zabezpečiť a podporovať ochranu funkčných brehových porastov v zastavanom území aj mimo zastavaného územia obce
  • Zabezpečiť a podporovať implementáciu opatrení proti veternej erózii, napríklad ochranou a výsadbou vetrolamov a živých plotov. 
  • Zabezpečiť a podporovať výsadbu spoločenstiev drevín a aplikáciu prenosných zábran v územiach mimo zastavaného územia sídiel pre zníženie intenzity víchric a silných vetrov.
  • Zabezpečiť udržateľné hospodárenie s vodou v sídlach. 
  • Zabezpečiť a podporovať zvýšenie infiltračnej kapacity územia diverzifikovaním štruktúry krajinnej pokrývky s výrazným zastúpením vsakovacích prvkov. 
  • Minimalizovať podiel nepriepustných povrchov a nevytvárať nové nepriepustné plochy na antropogénne ovplyvnených pôdach v urbanizovanom území sídla. 
  • Podporovať a zabezpečiť opätovné využívanie dažďovej a odpadovej vody. 
  • Zabezpečiť a podporovať zvyšovanie podielu vegetácie pre zadržiavanie a infiltráciu dažďových vôd v sídlach, osobitne v zastavaných centrách sídiel.
  • Zabezpečiť starostlivosť, údržbu, revitalizáciu a budovanie vodných plôch a mokradí.
  • Zabezpečiť a podporovať zvýšenie retenčnej kapacity územia pomocou hydrotechnických opatrení, navrhnutých ohľaduplne k životnému prostrediu. 
  • Zabezpečiť používanie a plánovanie priepustných povrchov, ktoré zabezpečia prirodzený odtok vody a jej vsakovanie do pôdy. 
  • Zabezpečiť zadržiavanie strešnej vody napr. strešnými alebo dažďovými záhradami. 
  • Zabezpečiť budovanie dažďových záhrad, vsakovacích a retenčných zariadení, mikromokradí, depresných mokradí. 
  • Zabezpečiť a podporovať opatrenia proti vodnej erózii a zosuvom pôdy.

Nástroje

Hlavným nástrojom, prostredníctvom ktorého je možné zabezpečiť udržateľný, aj z klimatického hľadiska ideálny rozvoj štruktúry sídiel, je územný plán obce a územný plán zón. V rámci záväznej časti územného plánu obce je možné schváliť v rámci regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia adaptačné opatrenia, ktoré majú strednodobý i dlhodobý charakter. Do návrhu funkčného využívania územia obce by sa mala premietnuť napr. ochrana pred povodňami alebo koncept aplikácie prepojenia jednotlivých plôch zelene formou “zelenej infraštruktúry” a pod. Nepriaznivé dôsledky zmeny klímy sa musia premietnuť aj do určenia tzv. stabilizovaného územia, ktorým sú plochy alebo územie, na ktorých sa musí zachovať súčasná priestorová a funkčná skladba alebo súčasná krajinná štruktúra, ale aj do návrhu funkčnej regulácie (povolená a zakázaná funkcia), ako aj do priestorovej regulácie.


Viete viac? 

Viete niečo, čo by mohlo druhým pomôcť? Máte aktuálnejšie alebo presnejšie poznatky o téme?  Nárhy na zlepšenie, informácie, dokumenty, fotky alebo videá môžete zdielať prostredníctvom kontaktného formulára.

Video

Chcete vedieť viac?