Krajinné trávniky

Trávy a rôzne byliny majú svoje nezastupiteľné miesto v ekosystéme životného prostredia. Zadržiavajú dažďovú vodu, chránia pred záplavami, čistia vzduch aj vodu a poskytujú krmivo pre bylinožravce, ktoré sa vyvinuli v spojení s nimi. Pasúce sa zvieratá zase prispievajú živinami vo forme trusu a moču a zvyšujú rýchlosť premeny živín v ekosystéme. Rastliny a trávy produkujú plody, ktoré živia väčšinu ľudstva. Zároveň sú hlavným zdrojom potravy pre zvieratá. Trávy možno použiť aj na stavebné materiály, výrobu liečiv či na biomasu. Trávy a nižšie rastliny sú aktuálne nepochybne najdôležitejšou rastlinnou rodinou pre ľudstvo poľnohospodársky, ekonomicky aj ekologicky. Poskytujú hlavné obilniny a väčšinu pasenia pre divoké a domáce bylinožravce. Odhaduje sa, že trávne porasty tvoria asi 20% svetovej vegetácie. Je ťažké uviesť presný údaj o počte všeobecne uznávaných rodov alebo druhov naraz, pretože botanici neustále pracujú na ich revízii a opise. Väčšina tráv vyrastie prirodzene šírením prostredníctvom veľkého množstva semien, ktoré  dokážu vyrásť aj za nepriaznivých podmienok. Malé a ľahké semená s pripevnenými háčikmi sú efektívne rozptýľované vetrom, vodou, človekom alebo zvieratami. 

Plánovanie 

Krajinné trávniky môžu byť človekom zakladané a spravované napríklad s cieľom zvýšiť rastlinnú a živočíšnu rozmanitosť krajiny. Ďaľším dôvodom môže byž zadržiavanie daždovej vody, ochrana voči erózií pôdy, zvýśenie absorbcie CO2 a prašnosti, skvalitnenie prirodzenej produkcie biomasy alebo zvýšenie zastúpenia liečivých, krmných alebo nektárodajných rastlín.  Výber semenného materiálu a spôsob zatrávnenia a starostlivosti sa riadi podľa prírodných podmienok daného územia a podľa očakávaných prínosov územia.  

Na plochách o výmere do 1 ha v bezprostrednej blízkosti pôvodného poloprirodzeného trávneho porastu je vhodné uprednostňovať samovoľné zatrávnenie. Výsevom travinno-bylinnej zmesi nemožno okamžite vytvoriť plnohodnotné spoločenstvo, zložením zmesi sa vytvára iba tzv. kostra porastu, ktorá ďalej podlieha vývojovým zmenám. 

V odôvodnených prípadoch (predovšetkým u technických trávnikov) je pre úspešné vytvorenie trávnej mačiny vhodné použiť pomocný, trvalý alebo dočasný materiál – napr. geosyntetické materiály s protieróznou funkciou slúžiace na zabránenie alebo obmedzenie pohybov povrchovej vrstvy zeminy eróznou činnosťou. Zdôvodnenie použitia a výber vhodného pomocného materiálu musí byť opísaný a zdôvodnený v projektovej dokumentácií.

Mulčovacie materiály pre krajinné trávniky musia byť schopné ako vrstva vytvárať mikroklímu podporujúcu rast rastlín z výsevu. Majú mať schopnosť zadržiavať vodu a opäť ju vydávať a nesmú obsahovať žiadne súčasti poškodzujúce rastliny. Mulčovacie materiály môžu dočasne chrániť povrch pôdy pred mechanickými vplyvmi, napr. prívalovými dažďami, vetrom, prípadne krúpami.

Spojivá, tj. materiály na stabilizáciu povrchu a/alebo na spájanie nanášaných materiálov nesmú obsahovať žiadne rozpustné látky škodlivé pre rastliny alebo životné prostredie, alebo ich pri rozklade vyvíjať. Pri odborne stanovenom dávkovaní nesmú trvale potláčať klíčenie rastlín.

Za výber vhodného zloženia zmesi pre príslušné pôdne a klimatické podmienky zodpovedá projektant. Za dodanie zmesi s presným zložením zodpovedá producent osiva, a to na základe zloženia zmesi uvedenej v technickej správe. Súčasne s dodaním zmesi je dodaný miešací protokol zmesi. Za správne založenie porastu podľa technologického postupu stanoveného v projektovej dokumentácií zodpovedá realizačná firma spolu s autorským či technickým dozorom. Ak vývoj porastu trvá dlhšie, tzn. pri odovzdaní diela nemožno ihneď zhodnotiť úspešnosť zatrávnenia, potom by mala byť starostlivosť o porast za úhradu zverená realizačnej firme a autorskému či technickému dozoru, a to až do vykonania finálnej kontroly diela (tzn. za 1 -2 roky). Za týchto podmienok potom zodpovednosť za stav porastu (úspešnosť zatrávnenia) nesie realizačná firma a autorský či technický dozor.

Hlavné typy

Krajinné trávniky zakladané s cieľom zvýšenia biodiverzity

Extenzívne lúky a pasienky zahŕňajú travinno-bylinné porasty bez drevín či s roztrúsenou zeleňou.Travinno-bylinný podrast drevinných biokoridorov a remízok zahŕňa porasty pozostávajúce zo tieňomilných druhov. Zatienenie má vplyv na zastúpenie vhodných druhov bylín a tráv podľa toho, či ide o suché alebo vlhké stanovištné podmienky. V prípade novo zakladaných drevinných biokoridorov a remízok je zatienenie zanedbateľné. Krajinné trávniky pre zatrávnenie údolnic sú travinno-bylinné porasty miest najväčšieho vyhĺbenia priečneho rezu údolím. Porast musí dobre odolávať kinetickej energii prívalových zrážok a erózii. Krajinné trávniky do prielohov a poldrov sú travinno-bylinné porasty často suchých stanovíšť, ktoré sú nárazovo pri trvalých a intenzívnych zrážkach vystavené dlhodobému zaplaveniu. Krajinné trávniky pozdĺž vodných tokov, bermov (pozdĺžny pruh dna, súčasť koryta vodného toku a je zaplavovaná len pri vyšších prietokoch) a mokradí zahŕňajú travinno-bylinné porasty na rôznych svahovitých plochách, ktoré sú vystavené pôsobeniu vodnej erózie vplyvom energie prúdu vodného toku, kinetickej energie zrážok a meniace sa výšky vodnej hladiny. Krajinné trávniky v novo založených extenzívnych ovocných sadoch zahŕňajú travinno-bylinné porasty v suchých podmienkach, ktoré sú často nižšieho vzrastu na veľmi oslnených stanovištiach. Krajinné trávniky v stabilizovaných extenzívnych ovocných sadoch zahŕňajú travinno-bylinné porasty, ktoré sú často nižšieho vzrastu, na plochách s čiastočným zatienením.

Krajinné trávniky technického charakteru

Ide napríklad o trávniky na brehoch riečnych tokov, hrádzí rybníkov a vodných nádrží. V tomto prípade takmer vždy dochádza k prelínaniu priority zatrávnenie technického charakteru s prioritou zvýšenia biodiverzity. Účelom trávnatých (travinno-bylinných) plôch pozdĺž vodných tokov je vsakovanie časti sústredeného povrchového odtoku z okolia a zachytenie časti splavenín a chemických látok (pesticídy, hnojivá a pod.) pritekajúcich z okolia. 

Účelom trávnatých (travinno-bylinných) plôch korýt vodných tokov je tvoriť opevnenia koryta toku podľa požiadavky na stabilitu opevnenia brehu alebo svahu (mechanické napätie, resp. nevymieľajúca rýchlosť). Trávne (travinno-bylinné) porasty pozdĺž vodných tokov a v korytách vodných tokov, na brehoch a hrádzach vodných nádrží tvoria alebo dopĺňajú brehové porasty.

Krajinné trávniky svahov a násypov pozdĺž komunikácií a dráhových telies

Účelom týchto trávnikov je zabrániť veternej a vodnej erózií pôdy na zárezových a násypových svahoch, stabilizovať – spevňovať vrchnú vrstvu pôdy koreňmi tráv, vytvoriť súvislú trávnu mačinu a zabrániť tak prípadnému povrchovému zosúvaniu pôdy alebo pôdotečeniu, nie však zosuvu pôdy. Trávnaté (travinno-bylinné) plochy na zárezových a násypových svahoch sú schopné len obmedzene plniť drenážnu funkciu pri prívalových dažďoch a sú schopné obmedzene plniť funkciu povrchového odtoku vody zo zrážok a prívalových dažďov obvykle z plochy zárezového alebo násypového svahu, nie plošného alebo sústredeného odtoku vody pritekajúcej z vyššie položených plôch.

Pri výbere vhodných druhov je potrebné počítať so zasolením zo zimného posypu komunikácií. Okrem kosby a prípadného upratovania pokosenej trávnej hmoty zahŕňa starostlivosť o tieto porasty aj  opravy poškodených trávnatých plôch, sanáciu a rekonštrukciu po dopravných nehodách.

Krajinné trávniky lyžiarskych zjazdoviek

Účelom týchto trávnatých (travinno-bylinných) plôch je zabrániť širokému spektru poškodeniu porastu vplyvom erózie a športového využívania. Vo vegetačnom období možno tieto plochy využívať na pastvu alebo na seno.

Krajinné trávniky skládok odpadov, výsypiek po ťažbe, úložísk popolčeka,atď

Účelom travinno-bylinných plôch na skládkach odpadov a úložiskách popolčekov je zabránenie povrchovej erózií svahov, zlepšenie technického diela z estetického hľadiska, spevnenie a skvalitnenie vegetačnej vrstvy pôdy koreňovým systémom tak, aby nedošlo k prípadnému obnaženiu fólií zakrývajúcich skládky odpadov či úložisko popolčekov a zamedzenie prípadnému úletu popolčeka z úložísk. V osevnej zmesi je žiaduce okrem tráv použiť aj byliny a ďatelinoviny s melioračným účinkom na pôdu.

