Kríky

Krík alebo ker alebo krovina je drevnatá rastlina (drevina) rozvetvujúca sa hneď od zeme.. Vysádzajú sa jednotlivo alebo v skupinách, upravované ako živé ploty (tuja, zob vtáčí) alebo ponechané prirodzenému vývoju. Kríky plnia vśetky funkcie ako stromy, rozdiel je najmä v ich veľkosti. Vhodne tak dopĺňajú možnosti výsadby najmä v mestskom prostredí. 

Kríky majú v mestách a obciach mnoho využití. Môžu slúžiť ako živé ploty, bariéry, protihlukové steny, na tienenie alebo skrášlenie prostredia. Kríky predstavujú vhodnú náhradu trávnikov, po ktorých sa nepredpokladá pohyb ľudí. Týmto spôsobom je možné niekoľkonásobne zvýśiť plochu zelene na danom území a tým zabezpečiť vyššiu absorbciu C02, znečisťujúcich látok, tepla, hluku aj vody.

Rozdelenie kríkov

Polokríkom je rastlina, ktorá má v spodnej časti stonku drevnatejúcu a trvalú, zatiaľ čo horné časti zostávajú bylinné a každoročne odumierajú (napríklad Šalvia lekárska, Ruta voňavá, Levanduľa úzkolistá). Poloker môže byť aj drevnatá liana.

Kríček je zvyčajne len do 0,5 m vysoká drevina, spravidla bohato sa vetviaca (napríklad Vres obyčajný, Lykovec voňavý). 

Kríkom je drevina, ktorej stonka je rozvetvená spravidla od zeme do niekoľkých osí rovnakého významu. Výška zvyčajne 0,5 až 5 (7) m. 

Podľa aktivity bazálnej obnovovacej zóny a spôsobu usporiadania dcérskych stoniek na vytvárajúcich sa obnovovacích výhonoch možno vymedziť nasledujúce skupiny kríkov:

– s výraznou aktivitou bazálnej obnovovacej zóny – obnovovacie, zvyčajne jemné, výhony sa tvoria v priebehu života vo veľkom množstve a majú spravidla krátku životnosť, často vytvárajú polykormony.

– s menej výraznou a slabou aktivitou bazálnej obnovovacej zóny – obnovovacie výhony sa tvoria spravidla iba v počiatočných vývojových fázach jedinca, počas ďalšieho života sa vytvárajú len v obmedzenom množstve. 

Z hľadiska tvorby kvetov na obnovovacích výhonoch sa kríky na účely tohto štandardu delia do nasledujúcich skupín:

-kvitnúce na koncoch letorastov (vrátane bylinných častí polokrov),

-kvitnúce v pazuchách listov na letorastoch,

-kvitnúce v dĺžke jednoročných výhonov,

– kvitnúce spravidla na viacročných výhonoch.

Výsadba kríkov

Pri výsadba kríkov odporúčame postupovať podľa manuálu Výsadba stromov. Pri výbere kríkov pre výsadbu na stanovišti je nutné rešpektovať ekologické a pestovateľské požiadavky jednotlivých druhov. Veľkosť prekoreniteľného priestoru nie je v prípade výsadieb kríkov tak významným faktorom, ako pri výsadbe stromov. Výsadba kríkov je možná aj do vegetačných nádob. 
K voľbe druhov pre výsadby v špecifických podmienkach v areáloch škôl, materských škôl, detských ihrísk a podobných plôch s intenzívnym pohybom detí sa podľa § 77 zákona č. 258/2000 Zb. vyjadruje orgán ochrany verejného zdravia. Zoznam druhov kríkov obzvlášť jedovatých a tŕnistýcj nájdete tu.

Dodanie výpestkov

Dodávka kríkov v pestovateľských nádobách (kontajneroch, hrncoch) je možná. Pestovateľské nádoba aj koreňový bal musí byť dostatočne prekorenený. Koreňový bal po vybratí z hrnčeka či kontajnera sa nesmie samovoľne rozpadať. V prípade prevzatia výpestkov v ľahkých substrátoch je nutné dbať na priebežné (zvýšené) zásobovanie vodou. O tejto skutočnosti je potrebné informovať odberteľa. Vegetačné orgány výpestkov by mali byť dostatočne otužené.

Obdobie výsadby

Voľnokorenné rastliny sa vysádzajú v čase vegetačného pokoja. Nesmú sa vysádzať za mrazu a do zamrznutej pôdy. Rastliny s balom a v pestovateľskej nádobe možno vysádzať okrem obdobia vegetačného pokoja aj v období vegetácie, ak boli primerane pripravené.Ak sú rastliny v plnom raste, nie je vhodné ich vysádzať za vysokých teplôt (všeobecne pri riziku vzostupu teploty nad 25°C). Pri výsadbe dochádza k umiestneniu koreňového krčka alebo rozvetvenia rastliny do úrovne terénu alebo mierne pod neho.

 Postup výsadby

Pri výsadbe voľnokorenných rastlín musia byť odstránené alebo skrátené všetky poškodené alebo zaschnuté korene.  Ak korene voľnokorenných rastlín javia známky zavädnutia, musia byť pred výsadbou minimálne na hodinu namočené do vody. Dĺžka máčania môže byť maximálne 24 hodín. 

Súčasťou výsadby je vždy zodpovedajúca zálievka vodou. Závlahová dávka musí zodpovedať nutnosti prevlhčenia pôdy pod spodnú úroveň výsadbovej jamy. Zohľadňuje sa pôdny typ stanovišťa. Voda používaná pre zálievku nesmie byť kontaminovaná. Vhodné je používať filtrovanú dažďovú vodu.  Voda musí zodpovedať minimálne norme STN 75 7143.  

Po vykonanej výsadbe skupín kríkov je nutné pôdu medzi rastlinami urovnať a nakypriť. Nakyprenie sa nevykonáva v prípadoch výsadby na svahoch ako ochrana proti erózii. 

Plochu osadenú kríkmi je možné mulčovať využitím organického mulču s vrstvou pri aplikácii 80 – 100 mm.  V prípade polokríkov a kríčkov musí byť vrstva mulču úmerná veľkosti rastliny a typu stanovišťa. 

V miestach, kde môže dochádzať k poškodeniu vysadených drevín ohryzom či odhryzom sa vykonáva oplotenie plochy výsadieb, prípadne inštalácia individuálnych chráničiek okolo jednotlivých kríkov. V prípade výsadby kríkov s výraznou koreňovou výmladnosťou a odnožovaním je potrebné zvážiť inštaláciu protikoreňovej zábrany ako opatrenie proti nežiaducemu rozrastaniu.

