Zadržiavanie vody na mieste

Hlavným zámerom vodného hospodárstva v mestských oblastiach je predísť škodám vzniknutým  počas nadmerných zrážok a taktiež odvrátiť a zmierniť nepriaznivé dopady dlhodobých období sucha v rámci mesta i mimo neho. Ďalšou funkciou je zabezpečenie spracovania odpadových vôd a zabezpečenie čistej pitnej vody. Faktory vplývajúce na mestskú vodnú bilanciu ako na zrážky, rôzne druhy odpadových vôd a následne strata vlhkosti, odparovanie, infiltrácia a použitie nepôsobia rovnako a nevytvárajú vyvážený celok. V prípade nadmerných zrážok je väčšina vody odvádzaná cez kanalizačný systém, pričom následne môže dôjsť k suchám, alebo nedostatku vody, kedy sa vyžaduje doplniť úroveň vodnej hladiny. 

Príležitosti na nápravu tejto nerovnováhy sú na dosah. Uplatňovanie prirodzenejšieho prístupu k hospodáreniu s vodou, napríklad prostredníctvom opätovného využitia odpadových vôd, lepšieho využívania dažďovej vody, využívania prirodzeného odtoku, väčšieho využívania infiltrácie do pôdy a zlepšeného urbanistického plánovania. Takéto miestne opatrenia sa zaradzujú do plánov riadenia, čo následne bude nákladovo efektívnejšie a efektívnejšie v porovnaní s centralizovaným hospodárením s vodou. Stav mestského vodného cyklu sa čoraz viac odkláňa od rovnováhy vplyvom rastúcej urbanizácie a zmeny klímy.

Vodný cyklus v meste 

Vodný cyklus predstavuje neustály pohyb vody. Vo vzduchu sa objavujú a následne miznú vodné pary, povrchová voda, tečúca v riekach prináša život do svojho okolia, rovnako tak aj jazerá, oceány a podzemná voda v pôde. Voda dopadajúca na povrch zeme (vyzrážaná atmosférická vlhkosť) v podobe dažďa, snehu, ľadových krúpov, alebo kondenzujúca sa nad zemou v podobách hmly, či rosy je z časti absorbovaná a zachytávaná (napríklad listami rastlín), časť sa odparí (transpirácia), časť presakuje do pôdy (infiltrácia) a časť prúdi v povrchovej vode (odtok).

Pohyb  vody je ovplyvňovaný gravitáciou alebo tlakovými rozdielmi. Voda môže prúdiť horizontálne, čo má za následok tok povrchovej vody, alebo vertikálne nahor (presakovanie) alebo dole (perkolácie). Priepustnosť pôdy a rozdiely v tlaku určujú, či sa voda pohybuje horizontálne alebo vertikálne.

Povrchová voda, podzemná voda, zrážky alebo vodovodný systém, zabezpečujú prítomnosť vody v meste. Pitná voda používaná v mestských oblastiach sa ťaží z podzemných vôd alebo je to čistená povrchová voda a po jej použití je následne odvádzaná cez kanalizáciu do čistiarne odpadových vôd, kde je upravovaná a opakovane vypúšťaná do povrchových vôd. Úroveň podzemných vôd je ovplyvnená ťažbou, odvodňovaním, rekultiváciou pôdy a veľkým percentom nepriepustných povrchov v mestských oblastiach.
Zrážky v mestských oblastiach sú väčšinou okamžite odvádzané, odhliadnuc od malého percenta absorbovaného pôdou. V priebehu niekoľko posledných rokov sa toto myslenie zmenilo a cieľom je infiltrácia, tlmenie odtoku a využívanie dažďovej vody v meste.
Nová politika bola realizovaná len v novovybudovaných oblastiach a len niektorých renovovaných okresoch. Množstvo vody, ktorá sa má odviezť, závisí od množstva zrážok, typu povrchu a jeho priepustnosti, typu pôdy a taktiež od podzemnej vody. 

Odvádzanie vody v mestách, v dôsledku nadmerných zrážok a výdatných dažďov, je pomocou umelých vodovodných systémov, ktoré sú zdanlivo veľmi účinné a z väčšej časti zamerané najme na rýchle odvádzanie dažďových a odpadových vôd do odpadového systému čistenia.
Prevažne v starších mestských štvrtiach sú zrážky (na pevných plochách) odvádzané cez kanalizáciu a to prostredníctvom kombinovaného kanalizačného systému. Pri kombinovanom systéme sa odpadová voda spolu s dažďovou vodou odvádza do čističky odpadových vôd, kde sa následne upravený a vyčistený odpad vypúšťa naspäť do povrchových vôd. V prípadoch silných zrážok môže byť kapacita čistiaceho systému nedostatočná, čo vedie k tomu, že sa neupravená a neprečistená  odpadová voda vypustí priamo do povrchových vôd alebo riek, čím spôsobí ich znečistenie. Iné možnosti odvádzania vôd v mestách sú prostredníctvom duálneho systému alebo vylepšeného duálneho systému, ktorý je teraz štandardom pre novú výstavbu bytov.

