Agrolesníctvo

Podstatou agrolesníctva je spojenie poľnohospodárskej a živočíšnej výroby s pestovaním stromov a to najmä v podobe sadov a rozvoľnených pasienkových lesov. V prípade poľnohospodárskej výroby môže ísť o pestovanie plodín, chov extenzívny hospodárskych zvierat alebo včelárstvo. Okrem bohatej ponuky rôzmanitých produktov, je je tiež šetrné voči životnému prostrediu, podporuje jeho ekologickú stabilitu a môže slúžiť ako jedno z mnohých opatrení na zmierňovanie dopadov zmeny klímy.

História a rozšírenie

Agrolesníctvo má v Európe a vo svete dlhú tradíciu. Išlo o bežný spôsob hospodárenia počas celého stredoveku, postupne ho však vytlačila intenzifikácia poľnohospodárskej a živočíšnej výroby a celkový zákaz pasenia v lesoch. Jeden z posledných reliktov pasienkového lesa je možné vidieť v pri Zvolene nad obcou Dobrá Niva v chránenom areáli Gavurky

Agrolesníctvo si dodnes udržalo svoju tradíciu v suchých a neúrodných oblastiach Španielska a Portugalska, kde je pestovanie dubov spojené s pastvou dobytka, koní či prasiat a produkciou svetoznámej ibérijskej šunky, ktorá patrí k ikonám španielskej gastronómie. V rámci Európy je vo väčšej miere je tiež prítomné v Balkánskych krajinách a v Rumunsku. Agrolesníctvo je však stále pomerne rozšírené v subtropických a tropických oblastiach, kde je jednou možnosťou hospodárenia na pôde z dôvodu jej vysokej degradovateľnosti.

Podoba a princípy agrolesníctva

Vo fragmentálnej podobe je však rozšírené po celej Európe dodnes a to najmä v podobe pestovania extenzívnych sadov tradičných ovocných drevín a pastvou kôz, oviec a dobytka. 

Agrolesníctvo však môže mať viaceré podoby:

  • Poľnohospodárstvo, ktorého súčasťou sú líniové a iné výsadby drevín s protieróznou funkciou a funkciou podpory biodiverzity 
  • Silvopastorálne systémy, pri ktorých je pastva spojená so stromami v podobe alejí, vetrolamov, brehových porastov,  rozvoľnených pasienkových lesov či sadov (okrem ovocia tiež orechy či gaštany)
  • Lesné farmárčenie, poskytuje bohatstvo chutných a liečivých rastlín, plodov (maliny, černice, čučoriedky) a húb

Medzi základné princípy (a výhody) fungovania agrolesníckych systémov patrí funkčná prepojenosť jednotlivých ich častí, ktoré by mali byť spojené do jedného funkčného celku

Prínos agrolesníctva

Podstatou agrolesníctva je dlhobá produkčná a ekologická udržateľnosť. Z hľadiska produkcie sú agrolesnícke systémy zdrojom bohato kombinovateľnej a diverzifikovanej produkcie (ovocie a mlieko, mäso a lesné plody). Druhým kľúčovým prínosom je ich ekologická šetrnosť a to, že sú schopné poskytovať mnohé mimoprodukčné funkcie od podpory biodiverzity, ochrany pôdy, zlepšovania mikroklimatických podmienok – sú teda vhodným adaptačným opatrením na zmierňovanie dopadov zmeny klímy -a pozitívneho oplyvňovania hydrologického režimu (zadržiavanie vody a regulácia vzniku povodní)

Viete viac? 

Viete niečo, čo by mohlo druhým pomôcť? Máte aktuálnejšie alebo presnejšie poznatky o téme?  Nárhy na zlepšenie, informácie, dokumenty, fotky alebo videá môžete zdielať prostredníctvom kontaktného formulára.

Video

Příběh vody z Milešovky. Diverzita jako životní styl (Daniel Pitek)

doc. Ing. Bohdan Lojka, Ph.D.: Agrolesnictví – novinka nebo návrat k tradicím?

Staré odrody sú IN (Martin Gálik)

Agrolesnictví jako nástoj adaptace na klimatickou změnu

Agro Forestry | Tree-Based Farming | Trees for Life | Project GreenHands

Agroforestry in Europe (full film)

Chcete vedieť viac?