Komparatívny (zrovnávací) rez je obvyklou súčasťou výsadby najmä voľnokorenných kríkov.

Prevzatie výsadby

Záručná doba na výsadbové práce sa dojednáva v rámci zmluvného vzťahu medzi zadávateľom výsadby a realizátorom, a to na dobu optimálne dvoch vegetačných období. Optimálnym obdobím pre prevzatie je jún až august. 

Súčasťou prevzatia je kontrola:

pravosti deklarovaného druhu

deklarovanej veľkosti rastlín,

fyziologickej vitality a zdravotného stavu rastlín,

úpravy priestoru výsadbe vrátane funkčnosti prípadných oporných prvkov.

Starostlivosť po výsadbe

Polievanie

sa vykonáva do doby zrejmého ujatia rastlín na stanovišti. Voda používaná pre zálievku nesmie byť kontaminovaná. Vhodné je používať filtrovanú dažďovú vodu.  Voda musí zodpovedať minimálne norme STN 75 7143.  

Polievanie je potrebné prispôsobiť: 

aktuálnym klimatickým podmienkam (predovšetkým úhrnu ročných zrážok a ich rozloženie v priebehu roka),

stanovišti (napríklad vplyvu expozície stanovištia voči vetru či slnečnému žiareniu),

veľkosti vysadeného kríka či liany, 

prirodzenej pôdnej vlhkosti, 

termínu vykonania výsadby (napríklad vždyzelené druhy vyžadujú výdatnú zálievku pred zimou), 

požiadavkám daného druhu. 

Vhodný je väčšinou cyklus 8 – 12 zálievok počas prvého vegetačného obdobia po výsadbe. V nasledujúcich obdobiach sa zálievka úmerne zmenšuje, v opodstatnených prípadoch sa nevykonáva. Zálievka musí preniknúť aspoň do hĺbky koreňového priestoru (v závislosti na veľkosti rastliny) v celom priestore plochy výsadby. Zálievka vodou musí prebiehať takým spôsobom, aby nespôsobovala pôdnu eróziu.

Ochrana proti poškodeniu mrazom a snehom

sa týka predovšetkým teplomilných druhov. U vždyzelených taxónov je nutné zabezpečenie dostatočného množstva vody v pôde pred príchodom mrazov. Ďalej je možné chrániť predovšetkým bázu kríkov nahrnutím zeminy v záhonoch, prípadne nastielaním vzdušného a priedušného organického materiálu s tepelnoizolačným účinkom (napríklad lístie, čečina, slama). U druhov citlivých na poklesávanie vetiev (ťarchou snehu) je nutné vykonať vhodným spôsobom ochranu nadzemnej časti, napríklad jej zviazaním. U citlivých druhov kmenných tvarov kríkov je vhodné korunku zodpovedajúcim spôsobom chrániť proti poškodeniam snehom a mrazom. 

Druhy citlivé na poškodenie zimným alebo skorým jarným slnkom je vhodné chrániť pritienením. Ochranu pred vplyvom mrazu treba na jar včas odstrániť. 

Hnojenie a kyprenie 

Hnojenie a kyprenie je vhodné vykonávať podľa manuálu Výsadba stromov. V priebehu vegetácie je nutné sledovať celkový stav drevín. V prípade zistenia patogénu je nutné škodlivý organizmus identifikovať a podľa druhu a nebezpečnosti zaistiť adekvátne opatrenia. 

Rez kríkov

Rez kríkov je vhodné vykonávať podľa manuálu Rez stromov. Najčastejšou technikou vedenia rezu kríkov je rez „naslepo“. Bežne sa ďalej využívajú aj ďalšie techniky ako napríklad:  

rez na pupeň, 

odstraňovanie výmladkov, 

rez na vetevný golierik. 

Odlamovanie kvetenstva

sa vykonáva najmä preto, aby sa rastlina nevysiľovala tvorbou plodov. Kvetenstvá sa vylamujú každoročne krátko po odkvitnutí. Pri odlamovaní nesmú byť poškodené púčiky založené pod kvetmi či kvetenstvami.

Právny rámec

Podľa vyhlášky č. 189/2013 Zb.,zákona č. 543/ 2002 Z.z.  a vyhlášky č. 24/2003 Z. z. ku výrubu zapojených porastov drevín (súbor drevín, v ktorom sa nadzemné časti drevín jedného poschodia vzájomne dotýkajú, prerastajú alebo prekrývajú, s výnimkou drevín tvoriacich stromoradia, ak obvod kmeňa jednotlivých drevín meraný vo výške 130 cm nad zemou nepresahuje 80 cm) nie je potrebné povolenie, ak celková plocha rúbaných zapojených porastov drevín nepresahuje 40 m2. Pre výrub rozsiahlejších súvislých plôch je nutné povolenie ochrany prírody vydané na základe žiadosti podanej vlastníkom pozemku (príp. nájomcom či iným oprávneným používateľom).

Členenie kríkov do skupín podľa aktivity bazálnej obnovovacej zóny

  1. Kry s výraznou aktivitou bazálnej obnovovacej zóny
Amygdalus nanamandľa nízka
Caragana frutexkaranga krovitá
Caryopteris ×clandonensisbradavec klandonský
Cytisus spp.rod zanoväť
Hypericum calycinumľubovník kalíškatý
Jasminum nudiflorumjazmín nahokvetý 
Kerria japonicakéria japonská
Lycium halimifoliumkustovnica cudzia
Perovskia abrotanoidesperovskia brotanovitá
Ribes spp.rod ríbezľa (meruzalka)
Rosa caninaruža šípová
Rosa gallicaruža keltská (galská)
Rosa nitidaruža ligotavá
Rosa pimpinellifoliaruža bedrovníková
Rosa rugosaruža vráskavá
Rubus spp.rod ostružina
Spiraea ×billiardiitavoľník Billiardov
Spiraea douglasiitavoľník Douglasov
Spiraea japonicatavoľník japonský
Spiraea salicifoliatavoľník vŕbolistý
Stephanandra incisakorunkovec klaný
Symphoricarpos spp.rod imelovník
  1. Kry s menej výraznou a slabou aktivitou bazálnej obnovovacej zóny

mezotonným vetvením

dcérske stonky sa na pozdĺžnej osi materskej stonky vytvárajú dominantne v strednej časti