Pôda a vsakovanie vody

  Vplyv na vsakovanie (infiltráciu):

  • Intenzita a doba trvania dažďov
  • Druhy stromov – listnatý, listnatý ihličnatý strom alebo ihličnan
  • Architektúra stromov – veľkosť, počet listov a usporiadanie listov a konárov
  • Počasie – teplota, relatívna vlhkosť, čisté slnečné žiarenie a rýchlosť vetra

Infiltrácia vody predstavuje proces, kedy voda na povrchu zeme preniká do pôdy

Infiltrácia je súčasť kolobehu vody. Infiltrácia je dôležitým spôsobom vzniku podzemnej vody. Pri prirodzenej infiltrácii voda vsakuje zo zrážok a z povrchných vôd, alebo roztápajúceho snehu. 

Miera infiltrácie pôdy a teda ako rýchlo vsakuje voda do pôdy sa typicky vyjadruje v litroch za hodinu. Inherentné faktory ovplyvňujúce infiltráciu pôdy, ako je napríklad štruktúra pôdy, sa nedajú zmeniť. Voda sa pohybuje rýchlejšie cez veľké póry piesočnatej pôdy, než cez malé póry ílovitej pôdy, najmä ak je hlina zhutnená a má malú alebo žiadnu štruktúru alebo agregáciu.

Zeleň a vsakovanie vody

Najväčší vplyv na vsakovanie vody do pôdy má prítomnosť a kvalita zelene. Stromy si vážime čoraz viac pre ich dôležitosť pri riadení odtokovej vody. Ich listové striešky pomáhajú znižovať eróziu spôsobenú padajúcim dažďom. Poskytujú tiež povrch, kde dažďová voda pristáva a odparuje sa. Korene zaberajú vodu a pomáhajú vytvárať podmienky v pôde, ktoré podporujú infiltráciu.

Stromy

  • ochraňujú vodu a pôdne zdroje. Zdravé mestské stromy môžu znížiť odtekanie a znečistenie, absorbovaním vody štyrmi základnými spôsobmi:
  • Prostredníctvom evapotranspirácie. Stromy čerpajú vlhkosť z povrchu zeme a  pôdy, čím sa zvyšuje potenciál skladovania vody v pôde.
  • Listy, povrch vetiev a kôry, zachytávajú a ukladajú zrážkovú vodu, čím sa znižujú objem toku a oneskoruje sa efekt vzniku veľkých prúdov a tokov.
  • Rast a rozklad koreňov zvyšujú kapacitu a rýchlosť infiltrácie pôdy dažďovými zrážkami a znižujú možnosť toku vôd po súši.
  • Prístrešok tvorený korunami stromov znižuje eróziu pôdy znížením priameho dopadu dažďových kvapiek na zem.

Mestské lesy

Môžu pomôcť so zneškodňovaním odpadových vôd. Mestské lesy môžu taktiež poskytovať ďalšie hydrologické prínosy. Zavlažované stromové plantáže alebo škôlky môžu byť napríklad bezpečným a produktívnym prostriedkom na čistenie a likvidáciu odpadových vôd. Recyklácia komunálnych odpadových vôd do priestorov zelených plôch môže byť ekonomickým riešením na spracovanie a likvidáciu, pričom zároveň poskytuje ďalšie prínosy pre životné prostredie.

Jeden veľký strom môže zužitkovať až 380 litrov vody zo zeme a následne to uvoľniť do vzduchu za deň. Jeden veľký strom môže poskytnúť denný prísun kyslíka až pre štyri osoby.

Voda a stromy v číslach 

Aktívne odparovanie

  • 65% tepla vznikajúceho pri plnom slnečnom svetle je stromami rozptýlené aktívnym odparovaním z povrchov listov
  • Odparovaním vody zo stromov sa znižuje aj teplota okolitých budov  približne o 17%
  • Počas slnečných letných dní, prechádza plochou s rozlohou 4000m2 pokrytou zeleňou, až 1600 litrov vody
  • 1000m2 plochy budovy s 30% porastom vegetácie rozptýli toľko tepla, koľko prevádzkujú dve centrálne klimatizačné zariadenia.

Hydrológia

  1. Vývoj vedie k rastu tvrdých, neodparujúcich sa povrchov a znižuje infiltráciu pôdy
    – zvyšuje objem vody, rýchlosť a znečistenie zaťažením odtokov
    – zvyšuje straty na kvalite vody, zvyšuje eróziu a záplavy.
  2. b) Spoločenstvo stromov a lesných porastov zachytáva, spomaľuje, odparuje a ukladá vodu prostredníctvom normálnych stromových funkcií, ochrany povrchu pôdy a pôdnej oblasti

Vypúšťanie vody

  • 7% zimných zrážok je zachytených a odparených listnatými stromami.
  • 22% zimných zrážok je zachytených a odparených ihličnatými stromami.
  • Počas vegetačného obdobia je 18% všetkých zrážok, zachytených a odparených stromami.
  • Každým ďalším pridaním 5% plochy, pokrytej stromami sa zníži odtok približne o 2%.
  • Počas 6 hodinovej búrky je znížený objem vody o 7% vďaka niekoľkým korunám stromov. 
  • Počas 12-hodinovej búrky sa množstvo odtečenej vody, v stredne veľkom meste zníži až o 17%  (20 000 – 30 000 m3) vďaka „prístrešku“ z korún stromov (náklady na zabránenie únikom vody sú približne 200 000€).