Štrkové trávniky a cesty

Štrkový trávnik je pojazdový trávnik na štrkovej vrstve o mocnosti 20-30 cm, ktorého medzipriestory sú vyplnené zeminou a zakorenenými trávami. Štrkové trávniky zvyšujú vsakovaciu schopnosť krajiny pri súčasnej zaťažiteľnosti týchto plôch.

Materiály nosnej konštrukcie (štrk) tvorí 80 objemových % a podiel prídavných materiálov (kompost, zemina) tvorí 20 objemových % vegetačnej vrstvy. Zeminu je vhodé pridať do všetkých vrstiev štrkového trávnika. Materiály nosnej konštrukcie (štrk) potom tvorí 80 objemových % a podiel prídavných materiálov (kompost, zemina) tvorí 20 objemových % v každej vrstve štrkového trávnika. Podľa intenzity využitia sú zakladané štrkové trávniky s jednou nosnou vegetačnou vrstvou s mocnosťou 15-30 cm alebo s dvoma vrstvami, kde hlbšie vrstva je drenážna o mocnosti 20-25 cm z hrubšieho materiálu a vrchná vrstva má mocnosť 10-15 cm a obsahuje jemnejšie frakciu štrku zmiešanú so zeminou alebo kompostom.

Štrkové trávniky sa zakladajú na plochách do sklonu 5%. Zmesi pre štrkové trávniky môžu byť v závislosti na plánovanom zaťažení zložené iba z trávnych druhov alebo môžu obsahovať prímes bylín. Travinno-bylinné spoločenstvá sú pre využitie v štrkovom trávniku vhodné za predpokladu plánovanej nižšej záťaže. Pravidelnou organickou výživou je podporovaná regenerácia a zapojenie štrkového trávnika, ktorý je vystavený veľkému zaťaženiu. 

U extenzívnych štrkových trávnikov sa 1-2 krát ročne (v prípade potreby i častejšie) vykonáva pravidelná kosba na výšku 4-6 cm. Pri zimnej údržbe nesmie dôjsť k narušeniu povrchu štrkového trávnika radlicou. Pri neprimeranom využívaní štrkových trávnikov môže dôjsť (napr. pri nadmernom zaťažení, častom brzdení áut a pod.) k posunutiu jednotlivých vrstiev štrku, vzniku koľají a v dôsledku toho k výskytu kaluží. Zvýšenie únosnosti existujúceho štrkového trávniku možno riešiť predovšetkým odvodnením pozemku, dodatočným zhutnením, dodatočným vmiešaním chýbajúcej frakcie štrku a zvýšením mocnosti vegetačnej nosnej vrstvy.

Krajinné trávniky zakladané s cieľom zvýšenia zastúpenia kŕmnych a nektárodajnych rastlín 

Zmesi by mali byť tvorené trávami, ďatelinovinami a bylinami, ktoré vyhovujú nielen ekologickým podmienkam, ale môžu pokryť aj potreby hospodárskych zvierat. Dôležitý je v tomto smere nielen obsah živín, ale aj chutnosť jednotlivých druhov. Využívajú sa druhy z čeľade Poaceae a Fabaceae, ktoré sú na našom území pôvodné.

Krajinné trávniky pre opeľovače a motýle

Pre opeľovače a motýle sú vhodné všetky krajinné trávniky zakladané s prioritou zvýšenia biodiverzity. Zastúpenie konkrétnych druhov hostiteľských rastlín umožní rozvoj motýľov na stanovišti. Nektárodajné biopásy sú v Slovenskej republike dotované v rámci agroenvironmentálnych klimatických opatrení.

Krajinné trávniky pre zvyšovanie prírodnej hodnoty poľných poľovných revírov

Zloženie zmesi pre zvyšovanie prírodnej hodnoty poľných poľovných revírov je ovplyvnené zameraním poľovného revíru na jeden druh (v obore) alebo viacerými druhmi zveri súčasne. Jednotlivé skupiny zveri majú svoje špecifiká, ale pre všetky druhy zveri platí, že zdravotný stav zveri je vždy lepší pri pestrejšej strave. Pre pernatú zver je nutné dostatočne roztrieštiť úkrytové plochy v krajine. Porast tvoriaci úkryt by mal ponúkať aj potravu a potravou nie je iba osivo bylín zo zmesi (napr. strukoviny), ale predovšetkým hmyz  a jeho larvy, ktorých výskyt a vývoj sa viaže na zastúpenie konkrétnych rastlinných druhov v poraste. Pre vysokú zver je vhodný porast tvorený trávami a vytrvalými ďatelinovinami. Z bylín sú v zmesi dôležité nielen dieteticky vhodné druhy, ako je skorocel (Plantago spp.) a rebríček (Achillea spp.), ale aj napr. čakanka obyčajná (Cichorium intybus), na ktorej si srnce čistia parožie. Zo zmesi je potreba vylúčiť rastliny jedovaté, tŕnisté, invázne a druhy so sklonom k porastovej dominancií. Pre drobnú aj raticovú zver sú určené poľovnícka políčka. Zmes pre poľovnícke odvádzacie políčko by skladbou plodín mala zodpovedať nárokom zveri a políčko by malo byť obhospodarované takým spôsobom, aby na ňom bola po celý rok nejaká plodina zveri k dispozícií.


Zakladanie kvetnatých trávnikov

Možnosť výsadby je podmienená tým, o aký pozemok sa jedná. V prípade mestských pozemkov je za výsadbu, správu a údržbu zelene zodpovedné mesto alebo obec a teda nie je možné na týchto pozemkoch sa sadiť nič bez povolenia. V prípade, že sa jedná o pozemok v našom vlastníctve alebo správe na výsadbu sa obmedzenia neviažu. 

Trávniky v krajine – Výber osiva

Výber osiva 

Na plochách o výmere do 1 ha v bezprostrednej blízkosti pôvodného poloprirodzeného trávneho porastu uprednostňovať samovoľné zatrávnenie. 

Pri zatrávnení ľudskou silou je vhodné používať len regionálne druhy rastlín a rešpektovať ich ekologické požiadavky. Podľa ustanovenia § 7 zákona č. 543/2002 Z.z. je zakázané zámerné šírenie geograficky nepôvodných druhov rastlín a krížencov druhov rastlín v krajine a ďalej zámerné šírenie geograficky nepôvodných druhov rastlín v osobitne chránených častiach prírody (národné parky, chránené krajinné oblasti, národné prírodné rezervácie, prírodné rezervácie). Odporúča sa používať odrody slovenského  pôvodu a preferovať odrody v Slovenskej republike vypestované. Zakázané je používať odrody medzidruhových (Lolium × hybridum, Trifolium pratense × Trifolium medium) a mezirodových krížencov (× Festulolium) a odrody vzniknuté polyploidizáciou (tj. tetraploidné odrody rodu Lolium a druhov Trifolium hybridum a trifoliata pratense) a vysievať v krajinných trávnikoch kostravu trsťovníkovitú (Festuca arundinacea) okrem výnimočných zatrávnení technického charakteru (letisko, kynologické areály) a v odôvodnených prípadoch na miestach jej prirodzeného výskytu. Pri výbere druhov do zmesi je potrebné rešpektovať rozdiely v ekologických podmienkach jednotlivých lokalít, najmä vo vzťahu k acidite či bazicite prostredia, nadmorskej výške a pri údržbe ku klimatickým rozdielom medzi jednotlivými rokmi.

Osivo pre ekologickú obnovu – Regionálne zmesi osív

Zdrojové plochy osiva, mulča a sena je potrebné vybrať vždy pre konkrétnu zatrávňovanú (obnovovanú) lokalit najlepšie v spolupráci odbornými školami, vedeckými inštitúciami, enviromentálnymi združeniami alebo zástupcami verejnej správy. S využitím plochy ako zdroja osiva musí súhlasiť vlastník aj užívateľ pozemku.

Ako zdrojové plochy pre obnovu druhovo bohatých lúk či pasienkov môžu slúžiť akékoľvek prirodzené a poloprirodzené trávne porasty. 

Metódy zberu priamo zbieraných zmesí môže nájsť v manuály na obnovu trávnych porastov s využitím regionálnych zmesí osív

Druhovo obohatené zmesi osív

Tieto zmesi je možné použiť, keď osivo regionálnych zmesí nie je na trhu k dispozícií. Je kompromisom medzi bežnými ďatelinotrávnymi zmesami s jednoduchou druhovou skladbou a regionálnymi zmesami s bohatou druhovou skladbou semien. Ide o travinno-bylinné zmesi semien, ktoré nie sú získavané, množené a používané vnútri rovnakej oblasti pôvodu; zmesi sú povolené na uvádzanie do obehu na území SR. Zastúpené sú vo väčšom počte druhy domácej flóry zodpovedajúce ekologickým podmienkam stanovišťa a zamýšľanému cieľovému spoločenstvu, a slovenskej odrody, vyšľachtenej pokiaľ možno z domácich zdrojov tradičnými metódami (výberom, vnútrodruhovým krížením). Pôvod osiva nie je regionálny, zloženie zmesí ale rešpektuje hľadisko ekologické, tj. vhodnosť zmesi pre rôzne prírodné pomery. Vhodne zvolená skladba zmesi, výsevok a správna technológia založenia porastu tráv a ďatelinovín umožňuje následnú kolonizáciu lúčnymi druhmi rastlín z okolitej krajiny. Úspešnosť dosycovania porastu bylinami závisí na vzdialenosti zdrojových plôch.

Pri zostavovaní druhovo obohatených zmesí je potrebné brať do úvahy funkčné vlastnosti jednotlivých druhov a odrôd tráv a ďatelinovín a následné využívanie porastu (kosenie alebo pastva). Pri prekročení určitého percenta zastúpenia vysiateho druhu v zmesi môže dôjsť u konkurenčne silných druhov k výraznému potlačeniu pomalšie sa vyvíjajúcich druhov rastlín s nižšou konkurenčnou silou v poraste (tzv. kritické výsevné množstvo).

