Liány

Liána je popínavá rastlina s drevnatou stonkou, ktorá je zakorenená v pôde na úrovni terénu a používa stromy alebo iné vertikálne plochy na svoj rast za svetlom. Liány sú typické pre tropické vlhké listnaté lesy. Viacero druhov lián sa však vyskytuje aj v oblastiach strednej Európy. Liany najmä v mestách a obciach často súťažia so stromami o slnečné svetlo a prístup k vode. Stromy ovinuté lianami majú väčšiu pravdepodobnosť skorého úmrtia. 

Liany predstavujú ideálne riešenie pre súčasné obce a mestá. Takmer všetky vertikálne povrchy budov, plotov, protihlukových stien môžu byť v priebehu niekoľko rokov ľahko pokryté zeleňou. Toto riešenie predstavuje jedinečnú šancu ako môžu mestá v krátkom čase bez výraznejších nákladov znásobiť existujúcu plochu zelene a tak aj všetky jej životne dôležité funkcie. V slovenských obciach a mestách získavajú popularitu najmä stálozelený brečtan alebo opadavý “divoký vinič”. Výber druhu liány je dôležité určiť vzhľadom na charakter vertikálnej plochy ako aj vzhľadom na oćakávané funkcie,  ktorú ma liána v budúcnosti plniť.

Rozdelenie lian

Drevitá liana je rastlina, ktorej stonka nie je natoľko pevná (samonosná), aby rástla bez opory vzpriamene.  Podľa spôsobu uchytenia na oporu sa liany delia na:

  • Vzperné́ – stabilizujú sa pasívne bočnými výhonmi (napríklad Ruža šípová), ostňami (napríklad Ostružina strapatá), tŕňmi (napríklad Kustovnica cudzia)
  • Ovíjavé́ – prichytávajú sa aktívne ovíjaním stonky okolo opory (napríklad Zemolez kozí list); ak sa ovíjajú pri pohľade zhora v smere hodinových ručičiek, sú označované ako pravotočivé (napríklad Vistéria kvetnatá), ak sa ovíjajú v opačnom smere, sú označované ako ľavotočivé (napríklad Vistéria čínska);
  • Úponkové – prichytávajú sa aktívne úponkami, a to jednak obtáčaním okolo opory (napríklad Vinič hroznorodý, Pavinič popínavý, Plamienok plotný) alebo  prostredníctvom priľnavých terčíkov na koncoch svojich ramien (napríklad Pavinič päťlistý, Pavinič trojlaločný);
  • Příčepivé/Priľnavé (koreniace) – prichytávajú sa aktívne priľnavými korienkami (napríklad Brečtan popínavý, Hortenzia popínavá, Bršlen Fortunov). 

Spôsob uchytenia k opore podstatne ovplyvňuje možnosti použitia danej liany a potrebných vlastnosti opory (napríklad orientáciu a dimenzie prvkov oporných konštrukcií).

Výsadba lian

Pri výsadba lian odporúčame postupovať podľa manuálu Výsadba stromov. Pri výbere lian pre výsadbu na stanovišti je nutné rešpektovať ekologické a pestovateľské požiadavky jednotlivých druhov. Dôležitá je veľkosť prekoreniteľného priestoru.  Výsadba lian je možná aj do vegetačných nádob. 

Pre drevité liany je obvyklá prítomnosť zodpovedajúcej opory s adekvátnou hrúbkou zohľadňujúcou typ uchytenia a veľkosť rastliny. 

Vzperné liany možno priväzovať k opore ľubovoľného typu.

Ovíjavé liany preferujú vertikálne vedenú oporu s hrúbkou vodiacich prvkov do 30 mm a s ponechaným priestorom pre ovíjanie a hrúbkový prírast. Úponkové liany preferujú oporu s horizontálnymi stabilizačnými prvkami. Liany s úponky s adhezívnymi terčíkmi vyžadujú plošný podklad najlepšie typ múru. 

Příčepivé/priľnavé (koreniace) liany vyžadujú plošný podklad s dostatočne hrubým povrchom. Žiaduca je dostatočná vlhkosť a zodpovedajúci chemizmus podkladu umožňujúci tvorbu koreňov. 
Vybrané druhy lián možno využívať aj ako pôdopokryvné a prevísajúce dreviny.

Dodanie výpestkov

Dodávka výpestkov lian je možná v pestovateľských nádobách (kontajneroch, hrncoch) . Pestovateľské nádoba aj koreňový bal musí byť dostatočne prekorenený. Koreňový bal po vybratí z hrnčeka či kontajnera sa nesmie samovoľne rozpadať. V prípade prevzatia výpestkov v ľahkých substrátoch je nutné dbať na priebežné (zvýšené) zásobovanie vodou. O tejto skutočnosti je potrebné informovať odberateľa. Vegetačné orgány výpestkov by mali byť dostatočne otužené.