Kvalita vody a erózia

  • Stromy a lesné spoločenstvá pôsobia ako filtre, ktoré odstraňujú živiny a sedimenty a zároveň zvyšujú doplňovanie podzemnej vody.
  • Kraje v rozvojových ale aj v rozvinutých krajinách prichádzajú ročne o 20 000 ton sedimentu na 1km2. Stromy by mohli túto hodnotu znížiť o 95%. 
  • c)47% povrchových znečisťujúcich látok sa odstráni v prvých 15 minútach búrky – to zahŕňa pesticídy, hnojivá a biologicky odvodené materiály a podstielku.
  • Prikrývka z korún stromov v stredne veľkom meste ročne zachráni 10 886 ton pôdy pred odplavením.

Plánovanie vodného cyklu a manažmentu vody v meste

Pod povrchové  vodné systémy nie sú tak náročné na potrebu priestoru, ako povrchová voda. 

Ulice, ktorými voda preteká, sú širšie a s otvorenými žľabmi, infiltračné systémy sú väčšie ako dažďové odtoky a otvorené nádrže na zadržiavanie sú väčšie ako podzemné systémy na vodu. Riešenia pre nepriepustné povrchy a ulice neposkytujúce dostatočný priestor pre podzemné systémy, predstavujú povrchové úpravy a to vo forme zelených striech, odstraňovania nepriepustných povrchov a používania dažďovej vody. Veľká časť nadzemného priestoru, môže ponúknuť dvojaký úžitok. Napríklad dutá cesta môže slúžiť ako odkvap , ihriská a verejné zelené plochy môžu ľahko slúžiť ako infiltračné plochy a otvorené pozemky sa môžu stať dočasnými rybníkmi. Ak sa v ranom štádiu mestského plánovania zohľadní vodohospodársky systém, je možné dosiahnuť veľa bez následných, inak  radikálnych riešení.  

Rozličné typy pôdy

Disponujú rôznorodými charakteristikami. V prípade mokrých ílovitých pôd sa považuje za najlepší prístup z pohľadu vodného systému, zadržiavanie v rybníkoch, priekopách a výtokoch do povrchových vôd alebo infiltrácia prostredníctvom drenážneho systému. Pre tlmenie výkyvov vodnej hladiny je potrebný retenčný povrch, navrhnutie brehov a násypov takým spôsobom, aby bola zabezpečená možnosť regulácie hladiny vody cez šikmé zelené brehy alebo stupňovité nábrežia. V prípade suchých pieskových pôd sa do pôdy infiltruje dažďová voda. To je možné zabezpečiť viditeľne a nadzemne, pomocou bažinatých nádrží alebo s drenážnym systémom v podzemí. Infiltračný systém môže byť tiež aplikovaný na väčšiu plochu, napríklad na budovu. Hlavným cieľom je zlepšenie a riadenie kvality života v meste.
Prostriedky, ktoré sú k dispozícii, sú zadržiavanie a čistenie vody a zviditeľňovanie vodného systému.

Navyše podporením vodných cyklov je možné znížiť množstvo použitej pitnej vody v meste alebo okrese. Je nevyhnutné, aby sa pri každom vedomom využívaní vody v zastavanom prostredí zohľadňovala celková vodná bilancia. Až potom je možné dospieť k rozumným, udržateľným rozhodnutiam, v ktorých sú jednotlivé opatrenia navzájom zosúladené a tvoria jednotný celok. Trávnaté strechy pre ich schopnosť zadržiavať dažďovú vodu, nevytvárajú takmer žiadny prebytok vody, k dispozícii na iné účely. Kombináciou opatrení, ktoré prinášajú pridanú hodnotu, je napríklad zadržiavanie dažďovej vody v teréne v kombinácii s úplne decentralizovaným spracovaním a opätovným využívaním odpadových vôd. V tomto prípade nie je potrebné pripojenie na centrálnu kanalizáciu. Napríklad mokraď, vybudovaná na účel úpravy vody, môže mať taktiež vysokú krajinnú hodnotu. Návrh okolia, ekologická hodnota a funkčnosť pre užívateľa idú ruka v ruke.

Riešenia pre mestá a obce prostredníctvom zadržiavania dažďovej vody  
Pri hľadaní riešenia pre odtok dažďovej vody je dôležité zvážiť integrovaný prístup, ktorý využíva iné spôsoby ochrany vôd, zadržiavania vody, manažmentu povodní a stratégií kontroly znečisťovania.