Výber osiva s ohľadom na živočíchy 

Pri tvorbe krajinných trávnikov je pri zostavovaní zmesi nutné brať ohľad aj na vytváranie životných podmienok pre živočíchy, najmä ak sa nepoužíva osivo regionálneho pôvodu, ale iba zmes druhovo obohatená.Medzi hlavné faktory ovplyvňujúce druhové zloženie, druhovú bohatosť a početnosť jedincov (abundanciu) živočíchov v trávnych porastoch patrí:

• druhové zloženie a druhová bohatosť ich rastlinnej zložky (vegetácie),

• priestorová štruktúra porastu,

• typ a početnosť obhospodarovania (kosenie, pastva, vypaľovanie ai.),

• vek (dĺžka existencie) trávneho porastu,

• jeho zapojenie do krajiny: napr. vzdialenosť od ďalších trávnych biotopov podobného typu, ktoré môžu slúžiť ako zdroje pre kolonizáciu.

Ak hlavným či aspoň jedným z účelov pri zakladaní nových trávnych porastov je podpora biodiverzity, zvolený postup zatrávňovania by mal vziať do úvahy všetky vyššie spomenuté aspekty a samozrejme tiež lokálnu situáciu. Vytváranie typu biotopu, ktorý sa v krajine prirodzene nikdy nevyskytoval, prípadne snaha o jeho prispôsobenie (“na mieru”) druhom živočíchov, ktoré v okolitej krajine chýbajú a nemôžu teda nový biotop osídliť, je zbytočné.

Optimálnym spôsobom založenia trávneho porastu je v mnohých prípadoch spontánna či riadená sukcesia najmä na stanovištiach vzniknutých po ťažbe nerastných surovín (lomy, haldy, pieskovne, štrkovne, hliniská, atď.). Rané sukcesné štádia na týchto miestach veľmi často slúžia ako náhradné stanovište pre celý rad ohrozených druhov hmyzu a pavúkovcov. Technická rekultivácia týchto stanovíšť, zvyčajne vykonávaná navezením vrstvy pôdy a vysiatím nevhodných trávnych zmesí, prípadne výsadbou drevín, potenciál týchto stanovíšť pre ochranu biodiverzity spravidla ničí. Riadenú sukcesiu možno využiť aj na okrajoch ciest, viníc, opustenej ornej pôde atď.

V prípade zatrávnenia výsevom je z hľadiska podpory biodiverzity živočíchov nutné uprednostňovať druhovo bohaté zmesi lokálnych tráv a bylín, a to v zložení zodpovedajúcemu morfologickým, pôdnym a vlhkostným podmienkam lokality. Zloženie zmesi možno prispôsobiť napr. pre denné motýle a obohatiť ich o živné rastliny húseníc a o nektárodajné druhy pre dospelé jedince. Pre zvýšenie atraktivity plôch pre motýle je zároveň dôležité ich rozčleniť solitérmi či malými skupinkami domácich druhov drevín, ktoré okrem nektáru môžu motýľom poskytnúť ochranu pred poveternostnými vplyvmi a v zárezoch ciest ochranu pred tunelovým prúdením.

Druhovo chudobné mimoprodukčné trávne zmesi s podielom ďatelinovín môžu podporovať aspoň niektoré bežné druhy opeľovačov (napr. niektoré čmeliaky), ak budú obohatené ďalšími nektárodajnými- a peľodárnými dvojklíčnolistovými bylinami kvitnúcimi neskôr v sezóne (napr. nevädze a slez) z dôvodu udržania potravnej ponuky aj v neskorom lete.

Technická podpora zatrávnenia

Pred účinkami (energiami) prúdiacej povrchovej vody je niekedy potrebné svah či breh chrániť použitím vhodných geosyntetík volených podľa požiadaviek na stabilitu opevnenia brehu alebo svahu.. V prípade dlhodobého použitia geosyntetiky je požadovaná dlhodobá UV stabilita materiálu. V prípade použitia geosyntetík s dočasnou funkciou (napr. z prírodných priadzí) je naopak UV stabilita materiálu nežiaduca. Použitie pomocného protierózneho materiálu (geosyntetiky) na svah je prostriedkom na dosiahnutie zdravej, zapojenej trávnej mačiny. Zatrávnenie pohľadových plôch zemných telies z armovanej zeminy so sklonom väčším ako je uhol prirodzenej sklonitosti pôdy, sa rieši individuálne geotechnickým metódami. Za medzný sklon ručného výsevu pri použití protierózných geotextílií sa všeobecne považuje sklon 1:1 (45°). Výstupky skál sa geotextíliou neprekrývajú, iba sa obnažujú a očistia na “zdravý” podklad. Použitie vhodných kotviacich prvkov a spôsob uchytenia protieróznej geotextílie na svahu závisí na podloží a plánovanom spôsobe kosenia a frekvencií žatvy, respektíve od typu žacieho ústrojenstva.

Na svahu s väčším sklonom než je uhol prirodzenej sklonitosti pôdy nie je možné zakladať trávnik ani za podpory povrchových, protierózných geosyntetík, ale musí sa najskôr staticky (geotechnicky) zabezpečiť.

Termín založenia

Termín výsevu trávnikov v krajine má vplyv na uchytenie a rast jednotlivých druhov rastlín, druhové zloženie výsledného porastu a jeho pokryvnosť. Významnú úlohu zohráva tiež dostatok vlahy.

Zmesi osiva je možné vysievať po celý rok, osvedčenými termínmi sú marec až prvá polovica mája a september až október. Za určitých okolností je vhodnejšie zmesi vysievať tesne pred mrazom, aby semená začali klíčiť až na jar ďalšieho roku a rastliny mohli dobre využiť zimnú vlahu. Pri výseve mimo vhodné obdobie je nutné prispôsobiť technológiu založenia daným podmienkam.

Príprava pozemku

Založeniu dlhodobo funkčného porastu musí predchádzať dôkladná príprava v podobe analýzy stanovištných podmienok vo vzťahu k požadovanému zloženiu porastu a spôsobu udržiavacej starostlivosti.

Pri zakladaní krajinných trávnikov je obohatenie záhradníckym substrátom alebo rozprestretie ornice nežiaduce. V prípade, že sa na lokalite nachádza extrémne vysoký podiel inváznych druhov rastlín, je pre úspešné založenie a vývoj kvalitného rastlinného spoločenstvá vhodné pôdu pred výsevom odburiniť. Výskyt jednoročných burín je bežný a nie je problémom.

Odporúča sa mechanické odburinenie, nie aplikácia chemických prípravkov na ochranu rastlín. Jednoročné buriny sa mechanicky likvidujú opakovaným vláčením alebo trhaním. Úspešnosť mechanického odburinenia vytrvalých burín, popr. likvidácia staršej mačiny je závislá na výkonnosti dostupnej mechanizácie a vývojovej fáze buriny. Často je nutné vykonať niekoľko operácií spracovania pôdy za sebou (orba, frézovanie). Vo vegetačnej vrstve zostáva vysoký podiel nerozloženej zelenej biomasy, ktorá následne môže spôsobovať svojím postupným rozkladom výskyt priehlbín v už založenom trávniku. 

V prípade, že je na pozemku určenom k obnove pestovaná viacročná krmovina, odporúča sa, aby interval medzi likvidáciou pôvodného porastu a výsevom krajinného trávniku bol aspoň jeden rok. V tomto prechodnom období možno pozemok využiť na pestovanie krátkodobej plodiny bez aplikácie hnojív s cieľom znížiť obsah živín v pôde.Pri likvidácií pôvodného trvalého porastu, vrátane prípadného obrastania počas prechodného obdobia, je nutné preferovať mechanické opatrenia pred chemickými aj z pohľadu ochrany zdravia ľudí a živočíchov. Pre následné osídľovanie zatrávňovaného stanovištia živočíchmi je výhodou, keď je reliéf členitý.

Pôda na pozemku pripravenom na výsev musí byť dostatočne prekyprená, s jemne hrudkovitou pôdnou štruktúrou a s urovnaným povrchom, čo uľahčí nielen vzchádzanie, ale aj ďalšiu starostlivosť o porast, najmä kosenie.

Spôsoby založenia

Spontánna sukcesia

Ide o samovoľný vývoj ekosystému a rastlín na narušenom mieste bez priameho vplyvu človeka. V niektorých prípadoch sa môže spontánna sukcesia stať základom pre sukcesiu riadenú, čo znamená človekom zámerne ovplyvňovanou so snahou dosiahnuť žiaduceho cieľového ekosystému.

Na plochách o výmere do 1 ha v bezprostrednej blízkosti pôvodného poloprirodzeného trávneho porastu je vhodné uprednostňovať samovoľné zatrávnenie. Výsevom travinno-bylinnej zmesi nemožno okamžite vytvoriť plnohodnotné spoločenstvo, zložením zmesi sa vytvára iba tzv. kostra porastu, ktorá ďalej podlieha vývojovým zmenám. 

Susediaca zdrojová plocha krajiny by mala byť kosená v termíne umožňujúcom dozretie semien požadovaných druhov rastlín. 

Výsev

Výsev je základný riadený spôsob založenia krajinného trávnika. Podľa veľkosti a dostupnosti plôch sa vykonáva ručný výsev, výsev výsadbovými strojmi, prípadne odstredivými rozhadzovačmi alebo hydroosevom. Pre výsev sú vhodné sklony terénu do 30%. Vyššie sklony je vhodné  zatrávniť inými postupmi .

Výsevné množstvo sa v závislosti od type zmesi a účelu pestovania pohybuje spravidla v rozmedzí od 2g u krajinných trávnikov do 30 g na m2 plochy.  Väčšina dodávateľov týchto typov zmesi udáva aj odporúčané výsevné množstvo pre konkrétne typy zmesí.

Základným predpokladom pre úspešnosť výsevu je kvalita osiva a vhodné zloženie výsevnej zmesi. Pri manipulácií s akoukoľvek zmesou semien je treba vždy zohľadniť tzv. “samotriedenie”, tj. separáciu semien podľa rozdielnych fyzikálnych vlastností (tvar, veľkosť, hmotnosť), výskytu výrastkov alebo háčikov na povrchu semien a pod. Pre elimináciu tohto javu je potrebné výsevné zmesi priebežne miešať a udržiavať tak rovnomerné rozloženie semien. Úspešnosť výsevu ovplyvňuje tiež termín výsevu, predsejbová príprava pôdy, použité výsevné množstvo (výsevok), počasie a ľudský faktor.