Obdobie výsadby

Liany sa nesmú sa vysádzať za mrazu a do zamrznutej pôdy. Rastliny nie je vhodné ich vysádzať za vysokých teplôt (všeobecne pri riziku vzostupu teploty nad 25°C). Pri výsadbe dochádza k umiestneniu koreňového krčka alebo rozvetvenia rastliny do úrovne terénu alebo pod neho.

 Postup výsadby

Pri výsadbe voľnokorenných rastlín musia byť odstránené alebo skrátené všetky poškodené alebo zaschnuté korene.  Ak korene voľnokorenných rastlín javia známky zavädnutia, musia byť pred výsadbou minimálne na hodinu namočené do vody. Dĺžka máčania môže byť maximálne 24 hodín. 

Súčasťou výsadby je vždy zodpovedajúca zálievka vodou. Závlahová dávka musí zodpovedať nutnosti prevlhčenia pôdy pod spodnú úroveň výsadbovej jamy. Zohľadňuje sa pôdny typ stanovišťa. Voda používaná pre zálievku nesmie byť kontaminovaná. Vhodné je používať filtrovanú dažďovú vodu.  Voda musí zodpovedať minimálne norme STN 75 7143.  

V miestach, kde môže dochádzať k poškodeniu vysadených lian ohryzom či odhryzom sa vykonáva oplotenie plochy výsadby, prípadne inštalácia individuálnych chráničiek okolo jednotlivých lian. V prípade výsadby lian s výraznou koreňovou výmladnosťou a odnožovaním je potrebné zvážiť inštaláciu protikoreňovej zábrany ako opatrenie proti nežiaducemu rozrastaniu.

Prevzatie výsadby

Záručná doba na výsadbové práce sa dojednáva v rámci zmluvného vzťahu medzi zadávateľom výsadby a realizátorom, a to na dobu optimálne dvoch vegetačných období. Optimálnym obdobím pre prevzatie je jún až august. 

Súčasťou prevzatia je kontrola:

pravosti deklarovaného druhu

deklarovanej veľkosti rastlín,

fyziologickej vitality a zdravotného stavu rastlín,

úpravy priestoru výsadbe vrátane funkčnosti prípadných oporných prvkov.

Starostlivosť po výsadbe

Polievanie

sa vykonáva do doby zrejmého ujatia rastlín na stanovišti. Voda používaná pre zálievku nesmie byť kontaminovaná. Vhodné je používať filtrovanú dažďovú vodu.  Voda musí zodpovedať minimálne norme STN 75 7143.  

Polievanie je potrebné prispôsobiť: 

aktuálnym klimatickým podmienkam (predovšetkým úhrnu ročných zrážok a ich rozloženie v priebehu roka),

stanovišti (napríklad vplyvu expozície stanovištia voči vetru či slnečnému žiareniu),

veľkosti vysadenej liany, 

prirodzenej pôdnej vlhkosti, 

termínu vykonania výsadby (napríklad vždyzelené druhy vyžadujú výdatnú zálievku pred zimou), 

požiadavkám daného druhu. 

Vhodný je väčšinou cyklus 8 – 12 zálievok počas prvého vegetačného obdobia po výsadbe. V nasledujúcich obdobiach sa zálievka úmerne zmenšuje, v opodstatnených prípadoch sa nevykonáva. Zálievka musí preniknúť aspoň do hĺbky koreňového priestoru (v závislosti na veľkosti rastliny) v celom priestore plochy výsadby. Zálievka vodou musí prebiehať takým spôsobom, aby nespôsobovala pôdnu eróziu.

Ochrana proti poškodeniu mrazom a snehom

sa týka predovšetkým teplomilných druhov. U vždyzelených taxónov je nutné zabezpečenie dostatočného množstva vody v pôde pred príchodom mrazov. Ďalej je možné chrániť predovšetkým bázu kríkov nahrnutím zeminy v záhonoch, prípadne nastielaním vzdušného a priedušného organického materiálu s tepelnoizolačným účinkom (napríklad lístie, čečina, slama). U druhov citlivých na poklesávanie vetiev (ťarchou snehu) je nutné vykonať vhodným spôsobom ochranu nadzemnej časti, napríklad jej zviazaním. U citlivých druhov kmenných tvarov kríkov je vhodné korunku zodpovedajúcim spôsobom chrániť proti poškodeniam snehom a mrazom. 

Druhy citlivé na poškodenie zimným alebo skorým jarným slnkom je vhodné chrániť pritienením. Ochranu pred vplyvom mrazu treba na jar včas odstrániť. 

Hnojenie a kyprenie 
Hnojenie a kyprenie je vhodné vykonávať podľa manuálu Výsadba stromov.