Riešenia spoločnosti zahŕňajú, ale nie sú obmedzené na: zelené plochy, dažďové záhrady, zelené strechy, filtračné pásy, plniace miesta pod parkovacími plochami, nádrže a cisterny pod ihriskami, povrchové rybníky, trávnikové filtre a oblasti retenčných a ošetrovacích území.

  • Sadiť viac stromov na vhodných miestach
  • Sadiť druhy rastlín s vyššou mierou rastu tam, kde je to vhodné
  • Podpora mestského lesa a zlepšenie kontroli odtoku dažďovej vody
  • Použite pôvodných, domácich rastlín, ktoré môžu ľahko odolať letným suchým obdobiam a znížiť potrebu dodatočného zavlažovania

Domácnosti a zadržiavanie dažďovej vody 

Byť vlastníkom dažďovej vody je skutočnosť, ktorá nie je medzi ľuďmi dostatočne ocenená. Avšak výhody ktoré z tohto vlastníctva plynú, sú zrejmé. Dažďová voda v atmosfére je spoločným majetkom Zeme. Pri dopadne na polia, lesy, záhrady či obytné časti, odovzdáva svoju hodnotu a napríklad polia robí úrodnými, vyhriate prašné ulice ochladzuje a záhrady polieva namiesto majiteľov.

Využívanie a zachytávanie dažďových vôd má značné výhody. Ako environmentálne tak aj ekonomické a často sú úzko prepojené: 

  • šetrenie vzácnych zdrojov pitnej vody 
  • ponechanie vody v prírodnom prostredí a pôde ( polievanie záhrad) 
  • ponechanie vody v prostredí, ktoré následne vyparovaním ochladzuje 
  • vhodné chemické zloženie vody na polievanie rastlín
  • neusádza vodný kameň 

Ekonomické výhody z využívania dažďovej vody pre jednu rodinu môžu byť vo výške až 190€ na úsporách za pitnú vodu. Nehovoriac o úsporách spoločnosti na poplatkoch pre údržbu a správu kanalizácii. Zachytávanie dažďovej vody a jej následné zužitkovanie je ideálnou náhradou  vzácnej pitnej vody pri polievaní, kropení, či splachovaní a iných činnostiach kde nie je nevyhnutná kvalita vody na úrovni pitnej. 

Užitočnosť zadržiavania dažďovej vody na vlastnom pozemku je dôležité. Pred vybudovaním ulíc a domov, dažďová voda dopadala na pôdu, stromy alebo rastliny. Časť sa presakovaním dostávala do spodných vôd a časť vody vyparovaním ochladzovala prostredie a vracala sa do ovzdušia a malého vodného kolobehu. Výstavbou sa však toto prostredie značne mení. Stavebné oblasti sú odvodňované a dažďová voda je kanalizáciou odvádzaná preč. Takto stavbami prikrytá pôda nedisponuje rovnakým objemom vody ako pred výstavbou a spôsobuje úbytok vody z prirodzeného malého kolobehu vody.  Budova rozlohou 100m2   a 100 m2  spevnenej plochy spôsobí úbytok (odkanalizovanie) vody v objeme 100000 l dažďovej vody. Údaje čerpajúce z dát získaných sčítaním obyvateľov v roku 2013 na Slovensku uvádzajú, že existuje viac ako 900 000 len obývaných domov (rodinných domov). Nehovoriac o iných zastavaných plochách na komerčné účely či infraštruktúru. Takáto „zastavaná“ situácia predstavuje nemalé straty vody z malých vodných cyklov.   

Ideálnym riešením na takto stavbami pokryté povrchy zeme, je vytvorenie riešení na zadržiavanie dažďovej vody a následné umožnenie spätného vyparovania do ovzdušia a tým zamedzenia straty vody z malého kolobehu vody.

Čo očakáva Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy ?  

Klimatické modely naznačujú zmenu v rozložení atmosférických zrážok na Zemi a zmenu v početnosti a intenzite extrémnych prejavov počasia.

 Podľa siedmej národnej správy o zmene klímy SR budú k horizontu rokov 2075 až 2100 na Slovensku celkové úhrny zrážok asi o 10 % nižšie ako doteraz, využiteľné vodné zdroje poklesnú o 30 – 50 %.

Predpokladá sa, že nastane oveľa nerovnomernejšie rozloženie zrážkových úhrnov v priebehu roka a v jednotlivých regiónoch Slovenska. Tomu bude zodpovedať aj vývoj odtokových pomerov na Slovensku. Podľa rôznych klimatických scenárov možno na väčšine územia predpokladať zmenu dlhodobého priemerného ročného odtoku, pričom výraznejší pokles sa predpokladá najmä v oblasti južného a západného Slovenska s očakávaným poklesom dlhodobých priemerných mesačných prietokov od februára (prípadne marca) do novembra (prípadne decembra), s najvýraznejšími poklesmi v mesiacoch máj až júl, a to v niektorých povodiach do -70 % v horizonte 2075.  