V prípade, že sa nepočíta s následnou údržbou porastu (napr. biokoridory, medze a nadchody pre zver), je dostatočné vysievať trávne zmesi alebo len zmesi s menším podielom bylín. Pri výseve skalných stanovíšť a iných ťažko prístupných miest na svahoch, kde je nutné zabrániť pôdnej erózií, je treba voliť pri zostavovaní zmesi trávne a bylinné druhy s nižšou tvorbou nadzemnej biomasy s ohľadom na stanovištné podmienky.

Použitie zeleného sena

Zásady použitia zeleného sena, biomasy bohatej na semená nájdete v manuály na obnovu trávnych porastov s využitím regionálnych zmesí osiva. Zozbierané zelené seno bude ihneď po kosbe zo zdrojovej plochy odvezené a pravidelne a voľne rozprestreté na pripravenú plochu, kde bude usychať. Na menších plochách bude zelené seno rozprestreté ručne. Na väčších plochách bude k rozprestretiu (rozmetaniu) hmoty použitý samozberací voz, obracač sena alebo rozmetadlo maštaľného hnoja. Jemnejší materiál musí byť rozprestretý v tenkých vrstvách (zamedzenie hnitiu), hrubý materiál môže byť ponechaný aj v silnejšej vrstve.

Množstvo aplikovaného materiálu je 1-2 kg na m2 plochy (tj. nástielka na výšku 5-10 cm) na plochách ohrozených eróziou alebo vysychaním, 0,5-1 kg na m2 plochy (tj. nástielka na výšku 3 -5 cm) na plochách rovných alebo neohrozených eróziou. Pomer veľkosti zdrojovej plochy k obnovovanej ploche sa pohybuje v rozpätí od 1:2 (pri vegetácií s vysokou produkciou biomasy a veľkým obsahom semien) až po 8:1 (pri nízkostonkovej vegetácii suchých trávnikov) v závislosti od typu zdrojovej vegetácie a produkcie biomasy s obsahom semien v konkrétnom termíne zberu.

Výsev do krycej plodiny

Krycou plodinou, presnejšie “krycou kultúrou”, nazývame plodiny, do ktorých sú podsievané travinno-bylinné zmesi. Táto technológia je vhodná najmä ako súčasť protierózneho riešenia na svahoch. Používa sa pri výseve zmesi s pomalým vývojom a nízkym výsevkom, ktoré by neudržali svojím koreňovým systémom hornú vrstvu vegetačného substrátu a veľmi pomaly by sa zapájali. Pre tento účel je možné využiť diploidný mätonoh jednoročný (Lolium multiflorum var. Westerwoldicum), ktorý z porastu postupne ustúpi po tom čo splní svoju protieróznu funkciu rýchlym zapojením na svahu a čiastočným zatienením pomaly vzchádzajúcich druhov.

Trvalé zotrvanie krycej kultúry na stanovišti nie je žiaduce, pretože svojím pôvodom a vlastnosťami (napr. habitátom, odolnosťou voči suchu, konkurenčnou schopnosťou) nezodpovedá zámerom a ostatným požiadavkám, ktoré sú kladené na vytvárané travinno-bylinné spoločenstvo. Použitie krycej plodiny pri výsevoch na svahoch je žiaduce predovšetkým v prípade veľmi neskorého termínu výsevu alebo v období, kedy hrozia prívalové dažde.

Hydroosev

Ide o výsev uskutočňovaný prostredníctvom špeciálneho zariadenia (Hydroseeder) umožňujúci ozelenenie ťažko dostupných plôch, plôch s horšou kvalitou podkladovej zeminy či svahov príkrych až 60 °. Na určenú plochu sa postrekom pod vysokým tlakom jednorazovo aplikuje zmes potrebných materiálov zo zásobníka. Vlastný nástrek sa vykonáva hadicou alebo vežovou striekacou jednotkou zakončenou rôznymi typmi rozprašovacích trysiek.

Zmes jednotlivých komponentov v zásobníku sa navrhuje v súlade s potrebami osievanej plochy, vždy obsahuje osivo, vodu, protierózne prísady a mulčovací materiál, ktorý zaisťuje vyššiu klíčivosť, kvalitnejšie zakorenenie a zadržiava vlhkosť. V opodstatnených prípadoch môže byť zmes obohatená aj o hnojivo a organickú hmotu pre podporenie klíčenia a rastu rastlín. Použité materiály musia byť ekologicky nezávadné.

Zmes komponentov aplikovaných na stanovište pomáha udržať pôdu a osivo na požadovanom mieste do doby, než túto funkciu prevezme vlastný porast. Existujú aj špeciálne typy hydroosevu. Jedná sa napr. o technológiu založenia porastu bez vegetačnej vrstvy priamo na skalný masív, kedy možno súčasne aplikovať aj odrezky sukulentov regionálneho pôvodu (pri nástreku je vyžadovaný mechanizmus, ktorý odrezky nepoškodzuje).

Výsadba predpestovaných rastlín alebo ich vegetatívnych častí

Tento spôsob založenia je účelný najmä u druhov, ktorých vývoj zo semena je veľmi zdĺhavý a konkurenčná schopnosť veľmi nízka. Výsadba tak predstavuje najúčinnejší spôsob, ako docieliť ich zastúpenie v poraste. K rozmnožovaniu vybraných druhov rastlín možno využiť ich vegetatívne orgány (cibule, hľuzy, podzemky a trsy tráv, odrezky rozchodníkov). Výsadba je realizovaná ručne alebo s využitím špeciálnych strojných sadzačov.

Kombinácia výsevu a výsadby tráv a bylín

V špecifických prípadoch je účelné kombinovať výhody výsevu a výsadby a docieliť tak v čo najkratšom čase prítomnosť cieľových druhov rastlín.

Ide najmä o tieto prípady:

• osivo diagnostických druhov spoločenstva rastlín je ťažké získať alebo je veľmi drahé,

• spontánne šírenie nevysiatych žiaducich lúčnych druhov rastlín je problematické (veľká vzdialenosť donorovej plochy, a pod.).

Pri výsadbe môžu byť taktiež použité rôzne vegetatívne časti rastlín (odrezky, trsy, apod.), čím možno podstatne znížiť náklady na výsadbový materiál.

Drnovanie/Mačinovanie

Ide o opevňovanie svahov (brehov korýt vodných tokov alebo hrádzí) trávnymi trsmi či kobercami. Drnovanie sa používa na záchranný prenos existujúceho porastu, protierózne opatrenia a podobne.

Možno použiť drnovanie:

• celoplošné,

• šachovnicové (pásové), kedy je zvyšok plochy dosypaný vhodnou zeminou a v odôvodnených prípadoch sa oseje trávnou zmesou,

• čelné (vegetatívne opevnenie používané u úprav vodných tokov), kedy sa trsy o šírke 20- 50 cm kladú na seba 

Kladenie predpestovaných trávnych a travinno-bylinných  kobercov

Tento spôsob sa používa vo výnimočných prípadoch pri požiadavke rýchleho zatrávnenia. Vhodné najmä na menších plochách alebo extrémnych stanovištiach. Predpestované koberce môžu byť trávne alebo travinno-bylinné a ich druhové a odrodové zloženie musí spĺňať pravidlá. Trávne koberce sú pestované špecializovanými firmami pre rôzne zrnitostné vegetačné vrstvy v mieste pokládky. Doba pestovania trávnych kobercov je minimálne 12 mesiacov. Predpestovanie travinno-bylinných kobercov vyžaduje dobu dlhšiu ako predpestovanie trávnych kobercov.

Podľa potrieb a cieľov obnovy je možné vopred pripraviť zloženie zmesi vhodné pre danú lokalitu. Pri predpestovaní travinno-bylinných kobercov je pri výbere druhov bylín do zmesi nutné preferovať druhy plytko koreniace, ktoré sa úspešnejšie adaptujú pri následnej pokládke na stanovišti a nehrozí u nich tak výrazné poškodenie koreňového systému. Pokládka musí byť vykonaná okamžite, maximálne do 48 hodín od zlúpnutia a je vykonávaná väzbou s presahom min. 10-20 cm a zároveň tak, aby medzi jednotlivými kobercami neboli pozdĺžne a priečne medzery. Technológia je podmienená dostatkom vlahy po položení trávneho koberca. Ak existuje možnosť závlahy, je dôležité dodržať dôkladnú následnú zálievku v dĺžke minimálne 3 týždne. V prípade pokládky na svahy je nutná fixácia trávneho koberca k podkladu.

Starostlivosť po založení

Úspešnosť zatrávnenia v krajine je podmienená následnou správnou starostlivosťou. Starostlivosť o porast po zatrávnení pozostáva je rôzna pri  dokončovacej, rozvojovej a udržiavacej fáze. Postupy sa líšia aj od podmienok danej lokality a želaného budúceho stavu. 

Krajinné trávniky zakladané s cieľom zvýšenia biodiverzity

Jednoročné buriny môžu plniť aj žiaduce funkcie krycej plodiny (kultúry). Odburiňovacia kosba je vždy prvou, prípadne i druhou kosbou po založení porastu. Obvykle sa robí pri výške porastu cca 30 cm tzv. “na vysoko” – tj. cca 10 cm, aby nedošlo k poškodeniu klíčiacich semenáčikov pomaly vzchádzajúcich rastlín. Vzchádzanie a zapojenie porastu trvá zvyčajne 2-3 roky podľa zloženia zmesi a priebehu počasia v prvom roku po výseve zmesi. V ďalších rokoch je pre podporu pokryvnosti bylín nutná skorá kosba na prelome mája a júna v čase zrelosti kŕmnych tráv. Vzhľadom k dlhej dobe vývoja a zapojeniu porastu dochádza k odovzdaniu osiatych plôch zvyčajne hneď po výseve. Pri odovzdaní diela nemožno ihneď vidieť úspešnosť zatrávnenia, preto je vhodné vykonať kontrolu diela za 1-2 roky po odovzdaní (reklamácia). Pri odovzdávaní zasiatych plôch krajinných trávnikov s prioritou podpory biodiverzity možno teda požadovať dokumentáciu, ale nemožno hodnotiť stav porastu.