Amorpha fruticosabeztvarec krovitý
Berberis spp.rod dráč
Buddleja spp.rod budleja (komule)
Cotoneaster spp.rod skalník
Deutzia spp.rod trojpuk
Exochorda racemosaexochorda veľkokvetá
Forsythia spp.rod zlatý dážď
Hippophaë rhamnoidesrakytník rešetliakovitý
Ilex spp.rod cesmína
Kolkwitzia amabiliskolkvica ľúbezná
Ligustrum spp.rod vtačí zob
Lonicera spp.rod zemolez
Mahonia aquifoliummahónia ostrolistá
Philadelphus spp.rod pajazmín
Physocarpus opulifoliustavoľa kalinolistá
Prunus spinosaslivka trnková (trnka)
Pyracantha coccineahlohyňa šarlátová
Rhamnus catharticarešetliak prečisťujúci
Rosa hugonisruža Hugova
Rosa multifloraruža mnohokvetá
Salix spp.rod vŕba
Spiraea ×argutatavoľník význačný
Spiraea ×cinereatavoľník popolavý
Spiraea nipponicatavoľník niponský
Spiraea ×vanhoutteitavoľník van Houtteov
Swida spp.rod svíb
Syringa spp.rod orgován
Tamarix spp.rod tamariška
Viburnum spp.rod kalina
Weigela ×hybridavajgelia krížená

akrotonným vetvením: dcérske stonky sa na pozdĺžnej osi materskej stonky vytvárajú dominantne vo vrcholovej časti

Aesculus parviflorapagaštan malokvetý
Amelanchier lamarckiimuchovník Lamarckov
Calycanthus floriduskalykant floridský
Caragana arborescenskaranga stromovitá
Chaenomeles spp.rod dulovec
Chionanthus virginicusbelas viržínsky
Cornus spp.rod drieň
Corylopsis spp.rod palieska (lieskovníček)
Corylus spp.rod lieska
Cotinus coggygriaškumpa vlasatá
Daphne spp.rod lykovec
Dasiphora (Potentilla) fruticosanátržník krovitý (mochna krovitá)
Euonymus spp.rod bršlen
Hamamelis spp.rod hamamel
Hibiscus syriacusibištek sýrsky
Kalmia spp.rod kalmia (mamota)
Laburnum spp.rod štedrec
Magnolia spp.rod magnólia (šácholan)
Paeonia suffruticosapivónia krovitá
Parrotia persicaparócia perzská
Photinia spp.rod červienka
Pieris spp.rod pieris
Rhododendron spp.rod rododendron
Rhus spp.rod sumach
Rosa spp.rod ruža
Sambucus spp.rod baza

Členenie kríkov do skupín podľa tvorby kvetov na výhonoch

  1. Kvitnúce na koncoch letorastov (vr. bylinných častí polokríkov):
Buddleja davidiibudleja Davidova
Calluna spp.rod vres
Campsis spp.rod trúbkovec
Caryopteris×clandonensisbradavec klandonský
Ceanothus spp.rod ceanot
Clematis×jackmaniiplamienok Jackmanov
Clematis orientalisplamienok východný
Clematis ×hybridaplamienok krížený
Fallopia spp.rod pohánkovec 
Fuchsia magellanicafuksia čilská
Hydrangea arborescenshortenzia kalinolistá
Hypericum androsaemumľubovník bobuľovitý
Hypericum calycinumľubovník kalíškatý
Hypericum patulumľubovník rozkladitý
Holodiscus discolorceloterčník  rôznofarebný
Indigofera spp.rod indigovník
Kerria spp.rod kéria 
Lavandula officinalislevanduľa úzkolistá
Perovskia spp.rod perovskia
Rosa spp.rod ruža – záhonová
Rubus spp.rod ostružina
Santolina chamaecyparissussantolina cypruštekovitá
Sorbaria sorbifoliatavoľníkovec jarabinolistý 
Spiraea japonicatavoľník japonský
Spiraea douglasiitavoľník Douglasov
Spiraea salicifoliatavoľník vŕbolistý
Spiraea ×billiardiitavoľník Biliardov
Vitex negundovitex čínsky
  1. Kvitnúce v pazuchách listov na letorastoch: 
Colutea arborescensmechúrnik stromovitý
Hibiscus syriacusibištek sýrsky
Lespedeza thunbergiilespedézia Thunbergova
Rhodotypos scandensšípkovec kerovitý
Spartium spp.rod prútnatec
Symphoricarpos spp.rod imelovník
Vitis spp.rod vinič
Wisteria sinensisvistéria čínska
  1. Kríky kvitnúce v dĺžke jednoročných výhonov: 
Buddleja alternifoliabudleja (komule) striedavolistá 
Clematis montanaplamienok horský 
Clematis alpinaplamienok alpský
Cytisus spp.rod zanoväť
Daphne mezereumlykovec jedovatý
Deutzia spp.rod trojpuk
Forsythia spp.rod zlatý dážď
Hydrangea macrophyllahortenzia  kalinolistá
Hydrangea asperahortenzia drsná
Jasminum nudiflorumjazmín nahokvetý
Kolkwitzia amabiliskolkvica ľúbezná
Lonicera korolkowiizemolez Korolkovov
Lonicera tataricazemolez tatarský
Lonicera xylosteumzemolez obyčajný
Paeonia suffruticosapivónia krovitá
Philadelphus spp.rod pajazmín
Prunus tenellamandľa nízka
Prunus trilobamandľa trojlaločná
Ribes spp.rod ríbezľa (meruzalka)
Rosa spp.rod ruža  – botanické 
Salix spp.rod vŕba
Spiraea ×argutatavoľník význačný
Spiraea ×cinereatavoľník popolavý
Spiraea ×vanhoutteitavoľník van Houtteov
Tamarix parvifloratamariška málokvetá 
Weigela spp.rod vajgelia
Wisteria floribundavistéria japonská
  1. Kríky kvitnúce spravidla na starších výhonoch:
Berberis spp.rod dráč
Calycanthus spp.rod kalykant
Caragana spp.rod karanga
Cotoneaster spp.rod skalník
Cornus masdrieň obyčajný
Crataegus spp.rod hloh
Euonymus spp.rod bršlen
Exochorda spp.rod exochorda
Chaenomeles spp.rod dulovec
Laburnum spp.rod štedrec
Lonicera spp.rod zemolez – popínavé
Mahonia spp.rod mahónia
Prunus spinosaslivka trnková
Pyracantha spp.rod hlohyňa
Rhamnus spp.rod rešetliak
Syringa spp.rod orgován
Viburnum spp.rod kalina