Členenie lián podľa typu prichytenia na oporu

  1. Ovíjavé:
Actinidia argutaaktinídia význačná
Actinidia chinensisaktinídia čínska
Actinidia kolomiktaaktinídia kolomiktová (amurská)
Aristolochia durior (macrophylla)podražec veľkolistý
Celastrus orbiculatabršlenec kruhovitý
Celastrus scandensbršlenec popínavý
Fallopia aubertiipohánkovec čínsky
Fallopia baldshuanicapohánkovec bucharský
Lonicera ×browniizemolez Brownov
Lonicera caprifoliumzemolez kozí list
Lonicera ×heckrotiizemolez Heckrottov
Lonicera henryizemolez Henryov
Lonicera japonicazemolez japonský
Lonicera peryclimenumzemolez ovíjavý
Lonicera ×tellmannianazemolez Tellmanov 
Menispermum dauricumlunoplod dahurský
Schisandra chinensisschizandra čínska
Wisteria floribundavistéria japonská
Wisteria sinensisvistéria čínska 
  1. Úponkové:
Ampelopsis bodinieriviničovec Bodinierov
Ampelopsis brevipedunculaviničovec krátkostopečný
Ampelopsis megalophyllaviničovec veľkolistý
Clematis alpinaplamienok alpínsky
Clematis ×hybridplamienok krížený
Clematis macropetalaplamienok veľkokorunný
Clematis montanaplamienok horský
Clematis orientalisplamienok východný
Clematis tanguticaplamienok tangutský
Clematis ternifloraplamienok latnatý
Clematis texensisplamienok texasky
Clematis vitalbaplamienok plotný
Clematis viticellaplamienok vlašský
Parthenocissus insertapavinič popínavý
Vitis spp.rod vinič
  1. Úponkové s adhezivnými terčíkmi:
Parthenocissus quinquefoliapavinič päťlistý
Parthenocissus tricuspidatapavinič trojlaločný
  1. Vzperné:
Jasminum nudiflorumjazmín nahokvetý
Lycium halimifoliumkustovnica cudzia
Lycium chinensekustovnica čínska
Rosa arvensisruža šípová
Rosa multifloraruža mnohokvetá
Rosa spp.„popínavé rúže“
Rubus laciniatus (fruticosus)ostružina strapatá (krovitá)
  1. Příčepivé (koreňujúce):
Campsis radicanstrubkovec koreňujúci
Campsis ×tagliabuanatrubkovec Tagliabuanov
Euonymus fortuneibršlen Fortuneov
Hedera colchicabrečtan kolchický
Hedera helixbrečtan popínavý
Hydrangea petiolarishortenzia popínavá
Schizophragma hydrangeoidesklanostěnka hortenziová

Prínosy zelene pre mestá a obce

1.Pomáha zmierňovať globálne otepľovanie

Zeleň a stromy predstavujú najefektívnejší spôsob čerpania oxidu uhličitého z atmosféry. Jeden dospelý strom môže absorbovať 21,6 kg oxidu uhličitého za rok. 

2.Ochladzuje mestá a obce

Zeleň a stromy ochladzujú mesto tienením domovov a ulíc, prerušovaním mestských „tepelných ostrovov“ a uvoľňovaním vody do vzduchu. Jeden zrelý strom môže produkovať rovnaký chladiaci účinok ako 10 klimatizačných jednotiek.

3.Čistí vzduch

Zeleň a stromy absorbujú znečisťujúce plyny (oxidy dusíka, oxid siričitý, olovo, ozón) a filtrujú častice zo vzduchu ich zachytávaním na listoch a kôre. Výskumy ukázali zníženie častíc z výfukových plynov automobilov na uliciach lemovaných stromami až o 60%.

4. Skrášľuje prostredie

Estetický vplyv zelene pre mestské prostredie je nespochybniteľný.  Stromy sú vizuálne príťažlivé a výrazne zlepšujú vzhľad dvorov, ulíc, štvrtí alebo celých častí miest.

5. Produkuje kyslík

Ľudský život je závislý na stromoch a zeleni. Stromy produkujú kyslík, ktorý nevyhnutne potrebujeme. Jeden dospelý strom uvoľní dostatok kyslíka do atmosféry na podporu 2 ľudí.

6. Podporuje zdravie a pohodu

Pobyt medzi zeleňou a stromami pomáha sústredeniu a znižuje mentálnu únavu. Stromy majú pozitívny vplyv na astmu, hypertenziu a iné choroby súvisiace so stresom. Štúdie ukázali, že pacienti s výhľadom z okien na stromy sa zotavujú rýchlejšie a s menšími komplikáciami.

7. Zadržiavaú vodu v krajine

Zeleň a stromy v sebe dokážu zadržať veľké množstvo vody a predstavujú najprirodzenejší spôsob, ako sa dažďová voda dostane do zeme. Stromy tienia a tak zabraňujú prehrievaniu a odparovaniu vody z krajiny.

8. Čistí vodu a mesto

Zeleň a stromy prirodzene filtrujú znečistenú dažďovú vodu ako aj vodu znečistenú od škodlivých chemikálií nazbieraných z ciest a chodníkov.