U výsevov v rovine ručne alebo strojom je nutné vizuálne skontrolovať, či je osivo vysiate rovnomerne, plytko zapravené a pritlačené k povrchu pôdy. V odôvodnených prípadoch, keď nerovnomernosť výsevu môže byť výhodou pre dosycovanie spoločenstva druhmi z okolia, nie je kontrola rovnomernosti výsevu úplne nutná. Podmienkou pre túto výnimku je výskyt zdrojových plôch v dostatočnej vzdialenosti od lokality výsevu.

U výsevov hydroosevom je nutné vizuálne skontrolovať, či je osivo vysiate rovnomerne. Na aplikovanú plochu sa nesmie vstupovať, aby sa neporušila protierózna a rastová vrstva.

Krajinné trávniky technického charakteru

Trávny porast

Jednoročné buriny sa v poraste po založení objavia vždy a môžu plniť aj žiaduce funkcie krycej plodiny (kultúry). Odburiňovacia kosba je vždy prvou, prípadne i druhou kosbou po založení porastu. Obvykle sa robí pri výške porastu cca 30 cm tzv. “na vysoko” – tj. cca 10 cm, aby nedošlo k poškodeniu klíčiacich semenáčikov pomaly vzchádzajúcich rastlín. Vzchádzanie a zapojenie porastu trvá zvyčajne 3-6 mesiacov podľa zloženia zmesi a priebehu počasia v prvom roku po výseve trávnej zmesi. 

Včasná a častejšia kosba trávneho porastu v prvých rokoch urýchľuje jeho zapojenie. Prihnojenie trávneho porastu je v odôvodnených prípadoch možné najmä organickými substrátmi.

Travinno-bylinný porast

Jednoročné buriny sa v poraste po založení objavia vždy a môžu plniť aj žiaduce funkcie krycej plodiny (kultúry).  Odburiňovacia kosba je vždy prvou, prípadne i druhou kosbou po založení porastu. Obvykle sa robí pri výške porastu cca 30 cm tzv. “na vysoko” – tj. cca 10 cm, aby nedošlo k poškodeniu klíčiacich semenáčikov pomaly vzchádzajúcich rastlín. Vzchádzanie a zapojenie porastu trvá zvyčajne 2-3 roky podľa zloženia zmesi a priebehu počasia v prvom roku po výseve zmesi. V ďalších rokoch je pre podporu pokryvnosti bylín nutná skorá kosba na prelome mája a júna v čase zrelosti kŕmnych tráv. Vzhľadom k dlhej dobe vývoja dochádza k odovzdaniu plôch zvyčajne hneď po výseve. Pri odovzdaní diela nemožno ihneď vidieť úspešnosť zatrávnenia, preto je vhodné vykonať kontrolu diela za 1-2 roky po odovzdaní (reklamácia).

Pri prevzatí zatrávnenej plochy je u výsevov v rovine ručne alebo strojom nutné vizuálne skontrolovať, či je osivo vysiate rovnomerne, plytko zapravené a pritlačené k povrchu pôdy.

Krajinné trávniky zakladané s cieľom zvýšenia zastúpenia kŕmnych a nektárodajnych rastlín 

Jednoročné buriny sa v poraste po založení objavia vždy a môžu plniť aj žiaduce funkcie krycej plodiny (kultúry). U krajinných trávnikov pre kŕmne využitie je odburiňovacia kosba je vždy prvou, prípadne i druhou kosbou po založení porastu. Obvykle sa robí pri výške porastu cca 30 cm tzv. “na vysoko” – tj. cca 10 cm, aby nedošlo k poškodeniu klíčiacich semenáčikov pomaly vzchádzajúcich rastlín.

U krajinných trávnikov pre nektárodajné využitie sa odburiňovacia kosba nevykonáva, pokiaľ to nie je z dôvodov vysokého zaburinenia porastu nevyhnutne nutné. Prvá kosba v roku výsevu prebieha po odkvitnutí bylín poskytujúcich pastu pre včely. Vzchádzanie a zapojenie porastu trvá obvykle 0,5-2 roky podľa zloženia zmesi a priebehu počasia v prvom roku po výseve zmesi. Pri odovzdaní diela nemožno ihneď vidieť úspešnosť zatrávnenia, preto je vhodné vykonať kontrolu diela za 1-2 roky po odovzdaní (reklamácia). Pri odovzdávaní zasiatych plôch krajinných trávnikov s prioritnym zamraním na kŕmne a nektárodajné využitie, možno teda požadovať dokumentáciu, ale nemožno hodnotiť stav porastu. Pri prevzatí zatrávnenej plochy je u výsevov v rovine ručne alebo strojom nutné vizuálne skontrolovať, či je osivo vysiate rovnomerne, plytko zapravené a pritlačené k povrchu pôdy.

Udržiavacia starostlivosť

Kosenie

Pre podporu biodiverzity bezstavovcov je nutné, aby manažment neprebiehal na celej ploche naraz, ale pokiaľ možno po častiach s niekoľkodenným odstupom.

U nekosených porastov dochádza k hromadeniu stariny a k zarastaniu drevinami, ktorými sú najčastejšie hloh (Crataegus spp.), slivka trnková (Prunus spinosa), agát biely (Robinia pseudoacacia), breza previsnutá (Betula pendula), topoľ osika (Populus tremola), popr. i borovica (Pinus spp.). Tento jav môže byť žiadúci v prípade, že je pozemok určený na čiastočné alebo úplne zalesnenie. 

Prvá kosba sa vykonáva spravidla pri výške porastu 20-30 cm na výšku okolo 8-10 cm. Hlavným cieľom prvej kosby je potlačenie jednoročných burín v poraste a zlepšenie svetelných podmienok pre pomalšie sa vyvíjajúce druhy.

Najvhodnejšie žacie ústrojenstvo pre prvú kosbu (najšetrnejšie voči mladým rastlinám) je ručná kosa alebo lištová žacia kosačka. Výnimočne je možné použiť aj rotačnú žaciu kosačku alebo motorovú kosu, ale vždy s dobre naostreným nožom či kotúčom. Tupý nôž alebo žacia struna sú pre prvú kosbu nevhodné, spôsobujú vyťahovanie mladých rastlín z pôdy.

V ďalších rokoch sa vykonáva spravidla jedna kosba v období júna, popr. druhá kosba od polovice augusta (tzv. “otava“). Pokosenú hmotu je treba odstrániť. Za určitých podmienok možno hmotu 2-5 dní ponechať na ploche, aby došlo k vydrobeniu dozretých semien a potom odstrániť.

Počet kosení počas vegetačnej sezóny závisí na environmentálnych podmienkach konkrétnej lokality, najmä na dostupnosti vlahy, obsahu živín v pôde a nadmorskej výške.Z hľadiska frekvencie kosenia možno krajinné trávniky rozdeliť na občasne kosné, jednokosné, dvojkosné a viackosné. 

Jednotlivé typy kosby (plošná, mozaiková, fázovaná, ponechanie nekosených plôch) sú podrobnejšie spracované v manuály pre kosenie

Mulčovanie

Mulčovanie krajinných trávnych porastov nie je vhodné. 

Hnojenie

Hnojenie krajinných trávnikov nie je vhodné.

Váľanie

Okrem váľania po výseve je v niektorých prípadoch vhodné uváľanie mladého porastu po vzídení, napr. na jar v prípade jesenného výsevu, kedy počas zimy dôjde vplyvom premrznutia pôdy k povytiahnutí mladých semenáčikov. Váľanie je potrebné vykonávať vždy za sucha, aby nedochádzalo k nalepovaniu pôdy na povrch valca.

Vláčenie

Vykonáva sa podľa potreby u starších porastov s cieľom prerušiť trávnu mačinu pre podporu výskytu konkurencie slabších bylín, a to na jar pred začiatkom vegetácie. Vhodné sú pre tento účel lúčne brány, prútové brány, na menších plochách bežné záhradné hrable.

Smykovanie

Na jar v ďalších rokoch po založení porastu je odporúčané smykovanie pastvín a zrovnávanie krtincov na lúkach a pasienkoch.

Závlaha

Krajinné trávniky sú väčšinou určené pre také podmienky a stanovištia, kde sa s umelou závlahou porastu nepočíta.

Odstraňovanie nežiaducich druhov rastlín

Pri starostlivosti o extenzívne využívané krajinné trávniky je účelné sledovať výskyt nežiaducich burinných druhov a termíny kosby prispôsobovať početnosti ich výskytu a vegetačnému stavu, tak aby nedochádzalo k ich rozširovaniu vysemeňovaním. Burinné druhy možno tiež odstraňovať mechanickou cestou, napr. individuálnym vyžínaním alebo vypichovaním rastlín i s koreňmi.

Preberanie diela

Zápis o odovzdaní určenej plochy na zatrávnenie je vyhotovený už pred začatím prác dodávateľom. Pri odovzdaní diela obdrží objednávateľ k vysiatemu osivu miešací protokol, v krajnom prípade použitia prípravkov na ochranu rastlín, hnojív a pôdnych pomocných látok bezpečnostný list a k ďalším jednotlivým použitým komponentom vyhlásenie o zhode. V miešacom protokole je deklarovaná kvalita osiva. Vysiatie požadovanej zmesi možno overiť kontrolou čísla partie na náveske každého balenia zmesi. Množstvo vysiateho osiva možno overiť kontrolou počtu a hmotnosti balení zmesí. V prípade zakladania trávnika hydroosevom je predkladaná receptúra hydroosevu, vrátane dávkovania jednotlivých komponentov. V prípade použitia výsevného materiálu priamym zberom z donorových plôch (zelené seno, seno a pod.) je dokladaný súhlas orgánov ochrany prírody. Dokumentácia sa nepožaduje pri plochách zakladaných spontánnou sukcesiou.