Kríky tvoriace odnože a koreňové výmladky

Lonicera japonicazemolez japonský
Lonicera periclymenumzemolez ovíjavý
Lycium halimifoliumkustovnica cudzia
Mahonia aquifoliummahónia cezmínolistá
Padus virginianačremcha viržínska
Pachysandra terminalispachysandra vrcholová
Paxistima canbyitlustoblizník Canbyov
Prunus spinosaslivka trnková (trnka)
Rhodococcum spprod brusnica
Rhus glabraškumpa lysá
Rhus typhinasumach pálkový
Ribes aureumríbezľa zlatá (meruzalka zlatá)
Robinia hispidaagát srstnatý
Rosa caninaruža šípová
Rosa gallicaruža galská, keltská
Rosa glaucaruža sivá
Rosa nitidaruža lesklá
Rosa pendulinaruža ovisnutá
Rosa pimpinellifoliaruža bedrovníková
Rosa rugosaruža vráskavá
Rubus spp.rod ostružina, malina
Sorbaria aitchisoniitavoľníkovec Aitchisonov
Sorbaria sorbifoliatavoľníkovec jarabinolistý
Spiraea albatavoľník biely
Spiraea ×billiardiitavoľník Billiardov
Spiraea decumbenstavoľník poliehavý
Spiraea douglasiitavoľník Douglasov
Spiraea menziesiitavoľník Menziesov
Spiraea salicifoliatavoľník vŕbolistý
Stephanandra incisakorunkovec klaný
Swida sanguineasvíb krvavý
Swida sericeasvíb výbežkatý
Symphoricarpos albusimelovník biely
Symphoricarpos orbiculatusimelovník (okrúhlolistý)
Symphoricarpos ×chenaultiiimelovník Chenaultov
Syringa vulgarisorgován obyčajný
Vaccinium spp.rod brusnica
Vinca minorzimozeleň menšia 
Vitis ripariavinič pobrežný

Druhy kríkov a kríkovito rastúcich stromov vhodných k tvarovaniu

  1. Opadavé kríky:
Berberis spp.rod dráč
Cornus masdrieň obyčajný
Crataegus spp.rod hloh
Cytisus spp.rod zanoväť
Dasiphora (Potentilla) fruticosanátržnikovec (mochna) krovitý
Genista spp.rod kručinka
Ligustrum spp.rod vtáčí zob
Lonicera spp.rod zemolez
Philadelphus ‘Albatre’pajazmín
Philadelphus ‘Erectus’pajazmín
Prunus spinosaslivka trnková (trnka)
Rhamnus catharticarešetliak prečisťujúci
Ribes alpinumríbezľa alpínska (meruzalka alpínská)
Salix purpureavŕba purpurová
Salix repensvŕba plazivá
Spiraea spp.rod tavoľník
Swida sanguineasvíb krvavý
Syringa ×chinensisorgován čínsky
Viburnum lantanakalina siripútková
Viburnum opuluskalina obyčajná
Weigela spp.rod vajgelia

  1. Vždyzelené kríky:
Berberis spp.rod dráč
Buxus sempervirenskrušpán vždyzelený
Cotoneaster spp.rod skalník
Euonymus fortuneibršlen Fortuneov
Ilex aquifoliumcezmína ostrolistá
Ilex ×meserveaecezmína meserveovej
Lavandula angustifolialevanduľa úzkolistá
Laurocerasus officinalisvavrínovec lekársky
Lonicera nitidazemolez lesklý
Lonicera pileatazemolez kapucňovitý
Mahonia aquifoliummahónia cezmínolistá
Pyracantha spp.  rod hlohyňa – hybridy
  1. Ihličnaté kríky:
Chamaecyparis lawsonianacypruštek Lawsonov
Larix spp.rod smrekovec
Picea abiessmrek obyčajný
Pinus mugoborovica horská
Taxus spp.rod tis
Thuja spp.rod tuja (zerav)

Zoznam druhov kríkov a kríkovito rastúcich stromov tŕnistých a obzvlášť jedovatých

  1. Tŕnité a ostnité (na kmeni, vetvách či listoch):
Acanthopanax  sieboldianusakantopanax Sieboldov
Aralia elataaralka vysoká
Berberis spp.rod dráč
Chaenomeles spp.rod dulovec
Elaeagnus pungenshlošina pichľavá
Genista lydiakručinka lýdijská
Hippophaë rhamnoidesrakytník rešetliakový
Ilex aquifoliumcezmína ostrolistá
Ilex ×meserveaecezmína meserveovej
Juniperus communisborievka obyčajná
Juniperus squamataborievka šupinatá
Lycium halimifoliumkustovnica cudzia
Lycium chinensekustovnica čínska
Mahonia spp.rod mahónia
Mespilus germanicamišpuľa obyčajná
Pernettya mucronatagaultéria hrotitá
Prunus spinosaslivka trnková (trnka)
Pyracantha spp.rod hlohyňa
Rhamnus catharticarešetliak prečisťujúci
Ribes divaricatumríbezľa krvavá
Rosa spp.rod ruža
Rubus spp. rod ostružina, malina
  1. Rozdelenie kríkov podľa jedovatosti:
NázovJedovatá časťStupeň jedovatostiPoznámka
Listnaté dreviny: 


Andromeda polifolialisty a kvety+++zameniteľné s rozmarínom




Buxus  spp.listy a plody+++výhony a listy vo väčšom množstve môžu byť nebezpečné pre domáce zvieratá
Daphne  spp.celá rastlina++++10 – 12 plodov môže byť nebezpečných pre deti
Euonymus  spp.celá rastlina+++36 plodov môže byt nebezpečných pre dospelých
Genista  spp.celá rastlina++ až +++
Ilex  spp.listy a plody+++20 – 30 plodov môže byť nebezpečných pre dospelých
Laburnum  spp.celá rastlina++++3 – 4 struky môžu byť nebezpečné pre deti
Rhododendron  spp.celá rastlina++ až +++R. ferrugineum má veľmi jedovaté listy
Rhus vernix  a Toxicodendron radicans (Rhus toxicodendron)kôra, latex+++ až ++++R. typhina a R. glabra nie sú jedovaté




Ihličnany:


Juniperus horizontaliscelá rastlina++++
Juniperus ×pfitzerianacelá rastlina++++
Juniperus sabinacelá rastlina++++vrcholy výhonov sú veľmi jedovaté, 5 – 20 g môže byť nebezpečných
Junuperus virginianacelá rastlina++++
Taxus  spp.celá rastlina okrem dužinatého mieška na plodoch++++ihlice sú zvlášť jedovaté, tiež pre kone a dobytok
Thuja  spp.celá rastlina++++jedovaté pre zvieratá, najmä kone

Prínosy zelene pre mestá a obce

1.Pomáha zmierňovať globálne otepľovanie

Zeleň a stromy predstavujú najefektívnejší spôsob čerpania oxidu uhličitého z atmosféry. Jeden dospelý strom môže absorbovať 21,6 kg oxidu uhličitého za rok. 