9. Znižuje hluk

Každá zeleň, trávniky, kríky aj stromy prirodzene pohlcujú zvuk.  V hlubokom lese sú hodnoty hladiny hluku okolo 15dB. Už pás zelene široký 3 metre znižuje v meste hladinu hluku o 25%.

10. Ochraňuje pôdu

Zeleň a stromy ochraňujú pôdu pred nadmerným rozpadom, vysúšaním a eróziou. Najdôležitejšiu úlohu v ochrane pôdy pred eróziou zohráva nenarušený pôdny kryt pokrytý zeleňou. Stromy a zeleň sa od nepamäti pouźívali na spevňovanie svahov, hrádzí, tokov potokov a riek.

11. Podporuje život a biodiverzitu

Zeleň a stromy sú základný pilier ekosystému našej krajiny aj našich miest a obcí. Každý strom plní mnoho rôznych funkcií. Vďaka tomu existuje množstvo ďalších organizmov, pretože žiadny nemôže existovať izolovanie od svojho okolia.

12. Poskytuje jedlo

Možnosti využitia rastlín a ich plodov v jedálničku ľudí a zvierat sú takmer neobmedzené. Jedna dospelá jabloň  môže priniesť až 100 kg ovocia za rok a môže byť zasadená aj na najmenšom mestskom alebo obecnom pozemku. Okrem ovocia pre ľudí tieto stromy poskytujú obživu pre vtáky a mnohé ďalšie zvieratá.

13. Utlmuje vietor

Pre agrárny charakter krajiny sú mestá a obce na Slovensku často nechránené pred priamym nárazovým vetrom. Budovy rýchlosť vetra ešte zvyšujú. Stromy v podobe lesa vedia ochrániť mesto pred vetrom a slúžia ako prirodzený vetrolam. Stromy v uliciach mesta výrazne znižujú rýchlosť vetra až do vzdialenosti 10-násobku ich výšky.

14. Zvyšuje ceny nehnuteľností

Rôzne štúdie ukázali konzistentné 5- až 15% zvýšenie hodnoty nehnuteľností na uliciach lemovaných stromami. Stromy a zeleň skrášľujú prostredie a priamo mu tak pridávajú ekonomickú hodnotu.

15. Pozitívne vplýva na spoločnosť

Zeleň a stromy môžu poskytnúť susedstvu zdravý priestor na stretávanie a podporiť tak susedskú identitu. Množstvo vplyvov stromov na človeka ešte nepoznáme. Štúdie napríklad poukazujú na menšiu kriminalitu na uliciach so stromami v porovnaní s ich menej zelenšími náprotivkami.

16. Šetrí zdroje

Ľudia si vedia niektoré z vyššie uvedených prínosov stromov zabezpečiť aj sami.  Vynakladajú však pritom množstvo energie a finančných prostriedkov ako napríklad na odtok dažďovej vody,  chladenie budov či odstraňovanie negatívnych následkov prejavov počasia.. Štúdia z anglicka vypočítala, že 1 libra investovaná do výsadby stromov sa mestu vráti v podobe 7 ušetrených libier.

Mestská zeleň a zdravie 

Súčasný mestský životný štýl je spojený s chronickým stresom, nedostatočnou fyzickou aktivitou a vystavenosťou environmentálnym rizikám. Na druhej strane ale mestský zelený priestor, ako sú parky, aleje, ihriská či lesoparky môžu podporiť duševné a fyzické zdravie, znížiť chorobnosť a úmrtnosť obyvateľov miest. Zeleň poskytuje priestor psychickú relaxáciu a zmiernenia stresu a má pozitívny vplyv na susedskú komunitu.

Dôkaz o zdravotných prínosoch vďaka pozitívnemu pôsobeniu zelene v oblasti duševného zdravia a reláxie je známy. Ukázalo sa, že jednotlivci žijúci v mestských oblastiach s prítomnosťou zelene plochami majú tendenciu mať zníženú úroveň stresu a pociťovať väčšiu mieru pohody v porovnaní s tými, ktorí majú horšiu dostupnosť zelene.

  • Výskumy ukázali, že ľudia, ktorí sa pozerali na fotografie prírody, vykazovali viac pozitívnych pocitov, ako pri pohľade na mestské scény bez zelene.
  • Pacienti v nemocnici s výhľadom na zeleň bývali s nemocnici kratšie, mali menej pooperačných komplikácií a  a vykazovali menšiu potrebu medikamentóznej liečby 
  • Psychiatrickí pacienti prejavujú lepšie výsledky ak sa nachádzajú na miestach s prítomnosťou zelene. 

Zeleň pozitívne vplýva na ľudí aj nepriamo. Prítomnosť zelených plôch zvyšuje mieru fyzickej aktivity, ktorá má zas pozitívny vplyv na telesné ako i duševné zdravie. Rovnako tiež zatraktívňovaním verejného priestoru pre relax posilňuje spoločenskú súdržnosť a inklúziu a tak má pozitívny vplyv na duševný a fyzický stav.