Príklady druhov rastlín podporujúcich výskyt denných motýľov

  1. hostiteľské rastliny pre húsenice
Druh rastlinyPríklady druhov motýľovPoznámka
ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus)mlynárik hrachorový (Leptidea sinapis) žltáčik ranostajový (Colias hyale) ostrôžkár černicový (Callophrys rubi) modráčik ľadencový (Cupido argiades)modráčik lucernový (Cupido decoloratus) modráčik čiernoobrúbený (Plebejus argus) modráčik obyčajný (Polyommatus icarus) súmračník kotúčový (Erynnis tages) vretienka vičencová (Zygaena carniolica)vretienka kozincová (Zygaena loti) vretienka viková (Zygaena viciae)vretienka ľadovcová (Zygaena angelicae) vretienka obyčajná (Zygaena filipendulae) vretienka päťbodá (Zygaena lonicerae)
bôlhoj lekársky (Anthyllis vulneraria)modráčik najmenší (Cupido minimus) modráčik komonicový (Polyommatus dorylas)
ranostajovec pestrý (Securigera varia)mlynárik hrachorový (Leptidea sinapis) žltáčik podkovový (Colias alfacariensis) žltáčik ranostajový (Colias hyale) modráčik ranostajový (Cupido alcetas) modráčik kozincový (Glaucopsyche alexis)modráčik čiernoobrúbený (Plebejus argus) modráčik vresoviskový (P. argyrognomon) modráčik obyčajný (Polyommatus icarus) modráčik vikový (P. coridon)modráčik ďatelinový (P. bellargus) modráčik hnedoškvrnný (P. daphnis) súmračník kotúčový (Erynnis tages) vretienka kozincová (Zygaena loti) vretienka ranostajová (Z. ephialtes) vretienka obyčajná (Z. filipendulae)
ďatelina lúčna (Trifolium pratense) ďatelina prostredná (T.medium) ďatelina horská (T. montanum) ďatelina alpská (T. alpestre)
žltáčik ranostajový (Colias hyale)modráčik ľadencový (Cupido argiades) modráčik lucernový (Cupido decoloratus) modráčik lesný (Cyaniris semiargus) modráčik obyčajný (Polyommatus icarus) vretienka viková (Zygaena viciae) vretienka päťbodová (Zyganea lonicerae)

skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata)skorocel prostredný (P. media)hnedáčik skorocelový (Melitaea athalia) hnedáčik mriežkovaný (M. cinxia) hnedáčik veronikový (M. aurelia)
nevädza (Centaurea spp.)zelenáčik guľôčkový (Jordanita globulariae)
dúška (Thymus spp.)modráčik čiernočiarkavý (Pseudophilotes vicrama) vretienka dúšková (Zygaena purpuralis)suché lokality
kručinky (Genista spp.)modráčik kozincový (Glaucopsyche alexis)suché lokality
ihlica trnitá (Ononis spinosa)modráčik obyčajný (Polyommatus icarus)
kotúč poľný (Eryngium campestre)vretienka neskorá (Zygaena laeta)vretienka kotúčová (Z. punctum)suché lokality
devätorník (Helianthemum spp.)ostrôžkár černicový (Callophrys rubi) modráčik tmavohnedý (Aricia agestis) súmračník horský (Pyrgus alveus) zelenáčik devätorníkový (Adscita geryon)suché lokality
krvavec menší (Sanguisorba minor)súmračník škoricový (Spialia sertorius) súmračník jahodový (Pyrgus malvae)suché lokality
krvavec lekársky (Sanguisorba officinalis)modráčik bahniskový (Phengaris nausithous) modráčik krvavcový (P. telejus) perlovec krvavcový (Brenthis ino)vlhké lokality
pakost lúčny (Geranium pratense)modráčik bielopásy (Aricia eumedon)vlhké lokality
túžobník brestový (Filipendula ulmaria)perlovec krvavcový (Brenthis ino) súmračník jahodový (Pyrgus malvae)vlhké lokality
vlkovec obyčajný (Aristolochia clematitis)pestroň vlkovcový (Zerynthia polyxena)vlhké lokality na južnej a juhovýchodnej Morave

príklady nektárodajných rastlín hojne navštevovaných dospelými jedincami denných motýľov

bodliak (Carduus spp.)
pichliač (Cirsium spp.)
nevädza (Centaurea s.l. spp.)
klinček (Dianthus carthusianorum, D. deltoides)
konopáč obyčajný (Eupatorium canabinum)
baza chabzdový (Sambucus ebulus)
vres obyčajný (Calluna vulgaris)

Prínosy zelene pre mestá a obce

1.Pomáha zmierňovať globálne otepľovanie

Zeleň a stromy predstavujú najefektívnejší spôsob čerpania oxidu uhličitého z atmosféry. Jeden dospelý strom môže absorbovať 21,6 kg oxidu uhličitého za rok. 

2.Ochladzuje mestá a obce

Zeleň a stromy ochladzujú mesto tienením domovov a ulíc, prerušovaním mestských „tepelných ostrovov“ a uvoľňovaním vody do vzduchu. Jeden zrelý strom môže produkovať rovnaký chladiaci účinok ako 10 klimatizačných jednotiek.

3.Čistí vzduch

Zeleň a stromy absorbujú znečisťujúce plyny (oxidy dusíka, oxid siričitý, olovo, ozón) a filtrujú častice zo vzduchu ich zachytávaním na listoch a kôre. Výskumy ukázali zníženie častíc z výfukových plynov automobilov na uliciach lemovaných stromami až o 60%.

4. Skrášľuje prostredie

Estetický vplyv zelene pre mestské prostredie je nespochybniteľný.  Stromy sú vizuálne príťažlivé a výrazne zlepšujú vzhľad dvorov, ulíc, štvrtí alebo celých častí miest.

5. Produkuje kyslík

Ľudský život je závislý na stromoch a zeleni. Stromy produkujú kyslík, ktorý nevyhnutne potrebujeme. Jeden dospelý strom uvoľní dostatok kyslíka do atmosféry na podporu 2 ľudí.

6. Podporuje zdravie a pohodu

Pobyt medzi zeleňou a stromami pomáha sústredeniu a znižuje mentálnu únavu. Stromy majú pozitívny vplyv na astmu, hypertenziu a iné choroby súvisiace so stresom. Štúdie ukázali, že pacienti s výhľadom z okien na stromy sa zotavujú rýchlejšie a s menšími komplikáciami.

7. Zadržiavaú vodu v krajine

Zeleň a stromy v sebe dokážu zadržať veľké množstvo vody a predstavujú najprirodzenejší spôsob, ako sa dažďová voda dostane do zeme. Stromy tienia a tak zabraňujú prehrievaniu a odparovaniu vody z krajiny.

8. Čistí vodu a mesto

Zeleň a stromy prirodzene filtrujú znečistenú dažďovú vodu ako aj vodu znečistenú od škodlivých chemikálií nazbieraných z ciest a chodníkov.

9. Znižuje hluk

Každá zeleň, trávniky, kríky aj stromy prirodzene pohlcujú zvuk.  V hlubokom lese sú hodnoty hladiny hluku okolo 15dB. Už pás zelene široký 3 metre znižuje v meste hladinu hluku o 25%.

10. Ochraňuje pôdu

Zeleň a stromy ochraňujú pôdu pred nadmerným rozpadom, vysúšaním a eróziou. Najdôležitejšiu úlohu v ochrane pôdy pred eróziou zohráva nenarušený pôdny kryt pokrytý zeleňou. Stromy a zeleň sa od nepamäti pouźívali na spevňovanie svahov, hrádzí, tokov potokov a riek.

11. Podporuje život a biodiverzitu

Zeleň a stromy sú základný pilier ekosystému našej krajiny aj našich miest a obcí. Každý strom plní mnoho rôznych funkcií. Vďaka tomu existuje množstvo ďalších organizmov, pretože žiadny nemôže existovať izolovanie od svojho okolia.

12. Poskytuje jedlo

Možnosti využitia rastlín a ich plodov v jedálničku ľudí a zvierat sú takmer neobmedzené. Jedna dospelá jabloň  môže priniesť až 100 kg ovocia za rok a môže byť zasadená aj na najmenšom mestskom alebo obecnom pozemku. Okrem ovocia pre ľudí tieto stromy poskytujú obživu pre vtáky a mnohé ďalšie zvieratá.

13. Utlmuje vietor

Pre agrárny charakter krajiny sú mestá a obce na Slovensku často nechránené pred priamym nárazovým vetrom. Budovy rýchlosť vetra ešte zvyšujú. Stromy v podobe lesa vedia ochrániť mesto pred vetrom a slúžia ako prirodzený vetrolam. Stromy v uliciach mesta výrazne znižujú rýchlosť vetra až do vzdialenosti 10-násobku ich výšky.

14. Zvyšuje ceny nehnuteľností

Rôzne štúdie ukázali konzistentné 5- až 15% zvýšenie hodnoty nehnuteľností na uliciach lemovaných stromami. Stromy a zeleň skrášľujú prostredie a priamo mu tak pridávajú ekonomickú hodnotu.

15. Pozitívne vplýva na spoločnosť

Zeleň a stromy môžu poskytnúť susedstvu zdravý priestor na stretávanie a podporiť tak susedskú identitu. Množstvo vplyvov stromov na človeka ešte nepoznáme. Štúdie napríklad poukazujú na menšiu kriminalitu na uliciach so stromami v porovnaní s ich menej zelenšími náprotivkami.

16. Šetrí zdroje

Ľudia si vedia niektoré z vyššie uvedených prínosov stromov zabezpečiť aj sami.  Vynakladajú však pritom množstvo energie a finančných prostriedkov ako napríklad na odtok dažďovej vody,  chladenie budov či odstraňovanie negatívnych následkov prejavov počasia.. Štúdia z anglicka vypočítala, že 1 libra investovaná do výsadby stromov sa mestu vráti v podobe 7 ušetrených libier.

Mestská zeleň a zdravie 

Súčasný mestský životný štýl je spojený s chronickým stresom, nedostatočnou fyzickou aktivitou a vystavenosťou environmentálnym rizikám. Na druhej strane ale mestský zelený priestor, ako sú parky, aleje, ihriská či lesoparky môžu podporiť duševné a fyzické zdravie, znížiť chorobnosť a úmrtnosť obyvateľov miest. Zeleň poskytuje priestor psychickú relaxáciu a zmiernenia stresu a má pozitívny vplyv na susedskú komunitu.