Jednotlivé scenáre predpokladajú, že zmena klímy bude mať rôzne dôsledky na odtok v južných a v severných oblastiach Slovenska. Menej postihnuté oblasti by mali byť oblasti severného Slovenska, s obdobím zvýšených priemerných mesačných prietokov od novembra do marca, a obdobím znížených prietokov od apríla do októbra.

Úhrn zrážok

 Ročné úhrny zrážok by sa nemali podstatne meniť, skôr sa ale predpokladá mierny nárast (okolo 10 %), predovšetkým na severe Slovenska.
Väčšie zmeny by mali nastať v ročnom chode a časovom režime zrážok – v lete sa všeobecne očakáva slabý pokles úhrnov zrážok (predovšetkým na juhu Slovenska) a v zvyšnej časti roka slabý až mierny rast úhrnov zrážok (predovšetkým v zime a na severe Slovenska).
Pretože sa očakáva teplejšie počasie v zime, tak až do výšky 900 m n. m. bude snehová pokrývka nepravidelná a častejšie sa budú vyskytovať zimné povodne – snehová pokrývka bude zrejme v priemere vyššia iba vo výške nad 1200 m n. m., tieto polohy ale predstavujú na Slovensku menej ako 5 % rozlohy, čo nemôže podstatne ovplyvniť odtokové pomery. 

Významným prejavom zmeny klímy na našom území môžu byť dlhotrvajúce obdobia sucha v letných a jesenných mesiacoch spojené s nedostatkom vody.

V teplej časti roka sa očakáva zvýšenie premenlivosti úhrnov zrážok, zrejme sa predĺžia a častejšie vyskytnú málo zrážkové (suché) obdobia, no na druhej strane nastanú zrážkovo výdatnejšie krátke daždivé obdobia. Pretože sa očakáva teplejšie počasie v zime, tak až do výšky 900 m n. m. bude snehová pokrývka nepravidelná a častejšie sa budú vyskytovať zimné povodne – snehová pokrývka bude zrejme v priemere vyššia iba vo výške nad 1200 m n. m., tieto polohy ale predstavujú na Slovensku menej ako 5 % rozlohy, čo nemôže podstatne ovplyvniť odtokové pomery. 

V dôsledku výrazného úbytku snehu v zime a jeho skoršieho topenia sa na jar, skoršieho nástupu vegetačného obdobia a tým aj výraznejšieho výparu v jarných mesiacoch, ale aj v dôsledku nižších zrážok a vyšších teplôt v letnom období.

Výsledkom je výrazný nedostatok pôdnej vlhkosti v druhej polovici leta a na začiatku jesene. Suché periódy môžu byť prerušované niekoľkodennými dažďami s vysokým úhrnom zrážok, prípadne silnou búrkovou činnosťou s intenzívnymi zrážkami, pričom by sa počet dní s búrkou oproti súčasnosti nemal zmeniť (15 až 30 za leto), ale veľmi silných búrok bude pravdepodobne až o 50 % viac. Ďalej sa predpokladá, že na Slovensku sa budú pri mimoriadne silných búrkach objavovať tornáda. 

Možno očakávať častejší výskyt bleskových lokálnych povodní v rôznych častiach Slovenska. 

Tendencie zmien hydrologického režimu poukazujú na zvýšenú potrebu prerozdeľovania odtoku v priestore medzi severom a juhom (resp. vyššie a nižšie položenými časťami územia), prerozdeľovať odtok medzi jednotlivými rokmi a prerozdeľovať odtok v priebehu roka. 

Je dôležité počítať aj s možnosťou potreby kompenzovať pokles výdatnosti zdrojov vody, najmä v nížinných častiach na strednom a východnom Slovensku a v letnom období. Hodnotenie dôsledkov zmeny klímy na zdroje a zásoby podzemných vôd SR je predmetom viacerých projektov a štúdií, ktoré hovoria o trvalom poklese výdatnosti zdrojov podzemných vôd. 

Najvýraznejšie poklesy dlhodobých priemerných mesačných prietokov možno očakávať v mesiacoch apríl až máj, a to približne do 50 % v horizonte 2075.

Najčastejšími príčinami povodní sú: 

  • dlhotrvajúce zrážky spôsobené regionálnymi dažďami zasahujúcimi veľké územia, 
  • ktoré nasýtia povodia, následkom čoho je veľký povrchový odtok; 
  • prívalové dažde s krátkymi časmi trvania a veľkou, značne premenlivou intenzitou, ktoré zasahujú pomerne malé územia, vysoká intenzita dažďa neposkytuje čas potrebný na vsakovanie vody do pôdy a preto takmer okamžite po jeho začiatku začína aj povrchový odtok; 
  • rýchle topenie snehu po náhlom oteplení, keď voda nemôže vsakovať do ešte zamrznutej pôdy a odteká po povrchu terénu, pričom nebezpečný priebeh takých povodní mnohokrát znásobujú súčasne prebiehajúce dažde.