2.Ochladzuje mestá a obce

Zeleň a stromy ochladzujú mesto tienením domovov a ulíc, prerušovaním mestských „tepelných ostrovov“ a uvoľňovaním vody do vzduchu. Jeden zrelý strom môže produkovať rovnaký chladiaci účinok ako 10 klimatizačných jednotiek.

3.Čistí vzduch

Zeleň a stromy absorbujú znečisťujúce plyny (oxidy dusíka, oxid siričitý, olovo, ozón) a filtrujú častice zo vzduchu ich zachytávaním na listoch a kôre. Výskumy ukázali zníženie častíc z výfukových plynov automobilov na uliciach lemovaných stromami až o 60%.

4. Skrášľuje prostredie

Estetický vplyv zelene pre mestské prostredie je nespochybniteľný.  Stromy sú vizuálne príťažlivé a výrazne zlepšujú vzhľad dvorov, ulíc, štvrtí alebo celých častí miest.

5. Produkuje kyslík

Ľudský život je závislý na stromoch a zeleni. Stromy produkujú kyslík, ktorý nevyhnutne potrebujeme. Jeden dospelý strom uvoľní dostatok kyslíka do atmosféry na podporu 2 ľudí.

6. Podporuje zdravie a pohodu

Pobyt medzi zeleňou a stromami pomáha sústredeniu a znižuje mentálnu únavu. Stromy majú pozitívny vplyv na astmu, hypertenziu a iné choroby súvisiace so stresom. Štúdie ukázali, že pacienti s výhľadom z okien na stromy sa zotavujú rýchlejšie a s menšími komplikáciami.

7. Zadržiavaú vodu v krajine

Zeleň a stromy v sebe dokážu zadržať veľké množstvo vody a predstavujú najprirodzenejší spôsob, ako sa dažďová voda dostane do zeme. Stromy tienia a tak zabraňujú prehrievaniu a odparovaniu vody z krajiny.

8. Čistí vodu a mesto

Zeleň a stromy prirodzene filtrujú znečistenú dažďovú vodu ako aj vodu znečistenú od škodlivých chemikálií nazbieraných z ciest a chodníkov.

9. Znižuje hluk

Každá zeleň, trávniky, kríky aj stromy prirodzene pohlcujú zvuk.  V hlubokom lese sú hodnoty hladiny hluku okolo 15dB. Už pás zelene široký 3 metre znižuje v meste hladinu hluku o 25%.

10. Ochraňuje pôdu

Zeleň a stromy ochraňujú pôdu pred nadmerným rozpadom, vysúšaním a eróziou. Najdôležitejšiu úlohu v ochrane pôdy pred eróziou zohráva nenarušený pôdny kryt pokrytý zeleňou. Stromy a zeleň sa od nepamäti pouźívali na spevňovanie svahov, hrádzí, tokov potokov a riek.

11. Podporuje život a biodiverzitu

Zeleň a stromy sú základný pilier ekosystému našej krajiny aj našich miest a obcí. Každý strom plní mnoho rôznych funkcií. Vďaka tomu existuje množstvo ďalších organizmov, pretože žiadny nemôže existovať izolovanie od svojho okolia.

12. Poskytuje jedlo

Možnosti využitia rastlín a ich plodov v jedálničku ľudí a zvierat sú takmer neobmedzené. Jedna dospelá jabloň  môže priniesť až 100 kg ovocia za rok a môže byť zasadená aj na najmenšom mestskom alebo obecnom pozemku. Okrem ovocia pre ľudí tieto stromy poskytujú obživu pre vtáky a mnohé ďalšie zvieratá.

13. Utlmuje vietor

Pre agrárny charakter krajiny sú mestá a obce na Slovensku často nechránené pred priamym nárazovým vetrom. Budovy rýchlosť vetra ešte zvyšujú. Stromy v podobe lesa vedia ochrániť mesto pred vetrom a slúžia ako prirodzený vetrolam. Stromy v uliciach mesta výrazne znižujú rýchlosť vetra až do vzdialenosti 10-násobku ich výšky.

14. Zvyšuje ceny nehnuteľností

Rôzne štúdie ukázali konzistentné 5- až 15% zvýšenie hodnoty nehnuteľností na uliciach lemovaných stromami. Stromy a zeleň skrášľujú prostredie a priamo mu tak pridávajú ekonomickú hodnotu.

15. Pozitívne vplýva na spoločnosť

Zeleň a stromy môžu poskytnúť susedstvu zdravý priestor na stretávanie a podporiť tak susedskú identitu. Množstvo vplyvov stromov na človeka ešte nepoznáme. Štúdie napríklad poukazujú na menšiu kriminalitu na uliciach so stromami v porovnaní s ich menej zelenšími náprotivkami.

16. Šetrí zdroje

Ľudia si vedia niektoré z vyššie uvedených prínosov stromov zabezpečiť aj sami.  Vynakladajú však pritom množstvo energie a finančných prostriedkov ako napríklad na odtok dažďovej vody,  chladenie budov či odstraňovanie negatívnych následkov prejavov počasia.. Štúdia z anglicka vypočítala, že 1 libra investovaná do výsadby stromov sa mestu vráti v podobe 7 ušetrených libier.

Mestská zeleň a zdravie 

Súčasný mestský životný štýl je spojený s chronickým stresom, nedostatočnou fyzickou aktivitou a vystavenosťou environmentálnym rizikám. Na druhej strane ale mestský zelený priestor, ako sú parky, aleje, ihriská či lesoparky môžu podporiť duševné a fyzické zdravie, znížiť chorobnosť a úmrtnosť obyvateľov miest. Zeleň poskytuje priestor psychickú relaxáciu a zmiernenia stresu a má pozitívny vplyv na susedskú komunitu.

Dôkaz o zdravotných prínosoch vďaka pozitívnemu pôsobeniu zelene v oblasti duševného zdravia a reláxie je známy. Ukázalo sa, že jednotlivci žijúci v mestských oblastiach s prítomnosťou zelene plochami majú tendenciu mať zníženú úroveň stresu a pociťovať väčšiu mieru pohody v porovnaní s tými, ktorí majú horšiu dostupnosť zelene.

  • Výskumy ukázali, že ľudia, ktorí sa pozerali na fotografie prírody, vykazovali viac pozitívnych pocitov, ako pri pohľade na mestské scény bez zelene.
  • Pacienti v nemocnici s výhľadom na zeleň bývali s nemocnici kratšie, mali menej pooperačných komplikácií a  a vykazovali menšiu potrebu medikamentóznej liečby 
  • Psychiatrickí pacienti prejavujú lepšie výsledky ak sa nachádzajú na miestach s prítomnosťou zelene. 