Zaujímavosti o stromoch

  • Strom dokáže pohltiť tretinu tuhých znečisťujúcich častíc v okruhu približne 250 m
  • Dospelý strom dokáže za vegetačné obdobie vyprodukovať toľko kyslíka, ako spotrebuje 10 ľudí za rok
  • Zatienený povrch môže byť o 20°C chladnejší ako teplota na netienených povrchoch
  • 100 dospelých stromov dokáže zachytiť až 500 tis. litrov dažďovej vody za rok
  • Jeden dospelý strom dokáže zachytiť takmer 9 tis. litrov dažďovej vody za rok
  • Správne umiestnené stromy dokážu ušetriť až 56% ročne spotrebovanej energie na klimatizácie
  • Polovica svetových tropických pralesov bola vyťažená alebo iným spôsobom zdegradovaná
  • Každú hodinu na Zemi ubudne približne 2000 ha lesov 
  • Takmer polovicu vyťaženého dreva a 72% papiera spotrebuje 22% populácie 
  • Stromy v meste dokážu znížiť hluk o 5-10 decibelov
  • Stromy sú jedny z najdlhšie žijúcich organizmov na Zemi. Zvyčajne sa dožívajú stovky rokov a niektoré žijú aj viac ako tisíc rokov. Najstarší strom na svete v Bielych Horách v Kalifornii má 4,800 rokov 
  • Listy stromov sú majú zelenú farbu, pretože pohlcujú svetlo červeného a modrého spektra
  • Na Zemi je známych približne 60 tisíc druhov stromov
  • Viac ako polovica druhov stromov žije iba v jednej krajine
  • Stromy sa na Zemi nevyskytovali počas prvých 90% jej existencie
  • Stromy dokážu komunikovať prostredníctvom svojho koreňového systému a húb, ktoré na ňom rastú
  • Ak do bezlesitej krajiny (lúka, pasienok, poľnohospodárska pumiesnime jeden strom

Čo odporúča Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy? 

Zásady a princípy proaktívnej adaptácie

Navrhujeme dôraz na „zelené“ a „modré“ štrukturálne prístupy, ktoré prispievajú k zvýšeniu odolnosti ekosystémov, s cieľom zastaviť stratu biologickej rozmanitosti a degradáciu ekosystémov a obnoviť vodné cykly, súčasne využívajú funkcie a služby, ktoré poskytujú ekosystémy, na dosiahnutie nákladovo efektívnejšieho a niekedy vhodnejšieho riešenia prispôsobenia sa ako keď sa opierajú iba o sivú infraštruktúru.

Zabezpečením trvalo udržateľného obhospodarovania lesov, udržiavaním, zvýšením výmery alebo obnovou prírode blízkych lesov, využitím stabilizujúcich krajinných štruktúr, ochranou a zveľaďovaním siete chránených území a zelenej infraštruktúry, a implementáciou vodozádržných opatrení s účelom zmierňovať rozsiahle povodne a vplyvy sucha sa zvýši adaptačná schopnosť celej ľudskej spoločnosti.

Opatrenia na zvýšenie biodiverzity prostredníctvom zelene

  • Ochrana ekologickej stability a variability.
  • Udržiavanie a revitalizovanie ekologických sietí a tvorba nových ekologických sietí.
  •  Tvorba nárazníkových zón okolo vysoko kvalitných biotopov,  preskúmanie stavu, posilnenie resp. doplnenie sústavy chránených území podľa požiadaviek EÚ a v zmysle medzinárodných štandardov,  umožnenie prírodného vývoja biotopov a zabránenie úbytku a fragmentácii biotopov.
  • Kombinácia vhodného územného plánovania, alebo revitalizácie ekosystémov s cieľom zvýšiť ich ochrannú kapacitu.
  • Vytváranie pestrých krajinných štruktúr a krajinnej pokrývky poľnohospodárskej a lesnej krajiny na riešenie zvyšujúcich sa rizík vyplývajúcich z meniacich sa klimatických podmienok.
  • Optimálne využívanie drevín v poľnohospodárskej krajine a overovanie potenciálu agrolesníckych systémov („agroforestry“).
  • Ochrana a revitalizácia prírodných lesov, udržateľné hospodárenie v lesoch.
  • Opatrenia na stabilizáciu svahov a lepší manažment prietokov v čase nedostatku ale aj nadbytku vody so zohľadnením ekosystémového prístupu.
  • Ochrana, obnova a udržateľný manažment mokradí (vrátane rašelinísk) a inundačných území pre udržiavanie prietokov a kvality vody.
  • Podpora opatrení na zadržiavanie vody v krajine (napr. sústavy malých technických zásahov rozmiestnených po celom povodí ako retenčné jamy, leso-technické meliorácie, jazierka, obnova meandrov a vegetácie pozdĺž tokov, zalesnenie alúvií a lepšie obhospodarovanie pôdy), ktoré majú potenciál zredukovať výskyt a intenzitu záplav.