Zmena klímy môže negatívne ovplyvniť aj kvalitu vodných zdrojov.

Vplyvom prívalových dažďov a povodňových stavov sa môže krátkodobo výrazne zhoršiť stav útvarov povrchovej vody, ako aj chemický stav zdrojov podzemnej vody využívaných na zásobovanie pitnou vodou. V období nízkych vodných stavov hrozí riziko zvyšovania eutrofizácie, zvyšovanie teploty vody, čo môže mať vplyv na jej kvalitu, ako aj na stav a kvalitu ekosystémov priamo závislých od vody.

Predpokladané dôsledky zmeny klímy v sídelnom prostredí 

Medzi prejavy zmeny klímy v sídelnom prostredí patrí zvýšenie počtu tropických dní a výskyt vĺn horúčav v letnom období, nerovnomerné časové a priestorové rozloženie zrážok, častejší výskyt extrémnych úhrnov zrážok spôsobujúcich dažďové, snehové a prívalové povodne prípadne bahnotoky, častejší výskyt období sucha spôsobujúcich pokles kapacity vodných zdrojov a výskyt extrémnych poveternostných situácií (víchrice, veterné smršte, búrky, tornáda). 

Očakávajú sa vážne dôsledky na:

  • zastavané územie (stavebné konštrukcie, pamiatky, infraštruktúra sídla, verejné priestranstvá), 
  • prírodnú zložku sídelného prostredia (zeleň, zelená infraštruktúra sídla), 
  • vodné zdroje (zásobovanie pitnou vodou a hospodárenie s vodnými zdrojmi, vodné nádrže), 
  • využívanie krajiny v sídelnom prostredí, 
  • zdravie obyvateľstva a sociálnu oblasť, 
  • dopravnú, technickú a energetickú infraštruktúru, obchod, priemysel a cestovný ruch.

Dôsledky sa v sídelnom prostredí budú odlišovať v závislosti od geografickej polohy, veľkosti a typu osídlenia.

Dôsledky zmeny klímy v sídelnom prostredí – Premenlivosť zrážkových úhrnov Absencia zrážok a výskyt obdobia sucha

Usychanie vegetácie, chradnutie drevín, ohrozenie škodcami, častejšie možné požiare.

Problém so zásobovaním pitnou vodou, zavlažovaním, pokles vodného stavu, eutrofizácia.

Zhoršenie alergických stavov, riziko dehydratácie organizmu, dopad nových patogénov na zdravie.

Obmedzenie, prípadne prerušenie riečnej plavby.

Stúpajúce požiadavky na technologickú vodu.

Dôsledky zmeny klímy v sídelnom prostredí –  Premenlivosť zrážkových úhrnov, Extrémne úhrny zrážok – snehové, dažďové a prívalové povodne, bahnotoky

Poškodenie povrchov a zariadení na verejných priestranstvách, zosuvy pôdy, problémy s odtokom v dôsledku nedostatočne dimenzovanej resp. zastaranej kanalizačnej siete, zatopenie budov, poškodenie základov budov, v krajných prípadoch zrútenie budov v dôsledku zosuvov spôsobených prívalovými zrážkami.

Pôdna erózia, ochudobnenie pôdneho substrátu o živiny, podmáčanie a oslabenie koreňového systému drevín, poškodenie sadovnícky upravených plôch.

Zvýšené nároky na stokovú sústavu odvádzať prívalové zrážky, bleskové povodne a záplavy spôsobujúce škody.

Výskyt infekčných ochorení.

Zhoršenie bezpečnosti a plynulosti dopravy, poškodenie technického parku, zosuvy pôdy môžu skomplikovať zásobovanie.

Poruchy a poškodenie zariadení, výpadky v dodávke energií.

Aké riešenia navrhuje stratégia adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy ? 

V oblasti adaptácie je vodným zdrojom venovaná zvýšená pozornosť, keďže voda je základnou podmienkou života, nevyhnutná pre fungovania ekosystémov, krajiny a celej ľudskej spoločnosti. Vodné zdroje zabezpečujú priaznivé podmienky pre život a stávajú sa rozhodujúcou strategickou surovinou štátu, ktorú treba chrániť a riadiť jej účelné, efektívne a udržateľné využívanie. 

Adaptačné opatrenia v našich podmienkach by mali byť zamerané na kompenzáciu prejavov sucha. Teda poklesu prietokov a výdatností vodných zdrojov, to jednak realizáciou opatrení zameraných na zadržanie vody v krajine, ale aj realizáciou opatrení umožňujúcich zlepšovanie prietokov vodných zdrojov počas sucha, t. j. umožňujúcich lepší manažment odtoku v povodí a na minimalizovanie negatívnych dôsledkov povodní.