Zeleň pozitívne vplýva na ľudí aj nepriamo. Prítomnosť zelených plôch zvyšuje mieru fyzickej aktivity, ktorá má zas pozitívny vplyv na telesné ako i duševné zdravie. Rovnako tiež zatraktívňovaním verejného priestoru pre relax posilňuje spoločenskú súdržnosť a inklúziu a tak má pozitívny vplyv na duševný a fyzický stav.

Zaujímavosti o stromoch

  • Strom dokáže pohltiť tretinu tuhých znečisťujúcich častíc v okruhu približne 250 m
  • Dospelý strom dokáže za vegetačné obdobie vyprodukovať toľko kyslíka, ako spotrebuje 10 ľudí za rok
  • Zatienený povrch môže byť o 20°C chladnejší ako teplota na netienených povrchoch
  • 100 dospelých stromov dokáže zachytiť až 500 tis. litrov dažďovej vody za rok
  • Jeden dospelý strom dokáže zachytiť takmer 9 tis. litrov dažďovej vody za rok
  • Správne umiestnené stromy dokážu ušetriť až 56% ročne spotrebovanej energie na klimatizácie
  • Polovica svetových tropických pralesov bola vyťažená alebo iným spôsobom zdegradovaná
  • Každú hodinu na Zemi ubudne približne 2000 ha lesov 
  • Takmer polovicu vyťaženého dreva a 72% papiera spotrebuje 22% populácie 
  • Stromy v meste dokážu znížiť hluk o 5-10 decibelov
  • Stromy sú jedny z najdlhšie žijúcich organizmov na Zemi. Zvyčajne sa dožívajú stovky rokov a niektoré žijú aj viac ako tisíc rokov. Najstarší strom na svete v Bielych Horách v Kalifornii má 4,800 rokov 
  • Listy stromov sú majú zelenú farbu, pretože pohlcujú svetlo červeného a modrého spektra
  • Na Zemi je známych približne 60 tisíc druhov stromov
  • Viac ako polovica druhov stromov žije iba v jednej krajine
  • Stromy sa na Zemi nevyskytovali počas prvých 90% jej existencie
  • Stromy dokážu komunikovať prostredníctvom svojho koreňového systému a húb, ktoré na ňom rastú
  • Ak do bezlesitej krajiny (lúka, pasienok, poľnohospodárska pumiesnime jeden strom

Čo odporúča Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy? 

Zásady a princípy proaktívnej adaptácie

Navrhujeme dôraz na „zelené“ a „modré“ štrukturálne prístupy, ktoré prispievajú k zvýšeniu odolnosti ekosystémov, s cieľom zastaviť stratu biologickej rozmanitosti a degradáciu ekosystémov a obnoviť vodné cykly, súčasne využívajú funkcie a služby, ktoré poskytujú ekosystémy, na dosiahnutie nákladovo efektívnejšieho a niekedy vhodnejšieho riešenia prispôsobenia sa ako keď sa opierajú iba o sivú infraštruktúru.

Zabezpečením trvalo udržateľného obhospodarovania lesov, udržiavaním, zvýšením výmery alebo obnovou prírode blízkych lesov, využitím stabilizujúcich krajinných štruktúr, ochranou a zveľaďovaním siete chránených území a zelenej infraštruktúry, a implementáciou vodozádržných opatrení s účelom zmierňovať rozsiahle povodne a vplyvy sucha sa zvýši adaptačná schopnosť celej ľudskej spoločnosti.

Opatrenia na zvýšenie biodiverzity prostredníctvom zelene

  • Ochrana ekologickej stability a variability.
  • Udržiavanie a revitalizovanie ekologických sietí a tvorba nových ekologických sietí.
  •  Tvorba nárazníkových zón okolo vysoko kvalitných biotopov,  preskúmanie stavu, posilnenie resp. doplnenie sústavy chránených území podľa požiadaviek EÚ a v zmysle medzinárodných štandardov,  umožnenie prírodného vývoja biotopov a zabránenie úbytku a fragmentácii biotopov.
  • Kombinácia vhodného územného plánovania, alebo revitalizácie ekosystémov s cieľom zvýšiť ich ochrannú kapacitu.
  • Vytváranie pestrých krajinných štruktúr a krajinnej pokrývky poľnohospodárskej a lesnej krajiny na riešenie zvyšujúcich sa rizík vyplývajúcich z meniacich sa klimatických podmienok.
  • Optimálne využívanie drevín v poľnohospodárskej krajine a overovanie potenciálu agrolesníckych systémov („agroforestry“).
  • Ochrana a revitalizácia prírodných lesov, udržateľné hospodárenie v lesoch.
  • Opatrenia na stabilizáciu svahov a lepší manažment prietokov v čase nedostatku ale aj nadbytku vody so zohľadnením ekosystémového prístupu.
  • Ochrana, obnova a udržateľný manažment mokradí (vrátane rašelinísk) a inundačných území pre udržiavanie prietokov a kvality vody.
  • Podpora opatrení na zadržiavanie vody v krajine (napr. sústavy malých technických zásahov rozmiestnených po celom povodí ako retenčné jamy, leso-technické meliorácie, jazierka, obnova meandrov a vegetácie pozdĺž tokov, zalesnenie alúvií a lepšie obhospodarovanie pôdy), ktoré majú potenciál zredukovať výskyt a intenzitu záplav.

Opatrenia vo vodnom režime krajiny prostredníctvom zelene

Adaptácia povodňovej bezpečnosti vodných stavieb na zmenené klimatické podmienky si vyžaduje prehodnotenie povodňovej bezpečnosti vodných stavieb, návrhových parametrov funkčných objektov s bezpečnostnými priepadmi a rekonštrukciu funkčných objektov vodných stavieb s bezpečnostnými priepadmi, ako aj, tam kde je to vhodné a možné, uplatňovanie zelených protipovodňových opatrení, ktoré okrem ochrany pred povodňami podporujú aj zadržiavanie vody v krajine.

V súlade s Koncepciou na ochranu vodných zdrojov Európy budú v oblasti vodného hospodárstva uprednostnené prvky zelenej infraštruktúry, zelené štrukturálne prístupy a neštrukturálne koncepty adaptácie pred prvkami sivej infraštruktúry. Opatrenia by sa mali zameriavať na zachovanie alebo zlepšovanie súčasného stavu vôd s cieľom dosiahnutia ich dobrého stavu, efektívne a udržateľné využívanie vodných zdrojov, ochranu pred následkami povodní a prispievať k ochrane prírody a krajiny a podpore poskytovania ekosystémových služieb. 