Opatrenia vo vodnom režime krajiny prostredníctvom zelene

Adaptácia povodňovej bezpečnosti vodných stavieb na zmenené klimatické podmienky si vyžaduje prehodnotenie povodňovej bezpečnosti vodných stavieb, návrhových parametrov funkčných objektov s bezpečnostnými priepadmi a rekonštrukciu funkčných objektov vodných stavieb s bezpečnostnými priepadmi, ako aj, tam kde je to vhodné a možné, uplatňovanie zelených protipovodňových opatrení, ktoré okrem ochrany pred povodňami podporujú aj zadržiavanie vody v krajine.

V súlade s Koncepciou na ochranu vodných zdrojov Európy budú v oblasti vodného hospodárstva uprednostnené prvky zelenej infraštruktúry, zelené štrukturálne prístupy a neštrukturálne koncepty adaptácie pred prvkami sivej infraštruktúry. Opatrenia by sa mali zameriavať na zachovanie alebo zlepšovanie súčasného stavu vôd s cieľom dosiahnutia ich dobrého stavu, efektívne a udržateľné využívanie vodných zdrojov, ochranu pred následkami povodní a prispievať k ochrane prírody a krajiny a podpore poskytovania ekosystémových služieb. 

Je dôležité vytvárať priestor pre širšie uplatnenie tzv. „zelených“ opatrení v povodí, kde hlavným cieľom je zvýšenie adaptability krajiny cestou obnovy a zvýšenia účinnosti ekosystémových funkcií krajiny. „Zelené“ opatrenia sú uznávané ako lepšia environmentálna voľba, resp. ako doplňujúce – zmierňujúce opatrenia s cieľom minimalizovania dôsledkov sivej infraštruktúry za predpokladu, že sú rovnako účinné alebo účinnejšie z pohľadu stanovených cieľov.

Príklady adaptačných opatrení v oblasti vodného hospodárstva Zabezpečiť vhodné spôsoby využívania územia tam, kde hrozí zvýšené riziko erózie a vzniku povodní, uplatňovať správne poľnohospodárske postupy – obrábanie pôdy, osevné postupy, na exponovaných lokalitách zabezpečiť trvalý vegetačný kryt, budovanie zasakovacích lesných pásov a iných prvkov zelenej infraštruktúry.

Opatrenia v sídelnom prostredí prostredníctvom zelene

  • Zmeniť podiel spevnených a nespevnených povrchov, smerom k nespevneným povrchom.
  • Optimalizovať priestorové rozloženie zelených plôch, tienenie a morfologické vlastnosti terénu podmieňujúce prúdenie vzduchu zohrávajú dôležitú úlohu pri tvorbe mikroklimatických podmienok sídla a kľúčovú rolu v adaptácii.
  • Umožniť aby vodné a zelené plochy a prvky zohrávali dôležitú úlohu v naplnení tohto cieľa, lebo dokážu ovplyvniť mikroklimatické podmienky v sídlach. 

Opatrenia voči zvýšenému počtu tropických dní a častejšiemu výskytu vĺn horúčav prostredníctvom zelene

  • Koncipovať urbanistickú štruktúru sídla tak, aby umožňovala lepšiu cirkuláciu vzduchu.
  • Zabezpečiť a podporovať zamedzovanie prílišného prehrievania stavieb, napríklad vhodnou orientáciou stavby k svetovým stranám, tepelnou izoláciou, využívaním svetlých farieb a odrazových povrchov na budovách; vytvárať trvalé, resp. dočasné prvky tienenia na verejných priestranstvách a budovách (napr. tienením transparentných výplní otvorov budov); zabezpečiť ochladzovanie interiérov budov (klimatizácia, trigenerácia, riadené vetranie a zemné výmenníky, kapilárne rozvody).
  • Zvyšovať podiel vegetácie a vodných prvkov v sídlach, osobitne v zastavaných centrách miest. 
  • Zabezpečiť revitalizáciu, ochranu a starostlivosť o zeleň v sídlach. 
  • Vytvárať komplexný systém plôch zelene v sídle v prepojení do priľahlej krajinya podporiť zriadenie sídelných lesoparkov.
  • Zabezpečiť udržiavanie dobrého stavu, statickej a ekologickej stability drevín a prispôsobiť výber drevín pre výsadbu klimatickým podmienkam, pri voľbe druhov uprednostňovať pôvodné a nealergénne druhy pred inváznymi. 
  • Podporovať vertikálne zazelenenie a zvýšiť podiel zelených striech a fasád.
  • Zachovať a zvyšovať podiel vegetácie v okolí dopravných komunikácií. 
  • Zabezpečiť starostlivosť, údržbu a budovanie vodných plôch a zabezpečiť a podporovať ochranu funkčných brehových porastov v zastavanom území aj mimo zastavaného územia obce.