Adaptácia vodného hospodárstva 

 Pri plánovaní adaptačných opatrení by sa mali dôsledky zmeny klímy na vodné hospodárstvo posudzovať a analyzovať spoločne s ostatnými vplyvmi. Nadväzne by mohli adaptačné opatrenia vychádzať z plánovaných alebo už realizovaných vodohospodárskych opatrení. V súlade s Koncepciou na ochranu vodných zdrojov Európy budú v oblasti vodného hospodárstva uprednostnené prvky zelenej infraštruktúry, pred prvkami sivej infraštruktúry tam, kde je to technicky možné a efektívne.

Opatrenia by sa mali zameriavať na zachovanie alebo zlepšovanie súčasného stavu vôd s cieľom dosiahnutia ich dobrého stavu, efektívne a udržateľné využívanie vodných zdrojov, ochranu pred následkami povodní a prispievať k ochrane prírody a krajiny a podpore poskytovania ekosystémových služieb.

„Zelené“ opatrenia sú uznávané ako lepšia environmentálna voľba, resp. ako doplňujúce – zmierňujúce opatrenia s cieľom minimalizovania dôsledkov sivej infraštruktúry za predpokladu, že sú rovnako účinné alebo účinnejšie z pohľadu stanovených cieľov.

Rámcová smernica o vode (RSV), ako rámec pre dosiahnutie adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy v oblasti manažmentu vôd, nadväzuje na prístup, ktorý poskytuje flexibilitu, nakoľko program opatrení Vodného plánu Slovenska je aktualizovaný v 6 ročných cykloch.

V prípade, že budú dostupné nové vedomosti o zmene klímy a jej súvisiacich dopadov, tieto sa využijú pri zvyšovaní odolnosti a znižovaní zraniteľnosti povodia. 

Program opatrení aktualizovaného Vodného plánu Slovenska na obdobie rokov 2016 – 2021 je vo všeobecnosti založený na analyzovaní vplyvov a vyhodnotení stavu vodných útvarov.

V tejto etape sa stále stretávame s ťažkosťami pri posúdení a odlíšení prejavov zmeny klímy od iných vplyvov vznikajúcich v dôsledku ľudskej činnosti. Je nevyhnutné, aby miesta základnej monitorovacej siete útvarov povrchovej a podzemnej vody boli monitorované nepretržite a v dlhom časovom rade a aj v neovplyvnenom hydrologickom režime, čo v budúcnosti umožní lepšie sledovať a rozlišovať prejavy zmeny klímy. 

Program opatrení v tejto etape neobsahuje konkrétne opatrenia výhradne zamerané na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Je však zameraný na zlepšenie stavu vôd a trvalo udržateľné hospodárenia s vodou. Vo všeobecnosti prispieva k zvýšeniu odolnosti povodia proti dôsledkom zmeny klímy.

Hydromorfologické opatrenia, ako rybovody alebo opätovné pripojenie mokradí a inundačných území na hlavný tok zvyšujú odolnosť ekosystémov. S ohľadom na uvedené viacnásobné prínosy, vrátane zvýšenej kapacity zadržiavania vody v krajine, prispievajú k zmierneniu výskytu povodní, čo môže viesť k vzájomne prospešným riešeniam pri implementácii RSV a smernici o hodnotení a manažmente povodňových rizík (win-win). Hodnotenie rizík v prípade havárií vodných stavieb, akými sú priehrady, hate, hrádze a vodné elektrárne bolo v rámci technicko-bezpečnostného dohľadu od roku 2016 rozšírené o hodnotenie bezpečnosti počas povodňových prietokov na základe aktualizovaných hydrologických podkladov.

Adaptačné opatrenia v oblasti vodného hospodárstva

  • Nastavenie monitorovania prvkov klimatického systému (vrátane hydrologických a meteorologických prvkov) na monitorovanie dôsledkov zmeny klímy.
  • Aktualizácia máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika a aktualizácia plánov manažmentu povodňového rizika.
  • Obnova záplavových území a mokradí, podpora prírodných opatrení na zadržiavanie vody, v obdobiach výdatných alebo nadmerných zrážok na využitie v obdobiach nedostatku.
  • Udržiavať a tam, kde je to možné obnovovať mokrade a záplavové územia, vytvárať podmienky na zabezpečenie spojitosti vodných tokov a odstraňovanie bariér vo vodných tokoch, podporovať biodiverzitu území. 
  • Zabezpečiť vhodné spôsoby využívania územia tam, kde hrozí zvýšené riziko erózie a vzniku povodní, uplatňovať správne poľnohospodárske postupy – obrábanie pôdy, osevné postupy, na exponovaných lokalitách zabezpečiť trvalý vegetačný kryt, budovanie vsakovacích lesných pásov a iných prvkov zelenej infraštruktúry.
  • Obmedziť vytváranie nepriepustných plôch v urbanizovanom priestore, preferovať možnosti vsakovania a zachytávania dažďových vôd a ich využívanie na úžitkové účely
  • Vytváranie podmienok na elimináciu povodňového rizika vo vzťahu k ohrozeniu kritickej infraštruktúry
  • Zabezpečiť hospodárenie s vodnými zdrojmi v súlade s environmentálnou etikou, založenou na bilancovaní zdrojov a potrieb vody, resp. účtovaní vody v povodí.
  • Optimálne nastaviť ekologické prietoky tak, aby počas celého roka bol udržiavaný ekologický stav vodných tokov so zohľadnením kvalitatívnych a kvantitatívnych predpokladov vodného útvaru pri prideľovaní vody na rôzne využitie s cieľom šetriť vodu a v mnohých prípadoch aj energiu, a to prostredníctvom opatrení týkajúcich sa efektívnejšieho využívania vody