Je dôležité vytvárať priestor pre širšie uplatnenie tzv. „zelených“ opatrení v povodí, kde hlavným cieľom je zvýšenie adaptability krajiny cestou obnovy a zvýšenia účinnosti ekosystémových funkcií krajiny. „Zelené“ opatrenia sú uznávané ako lepšia environmentálna voľba, resp. ako doplňujúce – zmierňujúce opatrenia s cieľom minimalizovania dôsledkov sivej infraštruktúry za predpokladu, že sú rovnako účinné alebo účinnejšie z pohľadu stanovených cieľov.

Príklady adaptačných opatrení v oblasti vodného hospodárstva Zabezpečiť vhodné spôsoby využívania územia tam, kde hrozí zvýšené riziko erózie a vzniku povodní, uplatňovať správne poľnohospodárske postupy – obrábanie pôdy, osevné postupy, na exponovaných lokalitách zabezpečiť trvalý vegetačný kryt, budovanie zasakovacích lesných pásov a iných prvkov zelenej infraštruktúry.

Opatrenia v sídelnom prostredí prostredníctvom zelene

  • Zmeniť podiel spevnených a nespevnených povrchov, smerom k nespevneným povrchom.
  • Optimalizovať priestorové rozloženie zelených plôch, tienenie a morfologické vlastnosti terénu podmieňujúce prúdenie vzduchu zohrávajú dôležitú úlohu pri tvorbe mikroklimatických podmienok sídla a kľúčovú rolu v adaptácii.
  • Umožniť aby vodné a zelené plochy a prvky zohrávali dôležitú úlohu v naplnení tohto cieľa, lebo dokážu ovplyvniť mikroklimatické podmienky v sídlach. 

Opatrenia voči zvýšenému počtu tropických dní a častejšiemu výskytu vĺn horúčav prostredníctvom zelene

  • Koncipovať urbanistickú štruktúru sídla tak, aby umožňovala lepšiu cirkuláciu vzduchu.
  • Zabezpečiť a podporovať zamedzovanie prílišného prehrievania stavieb, napríklad vhodnou orientáciou stavby k svetovým stranám, tepelnou izoláciou, využívaním svetlých farieb a odrazových povrchov na budovách; vytvárať trvalé, resp. dočasné prvky tienenia na verejných priestranstvách a budovách (napr. tienením transparentných výplní otvorov budov); zabezpečiť ochladzovanie interiérov budov (klimatizácia, trigenerácia, riadené vetranie a zemné výmenníky, kapilárne rozvody).
  • Zvyšovať podiel vegetácie a vodných prvkov v sídlach, osobitne v zastavaných centrách miest. 
  • Zabezpečiť revitalizáciu, ochranu a starostlivosť o zeleň v sídlach. 
  • Vytvárať komplexný systém plôch zelene v sídle v prepojení do priľahlej krajinya podporiť zriadenie sídelných lesoparkov.
  • Zabezpečiť udržiavanie dobrého stavu, statickej a ekologickej stability drevín a prispôsobiť výber drevín pre výsadbu klimatickým podmienkam, pri voľbe druhov uprednostňovať pôvodné a nealergénne druhy pred inváznymi. 
  • Podporovať vertikálne zazelenenie a zvýšiť podiel zelených striech a fasád.
  • Zachovať a zvyšovať podiel vegetácie v okolí dopravných komunikácií. 
  • Zabezpečiť starostlivosť, údržbu a budovanie vodných plôch a zabezpečiť a podporovať ochranu funkčných brehových porastov v zastavanom území aj mimo zastavaného územia obce.

Opatrenia voči extrémnym poveternostným situáciám – búrky, víchrice, tornáda – prostredníctvom zelene

  • Zabezpečiť a podporovať implementáciu opatrení proti veternej erózii, napríklad ochranou a výsadbou vetrolamov a živých plotov.
  • Zabezpečiť a podporovať výsadbu spoločenstiev drevín a aplikáciu prenosných zábran v územiach mimo zastavaného územia sídiel pre zníženie intenzity víchric a silných vetrov.

Opatrenia voči častejšiemu výskytu sucha prostredníctvom zelene

  • Zabezpečiť a podporovať zvýšenie infiltračnej kapacity územia diverzifikovaním štruktúry krajinnej pokrývky s výrazným zastúpením vsakovacích prvkov.
  • Minimalizovať podiel nepriepustných povrchov a nevytvárať nové nepriepustné plochy na antropogénne ovplyvnených pôdach v urbanizovanom území sídla.
  • Zabezpečiť a podporovať zvyšovanie podielu vegetácie pre zadržiavanie a infiltráciu dažďových vôd v sídlach, osobitne v zastavaných centrách sídiel. 
  • Zabezpečiť starostlivosť, údržbu, revitalizáciu a budovanie vodných plôch a mokradí.

Opatrenia voči častejšiemu výskytu extrémnych úhrnov zrážok

  • Zabezpečiť a podporovať zvýšenie retenčnej kapacity územia pomocou hydrotechnických opatrení, navrhnutých ohľaduplne k životnému prostrediu. 
  • Zabezpečiť budovanie dažďových záhrad, vsakovacích a retenčných zariadení, mikromokradí, depresných mokradí. 
  • Zabezpečiť a podporovať opatrenia proti vodnej erózii a zosuvom pôdy.

Dôsledky zmeny klímy na zeleňv sídelnom prostredí

  • Zmeny v druhovej štruktúre (zvýšený potenciál využitia xerotermných druhov drevín v štruktúrach zelene sídiel), šírenie nepôvodných druhov.
  • Usychanie vegetácie, chradnutie drevín, ohrozenie škodcami, častejšie možné požiare.
  • Pôdna erózia, ochudobnenie pôdneho substrátu o živiny, podmáčanie a oslabenie koreňového systému drevín, poškodenie sadovnícky upravených plôch.
  • Poškodzovanie drevín zlomami a vývratmi.