Opatrenia voči extrémnym poveternostným situáciám – búrky, víchrice, tornáda – prostredníctvom zelene

  • Zabezpečiť a podporovať implementáciu opatrení proti veternej erózii, napríklad ochranou a výsadbou vetrolamov a živých plotov.
  • Zabezpečiť a podporovať výsadbu spoločenstiev drevín a aplikáciu prenosných zábran v územiach mimo zastavaného územia sídiel pre zníženie intenzity víchric a silných vetrov.

Opatrenia voči častejšiemu výskytu sucha prostredníctvom zelene

  • Zabezpečiť a podporovať zvýšenie infiltračnej kapacity územia diverzifikovaním štruktúry krajinnej pokrývky s výrazným zastúpením vsakovacích prvkov.
  • Minimalizovať podiel nepriepustných povrchov a nevytvárať nové nepriepustné plochy na antropogénne ovplyvnených pôdach v urbanizovanom území sídla.
  • Zabezpečiť a podporovať zvyšovanie podielu vegetácie pre zadržiavanie a infiltráciu dažďových vôd v sídlach, osobitne v zastavaných centrách sídiel. 
  • Zabezpečiť starostlivosť, údržbu, revitalizáciu a budovanie vodných plôch a mokradí.

Opatrenia voči častejšiemu výskytu extrémnych úhrnov zrážok

  • Zabezpečiť a podporovať zvýšenie retenčnej kapacity územia pomocou hydrotechnických opatrení, navrhnutých ohľaduplne k životnému prostrediu. 
  • Zabezpečiť budovanie dažďových záhrad, vsakovacích a retenčných zariadení, mikromokradí, depresných mokradí. 
  • Zabezpečiť a podporovať opatrenia proti vodnej erózii a zosuvom pôdy.

Dôsledky zmeny klímy na zeleňv sídelnom prostredí

  • Zmeny v druhovej štruktúre (zvýšený potenciál využitia xerotermných druhov drevín v štruktúrach zelene sídiel), šírenie nepôvodných druhov.
  • Usychanie vegetácie, chradnutie drevín, ohrozenie škodcami, častejšie možné požiare.
  • Pôdna erózia, ochudobnenie pôdneho substrátu o živiny, podmáčanie a oslabenie koreňového systému drevín, poškodenie sadovnícky upravených plôch.
  • Poškodzovanie drevín zlomami a vývratmi.

Navrhované adaptačné opatrenia v kompetencii príslušných štátnych orgánov – MDV SR, MŽP SR, MPaRV SR, MZ SR a samospráva

Pri riešení dôsledkov zmeny klímy na sídelné prostredie bude potrebné

  • Zaviesť informačný systém o územnom plánovaní, v ktorom budú vedené registre územných plánov obcí a územných plánov zón.
  • Zabezpečiť vypracovanie metodík a dokumentov, ktoré budú účinným podkladom pri jednotnom a komplexnom hodnotení územných dopadov zmeny klímy na sídelné prostredie. 
  • Zohľadniť pri príprave a aktualizácii územnoplánovacej dokumentácie zraniteľnosť sídiel z hľadiska dôsledkov zmeny klímy. 
  • Podporovať vytváranie regionálnych a lokálnych adaptačných stratégií. 
  • V legislatívnych predpisoch pre územné plánovanie a stavebný poriadok zavádzať regulatívy (indexy) zastavanosti územia k pomeru zachovania zelených plôch. Zabezpečiť zachovanie a zvýšenie podielu zelených povrchov voči spevneným povrchom v zastavaných oblastiach sídiel. Podporovať vertikálne zazelenenie budov, protihlukových stien a múrov najmä na miestach, kde nie je možné zachovať a zvýšiť tento podiel. Zvýšenú pozornosť venovať v záväznej časti územných plánov návrhu opatrení z hľadiska krajinno-ekologického, krajinno-architektonického, zelene v sídlach. 
  • Podporovať využívanie vnútorného potenciálu miest rehabilitáciou a reanimáciou nefunkčných mestských zón (tzv. brownfields), na realizáciu adaptačných opatrení v sídle. 
  • Zabezpečiť posúdenie aktuálnych prvkov zelenej infraštruktúry v blízkosti dopravných komunikácií, ich zachovanie, úpravu resp. doplnenie ďalších prvkov. 
  • Zabezpečiť a podporovať obnovu a ochranu tokov, mokradí a vegetácie na brehoch vodných ciest. 
  • Zvyšovať schopnosť vysporiadať sa s extrémnymi situáciami ako sucho, keď je potrebné spomaliť odtok a zabezpečiť zachytávanie vody, alebo prívalové povodne, keď je potrebné zabezpečiť efektívne odvedenie vôd z prostredia. 
  • Implementovať opatrenia udržateľného hospodárenia v lesoch v okolí sídiel.