Dôkaz o zdravotných prínosoch vďaka pozitívnemu pôsobeniu zelene v oblasti duševného zdravia a reláxie je známy. Ukázalo sa, že jednotlivci žijúci v mestských oblastiach s prítomnosťou zelene plochami majú tendenciu mať zníženú úroveň stresu a pociťovať väčšiu mieru pohody v porovnaní s tými, ktorí majú horšiu dostupnosť zelene.

  • Výskumy ukázali, že ľudia, ktorí sa pozerali na fotografie prírody, vykazovali viac pozitívnych pocitov, ako pri pohľade na mestské scény bez zelene.
  • Pacienti v nemocnici s výhľadom na zeleň bývali s nemocnici kratšie, mali menej pooperačných komplikácií a  a vykazovali menšiu potrebu medikamentóznej liečby 
  • Psychiatrickí pacienti prejavujú lepšie výsledky ak sa nachádzajú na miestach s prítomnosťou zelene. 

Zeleň pozitívne vplýva na ľudí aj nepriamo. Prítomnosť zelených plôch zvyšuje mieru fyzickej aktivity, ktorá má zas pozitívny vplyv na telesné ako i duševné zdravie. Rovnako tiež zatraktívňovaním verejného priestoru pre relax posilňuje spoločenskú súdržnosť a inklúziu a tak má pozitívny vplyv na duševný a fyzický stav.

Zaujímavosti o stromoch

  • Strom dokáže pohltiť tretinu tuhých znečisťujúcich častíc v okruhu približne 250 m
  • Dospelý strom dokáže za vegetačné obdobie vyprodukovať toľko kyslíka, ako spotrebuje 10 ľudí za rok
  • Zatienený povrch môže byť o 20°C chladnejší ako teplota na netienených povrchoch
  • 100 dospelých stromov dokáže zachytiť až 500 tis. litrov dažďovej vody za rok
  • Jeden dospelý strom dokáže zachytiť takmer 9 tis. litrov dažďovej vody za rok
  • Správne umiestnené stromy dokážu ušetriť až 56% ročne spotrebovanej energie na klimatizácie
  • Polovica svetových tropických pralesov bola vyťažená alebo iným spôsobom zdegradovaná
  • Každú hodinu na Zemi ubudne približne 2000 ha lesov 
  • Takmer polovicu vyťaženého dreva a 72% papiera spotrebuje 22% populácie 
  • Stromy v meste dokážu znížiť hluk o 5-10 decibelov
  • Stromy sú jedny z najdlhšie žijúcich organizmov na Zemi. Zvyčajne sa dožívajú stovky rokov a niektoré žijú aj viac ako tisíc rokov. Najstarší strom na svete v Bielych Horách v Kalifornii má 4,800 rokov 
  • Listy stromov sú majú zelenú farbu, pretože pohlcujú svetlo červeného a modrého spektra
  • Na Zemi je známych približne 60 tisíc druhov stromov
  • Viac ako polovica druhov stromov žije iba v jednej krajine
  • Stromy sa na Zemi nevyskytovali počas prvých 90% jej existencie
  • Stromy dokážu komunikovať prostredníctvom svojho koreňového systému a húb, ktoré na ňom rastú
  • Ak do bezlesitej krajiny (lúka, pasienok, poľnohospodárska pumiesnime jeden strom

Čo odporúča Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy? 

Zásady a princípy proaktívnej adaptácie

Navrhujeme dôraz na „zelené“ a „modré“ štrukturálne prístupy, ktoré prispievajú k zvýšeniu odolnosti ekosystémov, s cieľom zastaviť stratu biologickej rozmanitosti a degradáciu ekosystémov a obnoviť vodné cykly, súčasne využívajú funkcie a služby, ktoré poskytujú ekosystémy, na dosiahnutie nákladovo efektívnejšieho a niekedy vhodnejšieho riešenia prispôsobenia sa ako keď sa opierajú iba o sivú infraštruktúru.

Zabezpečením trvalo udržateľného obhospodarovania lesov, udržiavaním, zvýšením výmery alebo obnovou prírode blízkych lesov, využitím stabilizujúcich krajinných štruktúr, ochranou a zveľaďovaním siete chránených území a zelenej infraštruktúry, a implementáciou vodozádržných opatrení s účelom zmierňovať rozsiahle povodne a vplyvy sucha sa zvýši adaptačná schopnosť celej ľudskej spoločnosti.

Opatrenia na zvýšenie biodiverzity prostredníctvom zelene

  • Ochrana ekologickej stability a variability.
  • Udržiavanie a revitalizovanie ekologických sietí a tvorba nových ekologických sietí.
  •  Tvorba nárazníkových zón okolo vysoko kvalitných biotopov,  preskúmanie stavu, posilnenie resp. doplnenie sústavy chránených území podľa požiadaviek EÚ a v zmysle medzinárodných štandardov,  umožnenie prírodného vývoja biotopov a zabránenie úbytku a fragmentácii biotopov.
  • Kombinácia vhodného územného plánovania, alebo revitalizácie ekosystémov s cieľom zvýšiť ich ochrannú kapacitu.
  • Vytváranie pestrých krajinných štruktúr a krajinnej pokrývky poľnohospodárskej a lesnej krajiny na riešenie zvyšujúcich sa rizík vyplývajúcich z meniacich sa klimatických podmienok.
  • Optimálne využívanie drevín v poľnohospodárskej krajine a overovanie potenciálu agrolesníckych systémov („agroforestry“).
  • Ochrana a revitalizácia prírodných lesov, udržateľné hospodárenie v lesoch.
  • Opatrenia na stabilizáciu svahov a lepší manažment prietokov v čase nedostatku ale aj nadbytku vody so zohľadnením ekosystémového prístupu.
  • Ochrana, obnova a udržateľný manažment mokradí (vrátane rašelinísk) a inundačných území pre udržiavanie prietokov a kvality vody.
  • Podpora opatrení na zadržiavanie vody v krajine (napr. sústavy malých technických zásahov rozmiestnených po celom povodí ako retenčné jamy, leso-technické meliorácie, jazierka, obnova meandrov a vegetácie pozdĺž tokov, zalesnenie alúvií a lepšie obhospodarovanie pôdy), ktoré majú potenciál zredukovať výskyt a intenzitu záplav.

Opatrenia vo vodnom režime krajiny prostredníctvom zelene

Adaptácia povodňovej bezpečnosti vodných stavieb na zmenené klimatické podmienky si vyžaduje prehodnotenie povodňovej bezpečnosti vodných stavieb, návrhových parametrov funkčných objektov s bezpečnostnými priepadmi a rekonštrukciu funkčných objektov vodných stavieb s bezpečnostnými priepadmi, ako aj, tam kde je to vhodné a možné, uplatňovanie zelených protipovodňových opatrení, ktoré okrem ochrany pred povodňami podporujú aj zadržiavanie vody v krajine.

V súlade s Koncepciou na ochranu vodných zdrojov Európy budú v oblasti vodného hospodárstva uprednostnené prvky zelenej infraštruktúry, zelené štrukturálne prístupy a neštrukturálne koncepty adaptácie pred prvkami sivej infraštruktúry. Opatrenia by sa mali zameriavať na zachovanie alebo zlepšovanie súčasného stavu vôd s cieľom dosiahnutia ich dobrého stavu, efektívne a udržateľné využívanie vodných zdrojov, ochranu pred následkami povodní a prispievať k ochrane prírody a krajiny a podpore poskytovania ekosystémových služieb. 

Je dôležité vytvárať priestor pre širšie uplatnenie tzv. „zelených“ opatrení v povodí, kde hlavným cieľom je zvýšenie adaptability krajiny cestou obnovy a zvýšenia účinnosti ekosystémových funkcií krajiny. „Zelené“ opatrenia sú uznávané ako lepšia environmentálna voľba, resp. ako doplňujúce – zmierňujúce opatrenia s cieľom minimalizovania dôsledkov sivej infraštruktúry za predpokladu, že sú rovnako účinné alebo účinnejšie z pohľadu stanovených cieľov.

Príklady adaptačných opatrení v oblasti vodného hospodárstva Zabezpečiť vhodné spôsoby využívania územia tam, kde hrozí zvýšené riziko erózie a vzniku povodní, uplatňovať správne poľnohospodárske postupy – obrábanie pôdy, osevné postupy, na exponovaných lokalitách zabezpečiť trvalý vegetačný kryt, budovanie zasakovacích lesných pásov a iných prvkov zelenej infraštruktúry.

Opatrenia v sídelnom prostredí prostredníctvom zelene

  • Zmeniť podiel spevnených a nespevnených povrchov, smerom k nespevneným povrchom.
  • Optimalizovať priestorové rozloženie zelených plôch, tienenie a morfologické vlastnosti terénu podmieňujúce prúdenie vzduchu zohrávajú dôležitú úlohu pri tvorbe mikroklimatických podmienok sídla a kľúčovú rolu v adaptácii.
  • Umožniť aby vodné a zelené plochy a prvky zohrávali dôležitú úlohu v naplnení tohto cieľa, lebo dokážu ovplyvniť mikroklimatické podmienky v sídlach. 

Opatrenia voči zvýšenému počtu tropických dní a častejšiemu výskytu vĺn horúčav prostredníctvom zelene

  • Koncipovať urbanistickú štruktúru sídla tak, aby umožňovala lepšiu cirkuláciu vzduchu.
  • Zabezpečiť a podporovať zamedzovanie prílišného prehrievania stavieb, napríklad vhodnou orientáciou stavby k svetovým stranám, tepelnou izoláciou, využívaním svetlých farieb a odrazových povrchov na budovách; vytvárať trvalé, resp. dočasné prvky tienenia na verejných priestranstvách a budovách (napr. tienením transparentných výplní otvorov budov); zabezpečiť ochladzovanie interiérov budov (klimatizácia, trigenerácia, riadené vetranie a zemné výmenníky, kapilárne rozvody).
  • Zvyšovať podiel vegetácie a vodných prvkov v sídlach, osobitne v zastavaných centrách miest. 
  • Zabezpečiť revitalizáciu, ochranu a starostlivosť o zeleň v sídlach. 
  • Vytvárať komplexný systém plôch zelene v sídle v prepojení do priľahlej krajinya podporiť zriadenie sídelných lesoparkov.
  • Zabezpečiť udržiavanie dobrého stavu, statickej a ekologickej stability drevín a prispôsobiť výber drevín pre výsadbu klimatickým podmienkam, pri voľbe druhov uprednostňovať pôvodné a nealergénne druhy pred inváznymi. 
  • Podporovať vertikálne zazelenenie a zvýšiť podiel zelených striech a fasád.
  • Zachovať a zvyšovať podiel vegetácie v okolí dopravných komunikácií. 
  • Zabezpečiť starostlivosť, údržbu a budovanie vodných plôch a zabezpečiť a podporovať ochranu funkčných brehových porastov v zastavanom území aj mimo zastavaného územia obce.