Navrhované adaptačné opatrenia v kompetencii príslušných štátnych orgánov – MDV SR, MŽP SR, MPaRV SR, MZ SR a samospráva

Pri riešení dôsledkov zmeny klímy na sídelné prostredie bude potrebné

  • Zaviesť informačný systém o územnom plánovaní, v ktorom budú vedené registre územných plánov obcí a územných plánov zón.
  • Zabezpečiť vypracovanie metodík a dokumentov, ktoré budú účinným podkladom pri jednotnom a komplexnom hodnotení územných dopadov zmeny klímy na sídelné prostredie. 
  • Zohľadniť pri príprave a aktualizácii územnoplánovacej dokumentácie zraniteľnosť sídiel z hľadiska dôsledkov zmeny klímy. 
  • Podporovať vytváranie regionálnych a lokálnych adaptačných stratégií. 
  • V legislatívnych predpisoch pre územné plánovanie a stavebný poriadok zavádzať regulatívy (indexy) zastavanosti územia k pomeru zachovania zelených plôch. Zabezpečiť zachovanie a zvýšenie podielu zelených povrchov voči spevneným povrchom v zastavaných oblastiach sídiel. Podporovať vertikálne zazelenenie budov, protihlukových stien a múrov najmä na miestach, kde nie je možné zachovať a zvýšiť tento podiel. Zvýšenú pozornosť venovať v záväznej časti územných plánov návrhu opatrení z hľadiska krajinno-ekologického, krajinno-architektonického, zelene v sídlach. 
  • Podporovať využívanie vnútorného potenciálu miest rehabilitáciou a reanimáciou nefunkčných mestských zón (tzv. brownfields), na realizáciu adaptačných opatrení v sídle. 
  • Zabezpečiť posúdenie aktuálnych prvkov zelenej infraštruktúry v blízkosti dopravných komunikácií, ich zachovanie, úpravu resp. doplnenie ďalších prvkov. 
  • Zabezpečiť a podporovať obnovu a ochranu tokov, mokradí a vegetácie na brehoch vodných ciest. 
  • Zvyšovať schopnosť vysporiadať sa s extrémnymi situáciami ako sucho, keď je potrebné spomaliť odtok a zabezpečiť zachytávanie vody, alebo prívalové povodne, keď je potrebné zabezpečiť efektívne odvedenie vôd z prostredia. 
  • Implementovať opatrenia udržateľného hospodárenia v lesoch v okolí sídiel.

Navrhované adaptačné opatrenia na území samospráv

  • Koncipovať urbanistickú štruktúru sídla tak, aby umožňovala lepšiu cirkuláciu vzduchu. 
  • Vytvárať a podporovať vhodnú mikroklímu pre chodcov, cyklistov v meste.
  • Vytvárať trvalé, resp. dočasné prvky tienenia na verejných priestranstvách a budovách 
  • Zabezpečiť ochladzovanie interiérov budov 
  • Zvyšovať podiel vegetácie a vodných prvkov v sídlach, osobitne v zastavaných centrách miest. Zabezpečiť revitalizáciu, ochranu a starostlivosť o zeleň v sídlach. 
  • Vytvárať komplexný systém plôch zelene v sídle v prepojení do priľahlej krajiny. 
  • Podporiť zriadenie sídelných lesoparkov. 
  • Zabezpečiť udržiavanie dobrého stavu, statickej a ekologickej stability drevín. 
  • Prispôsobiť výber drevín pre výsadbu klimatickým podmienkam, pri voľbe druhov uprednostňovať pôvodné druhy 
  • Podporovať vertikálne zazelenenie a zvýšiť podiel zelených striech a fasád. 
  • Zachovať a zvyšovať podiel vegetácie v okolí dopravných komunikácií. 
  • Zabezpečiť starostlivosť, údržbu a budovanie vodných plôch. 
  • Zabezpečiť a podporovať ochranu funkčných brehových porastov v zastavanom území aj mimo zastavaného územia obce
  • Zabezpečiť a podporovať implementáciu opatrení proti veternej erózii, napríklad ochranou a výsadbou vetrolamov a živých plotov. 
  • Zabezpečiť a podporovať výsadbu spoločenstiev drevín a aplikáciu prenosných zábran v územiach mimo zastavaného územia sídiel pre zníženie intenzity víchric a silných vetrov.
  • Zabezpečiť udržateľné hospodárenie s vodou v sídlach. 
  • Zabezpečiť a podporovať zvýšenie infiltračnej kapacity územia diverzifikovaním štruktúry krajinnej pokrývky s výrazným zastúpením vsakovacích prvkov. 
  • Minimalizovať podiel nepriepustných povrchov a nevytvárať nové nepriepustné plochy na antropogénne ovplyvnených pôdach v urbanizovanom území sídla. 
  • Podporovať a zabezpečiť opätovné využívanie dažďovej a odpadovej vody. 
  • Zabezpečiť a podporovať zvyšovanie podielu vegetácie pre zadržiavanie a infiltráciu dažďových vôd v sídlach, osobitne v zastavaných centrách sídiel.
  • Zabezpečiť starostlivosť, údržbu, revitalizáciu a budovanie vodných plôch a mokradí.
  • Zabezpečiť a podporovať zvýšenie retenčnej kapacity územia pomocou hydrotechnických opatrení, navrhnutých ohľaduplne k životnému prostrediu. 
  • Zabezpečiť používanie a plánovanie priepustných povrchov, ktoré zabezpečia prirodzený odtok vody a jej vsakovanie do pôdy. 
  • Zabezpečiť zadržiavanie strešnej vody napr. strešnými alebo dažďovými záhradami. 
  • Zabezpečiť budovanie dažďových záhrad, vsakovacích a retenčných zariadení, mikromokradí, depresných mokradí. 
  • Zabezpečiť a podporovať opatrenia proti vodnej erózii a zosuvom pôdy.

Nástroje

Hlavným nástrojom, prostredníctvom ktorého je možné zabezpečiť udržateľný, aj z klimatického hľadiska ideálny rozvoj štruktúry sídiel, je územný plán obce a územný plán zón. V rámci záväznej časti územného plánu obce je možné schváliť v rámci regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia adaptačné opatrenia, ktoré majú strednodobý i dlhodobý charakter. Do návrhu funkčného využívania územia obce by sa mala premietnuť napr. ochrana pred povodňami alebo koncept aplikácie prepojenia jednotlivých plôch zelene formou “zelenej infraštruktúry” a pod. Nepriaznivé dôsledky zmeny klímy sa musia premietnuť aj do určenia tzv. stabilizovaného územia, ktorým sú plochy alebo územie, na ktorých sa musí zachovať súčasná priestorová a funkčná skladba alebo súčasná krajinná štruktúra, ale aj do návrhu funkčnej regulácie (povolená a zakázaná funkcia), ako aj do priestorovej regulácie.


Viete viac? 

Viete niečo, čo by mohlo druhým pomôcť? Máte aktuálnejšie alebo presnejšie poznatky o téme?  Nárhy na zlepšenie, informácie, dokumenty, fotky alebo videá môžete zdielať prostredníctvom kontaktného formulára.

Video

Chcete vedieť viac?