Navrhované adaptačné opatrenia na území samospráv

  • Koncipovať urbanistickú štruktúru sídla tak, aby umožňovala lepšiu cirkuláciu vzduchu. 
  • Vytvárať a podporovať vhodnú mikroklímu pre chodcov, cyklistov v meste.
  • Vytvárať trvalé, resp. dočasné prvky tienenia na verejných priestranstvách a budovách 
  • Zabezpečiť ochladzovanie interiérov budov 
  • Zvyšovať podiel vegetácie a vodných prvkov v sídlach, osobitne v zastavaných centrách miest. Zabezpečiť revitalizáciu, ochranu a starostlivosť o zeleň v sídlach. 
  • Vytvárať komplexný systém plôch zelene v sídle v prepojení do priľahlej krajiny. 
  • Podporiť zriadenie sídelných lesoparkov. 
  • Zabezpečiť udržiavanie dobrého stavu, statickej a ekologickej stability drevín. 
  • Prispôsobiť výber drevín pre výsadbu klimatickým podmienkam, pri voľbe druhov uprednostňovať pôvodné druhy 
  • Podporovať vertikálne zazelenenie a zvýšiť podiel zelených striech a fasád. 
  • Zachovať a zvyšovať podiel vegetácie v okolí dopravných komunikácií. 
  • Zabezpečiť starostlivosť, údržbu a budovanie vodných plôch. 
  • Zabezpečiť a podporovať ochranu funkčných brehových porastov v zastavanom území aj mimo zastavaného územia obce
  • Zabezpečiť a podporovať implementáciu opatrení proti veternej erózii, napríklad ochranou a výsadbou vetrolamov a živých plotov. 
  • Zabezpečiť a podporovať výsadbu spoločenstiev drevín a aplikáciu prenosných zábran v územiach mimo zastavaného územia sídiel pre zníženie intenzity víchric a silných vetrov.
  • Zabezpečiť udržateľné hospodárenie s vodou v sídlach. 
  • Zabezpečiť a podporovať zvýšenie infiltračnej kapacity územia diverzifikovaním štruktúry krajinnej pokrývky s výrazným zastúpením vsakovacích prvkov. 
  • Minimalizovať podiel nepriepustných povrchov a nevytvárať nové nepriepustné plochy na antropogénne ovplyvnených pôdach v urbanizovanom území sídla. 
  • Podporovať a zabezpečiť opätovné využívanie dažďovej a odpadovej vody. 
  • Zabezpečiť a podporovať zvyšovanie podielu vegetácie pre zadržiavanie a infiltráciu dažďových vôd v sídlach, osobitne v zastavaných centrách sídiel.
  • Zabezpečiť starostlivosť, údržbu, revitalizáciu a budovanie vodných plôch a mokradí.
  • Zabezpečiť a podporovať zvýšenie retenčnej kapacity územia pomocou hydrotechnických opatrení, navrhnutých ohľaduplne k životnému prostrediu. 
  • Zabezpečiť používanie a plánovanie priepustných povrchov, ktoré zabezpečia prirodzený odtok vody a jej vsakovanie do pôdy. 
  • Zabezpečiť zadržiavanie strešnej vody napr. strešnými alebo dažďovými záhradami. 
  • Zabezpečiť budovanie dažďových záhrad, vsakovacích a retenčných zariadení, mikromokradí, depresných mokradí. 
  • Zabezpečiť a podporovať opatrenia proti vodnej erózii a zosuvom pôdy.

Nástroje

Hlavným nástrojom, prostredníctvom ktorého je možné zabezpečiť udržateľný, aj z klimatického hľadiska ideálny rozvoj štruktúry sídiel, je územný plán obce a územný plán zón. V rámci záväznej časti územného plánu obce je možné schváliť v rámci regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia adaptačné opatrenia, ktoré majú strednodobý i dlhodobý charakter. Do návrhu funkčného využívania územia obce by sa mala premietnuť napr. ochrana pred povodňami alebo koncept aplikácie prepojenia jednotlivých plôch zelene formou “zelenej infraštruktúry” a pod. Nepriaznivé dôsledky zmeny klímy sa musia premietnuť aj do určenia tzv. stabilizovaného územia, ktorým sú plochy alebo územie, na ktorých sa musí zachovať súčasná priestorová a funkčná skladba alebo súčasná krajinná štruktúra, ale aj do návrhu funkčnej regulácie (povolená a zakázaná funkcia), ako aj do priestorovej regulácie.


Viete viac? 

Viete niečo, čo by mohlo druhým pomôcť? Máte aktuálnejšie alebo presnejšie poznatky o téme?  Nárhy na zlepšenie, informácie, dokumenty, fotky alebo videá môžete zdielať prostredníctvom kontaktného formulára.

Video

Chcete vedieť viac?