Opatrenia voči extrémnym poveternostným situáciám – búrky, víchrice, tornáda – prostredníctvom zelene

  • Zabezpečiť a podporovať implementáciu opatrení proti veternej erózii, napríklad ochranou a výsadbou vetrolamov a živých plotov.
  • Zabezpečiť a podporovať výsadbu spoločenstiev drevín a aplikáciu prenosných zábran v územiach mimo zastavaného územia sídiel pre zníženie intenzity víchric a silných vetrov.

Opatrenia voči častejšiemu výskytu sucha prostredníctvom zelene

  • Zabezpečiť a podporovať zvýšenie infiltračnej kapacity územia diverzifikovaním štruktúry krajinnej pokrývky s výrazným zastúpením vsakovacích prvkov.
  • Minimalizovať podiel nepriepustných povrchov a nevytvárať nové nepriepustné plochy na antropogénne ovplyvnených pôdach v urbanizovanom území sídla.
  • Zabezpečiť a podporovať zvyšovanie podielu vegetácie pre zadržiavanie a infiltráciu dažďových vôd v sídlach, osobitne v zastavaných centrách sídiel. 
  • Zabezpečiť starostlivosť, údržbu, revitalizáciu a budovanie vodných plôch a mokradí.

Opatrenia voči častejšiemu výskytu extrémnych úhrnov zrážok

  • Zabezpečiť a podporovať zvýšenie retenčnej kapacity územia pomocou hydrotechnických opatrení, navrhnutých ohľaduplne k životnému prostrediu. 
  • Zabezpečiť budovanie dažďových záhrad, vsakovacích a retenčných zariadení, mikromokradí, depresných mokradí. 
  • Zabezpečiť a podporovať opatrenia proti vodnej erózii a zosuvom pôdy.

Dôsledky zmeny klímy na zeleňv sídelnom prostredí

  • Zmeny v druhovej štruktúre (zvýšený potenciál využitia xerotermných druhov drevín v štruktúrach zelene sídiel), šírenie nepôvodných druhov.
  • Usychanie vegetácie, chradnutie drevín, ohrozenie škodcami, častejšie možné požiare.
  • Pôdna erózia, ochudobnenie pôdneho substrátu o živiny, podmáčanie a oslabenie koreňového systému drevín, poškodenie sadovnícky upravených plôch.
  • Poškodzovanie drevín zlomami a vývratmi.

Navrhované adaptačné opatrenia v kompetencii príslušných štátnych orgánov – MDV SR, MŽP SR, MPaRV SR, MZ SR a samospráva

Pri riešení dôsledkov zmeny klímy na sídelné prostredie bude potrebné

  • Zaviesť informačný systém o územnom plánovaní, v ktorom budú vedené registre územných plánov obcí a územných plánov zón.
  • Zabezpečiť vypracovanie metodík a dokumentov, ktoré budú účinným podkladom pri jednotnom a komplexnom hodnotení územných dopadov zmeny klímy na sídelné prostredie. 
  • Zohľadniť pri príprave a aktualizácii územnoplánovacej dokumentácie zraniteľnosť sídiel z hľadiska dôsledkov zmeny klímy. 
  • Podporovať vytváranie regionálnych a lokálnych adaptačných stratégií. 
  • V legislatívnych predpisoch pre územné plánovanie a stavebný poriadok zavádzať regulatívy (indexy) zastavanosti územia k pomeru zachovania zelených plôch. Zabezpečiť zachovanie a zvýšenie podielu zelených povrchov voči spevneným povrchom v zastavaných oblastiach sídiel. Podporovať vertikálne zazelenenie budov, protihlukových stien a múrov najmä na miestach, kde nie je možné zachovať a zvýšiť tento podiel. Zvýšenú pozornosť venovať v záväznej časti územných plánov návrhu opatrení z hľadiska krajinno-ekologického, krajinno-architektonického, zelene v sídlach. 
  • Podporovať využívanie vnútorného potenciálu miest rehabilitáciou a reanimáciou nefunkčných mestských zón (tzv. brownfields), na realizáciu adaptačných opatrení v sídle. 
  • Zabezpečiť posúdenie aktuálnych prvkov zelenej infraštruktúry v blízkosti dopravných komunikácií, ich zachovanie, úpravu resp. doplnenie ďalších prvkov. 
  • Zabezpečiť a podporovať obnovu a ochranu tokov, mokradí a vegetácie na brehoch vodných ciest. 
  • Zvyšovať schopnosť vysporiadať sa s extrémnymi situáciami ako sucho, keď je potrebné spomaliť odtok a zabezpečiť zachytávanie vody, alebo prívalové povodne, keď je potrebné zabezpečiť efektívne odvedenie vôd z prostredia. 
  • Implementovať opatrenia udržateľného hospodárenia v lesoch v okolí sídiel.

Navrhované adaptačné opatrenia na území samospráv

  • Koncipovať urbanistickú štruktúru sídla tak, aby umožňovala lepšiu cirkuláciu vzduchu. 
  • Vytvárať a podporovať vhodnú mikroklímu pre chodcov, cyklistov v meste.
  • Vytvárať trvalé, resp. dočasné prvky tienenia na verejných priestranstvách a budovách 
  • Zabezpečiť ochladzovanie interiérov budov 
  • Zvyšovať podiel vegetácie a vodných prvkov v sídlach, osobitne v zastavaných centrách miest. Zabezpečiť revitalizáciu, ochranu a starostlivosť o zeleň v sídlach. 
  • Vytvárať komplexný systém plôch zelene v sídle v prepojení do priľahlej krajiny. 
  • Podporiť zriadenie sídelných lesoparkov. 
  • Zabezpečiť udržiavanie dobrého stavu, statickej a ekologickej stability drevín. 
  • Prispôsobiť výber drevín pre výsadbu klimatickým podmienkam, pri voľbe druhov uprednostňovať pôvodné druhy 
  • Podporovať vertikálne zazelenenie a zvýšiť podiel zelených striech a fasád. 
  • Zachovať a zvyšovať podiel vegetácie v okolí dopravných komunikácií. 
  • Zabezpečiť starostlivosť, údržbu a budovanie vodných plôch. 
  • Zabezpečiť a podporovať ochranu funkčných brehových porastov v zastavanom území aj mimo zastavaného územia obce
  • Zabezpečiť a podporovať implementáciu opatrení proti veternej erózii, napríklad ochranou a výsadbou vetrolamov a živých plotov. 
  • Zabezpečiť a podporovať výsadbu spoločenstiev drevín a aplikáciu prenosných zábran v územiach mimo zastavaného územia sídiel pre zníženie intenzity víchric a silných vetrov.
  • Zabezpečiť udržateľné hospodárenie s vodou v sídlach. 
  • Zabezpečiť a podporovať zvýšenie infiltračnej kapacity územia diverzifikovaním štruktúry krajinnej pokrývky s výrazným zastúpením vsakovacích prvkov. 
  • Minimalizovať podiel nepriepustných povrchov a nevytvárať nové nepriepustné plochy na antropogénne ovplyvnených pôdach v urbanizovanom území sídla. 
  • Podporovať a zabezpečiť opätovné využívanie dažďovej a odpadovej vody. 
  • Zabezpečiť a podporovať zvyšovanie podielu vegetácie pre zadržiavanie a infiltráciu dažďových vôd v sídlach, osobitne v zastavaných centrách sídiel.
  • Zabezpečiť starostlivosť, údržbu, revitalizáciu a budovanie vodných plôch a mokradí.
  • Zabezpečiť a podporovať zvýšenie retenčnej kapacity územia pomocou hydrotechnických opatrení, navrhnutých ohľaduplne k životnému prostrediu. 
  • Zabezpečiť používanie a plánovanie priepustných povrchov, ktoré zabezpečia prirodzený odtok vody a jej vsakovanie do pôdy. 
  • Zabezpečiť zadržiavanie strešnej vody napr. strešnými alebo dažďovými záhradami. 
  • Zabezpečiť budovanie dažďových záhrad, vsakovacích a retenčných zariadení, mikromokradí, depresných mokradí. 
  • Zabezpečiť a podporovať opatrenia proti vodnej erózii a zosuvom pôdy.

Nástroje

Hlavným nástrojom, prostredníctvom ktorého je možné zabezpečiť udržateľný, aj z klimatického hľadiska ideálny rozvoj štruktúry sídiel, je územný plán obce a územný plán zón. V rámci záväznej časti územného plánu obce je možné schváliť v rámci regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia adaptačné opatrenia, ktoré majú strednodobý i dlhodobý charakter. Do návrhu funkčného využívania územia obce by sa mala premietnuť napr. ochrana pred povodňami alebo koncept aplikácie prepojenia jednotlivých plôch zelene formou “zelenej infraštruktúry” a pod. Nepriaznivé dôsledky zmeny klímy sa musia premietnuť aj do určenia tzv. stabilizovaného územia, ktorým sú plochy alebo územie, na ktorých sa musí zachovať súčasná priestorová a funkčná skladba alebo súčasná krajinná štruktúra, ale aj do návrhu funkčnej regulácie (povolená a zakázaná funkcia), ako aj do priestorovej regulácie.


Viete viac? 

Viete niečo, čo by mohlo druhým pomôcť? Máte aktuálnejšie alebo presnejšie poznatky o téme?  Nárhy na zlepšenie, informácie, dokumenty, fotky alebo videá môžete zdielať prostredníctvom kontaktného formulára.

Video

Chcete vedieť viac?