Adaptácia sídelného prostredia 

Adaptácia na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a zvyšovanie odolnosti sídiel sa stáva neoddeliteľnou súčasťou činnosti samosprávy na lokálnej úrovni, či už v operačnej, rozhodovacej alebo plánovacej rovine.

Obce a ich samosprávne orgány majú široko a jasne definovaný priestor pre výkon a rozhodovanie a majú, viacero možností ako systémovo začleniť tému zmeny klímy a zmierňovanie jej dôsledkov do strategických dokumentov a rozvojových plánov samosprávy.

 Základnými plánovacími nástrojmi miestnych samospráv sú územné plány (povinné pre obce s veľkosťou nad 2 000 obyvateľov) a programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja, kde môžu uplatniť systémový prístup k adaptácii na zmenu klímy. 

Hlavným nástrojom, prostredníctvom ktorého je možné zabezpečiť udržateľný, aj z klimatického hľadiska ideálny rozvoj štruktúry sídiel, je územný plán obce a územný plán zón.

V rámci záväznej časti územného plánu obce je možné schváliť v rámci regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia adaptačné opatrenia, ktoré majú strednodobý i dlhodobý charakter. Do návrhu funkčného využívania územia obce by sa mala premietnuť napr. ochrana pred povodňami alebo koncept aplikácie prepojenia jednotlivých plôch zelene formou “zelenej infraštruktúry” a pod. Nepriaznivé dôsledky zmeny klímy sa musia premietnuť aj do určenia tzv. stabilizovaného územia, ktorým sú plochy alebo územie, na ktorých sa musí zachovať súčasná priestorová a funkčná skladba alebo súčasná krajinná štruktúra, ale aj do návrhu funkčnej regulácie (povolená a zakázaná funkcia), ako aj do priestorovej regulácie.

Adaptačné opatrenia v oblasti sídelného prostredia

  • Zabezpečiť udržateľné hospodárenie s vodou v sídlach. 
  • Podporovať a zabezpečiť zvýšené využívanie lokálnych vodných plôch a dostupnosť záložných vodných zdrojov. 
  • Zabezpečiť a podporovať zvýšenie infiltračnej kapacity územia diverzifikovaním štruktúry krajinnej pokrývky s výrazným zastúpením vsakovacích prvkov. 
  • Minimalizovať podiel nepriepustných povrchov a nevytvárať nové nepriepustné plochy na antropogénne ovplyvnených pôdach v urbanizovanom území sídla. 
  • Podporovať a zabezpečiť opätovné využívanie dažďovej a odpadovej vody. 
  • Zabezpečiť a podporovať zvyšovanie podielu vegetácie pre zadržiavanie a infiltráciu dažďových vôd v sídlach, osobitne v zastavaných centrách sídiel. 
  • Zabezpečiť racionalizáciu využívania vody v budovách a využívanie odpadovej „sivej vody“ Zabezpečiť minimalizáciu strát vody v rozvodných sieťach. 
  • V menších obciach podporovať výstavbu domových čistiarní odpadových vôd a koreňových čistiarní. 
  • Zabezpečiť starostlivosť, údržbu, revitalizáciu a budovanie vodných plôch a mokradí
  • Zvyšovať podiel vegetácie a vodných prvkov v sídlach, osobitne v zastavaných centrách miest. 
  • Vytvárať komplexný systém plôch zelene v sídle v prepojení do priľahlej krajiny. Podporiť zriadenie sídelných lesoparkov
  • Podporovať vertikálne zazelenenie a zvýšiť podiel zelených striech a fasád. Zachovať a zvyšovať podiel vegetácie v okolí dopravných komunikácií. Zabezpečiť starostlivosť, údržbu a budovanie vodných plôch. Zabezpečiť a podporovať ochranu funkčných brehových porastov v zastavanom území aj mimo zastavaného územia obce.
  • Zabezpečiť protipovodňovú ochranu sídiel (protizáplavové hrádze, bariéry, suché poldre). Zabezpečiť a podporovať zvýšenie retenčnej kapacity územia pomocou hydrotechnických opatrení, navrhnutých ohľaduplne k životnému prostrediu. 
  • Zabezpečiť používanie a plánovanie priepustných povrchov, ktoré zabezpečia prirodzený odtok vody a jej vsakovanie do pôdy. 
  • Zabezpečiť zadržiavanie strešnej vody napr. strešnými alebo dažďovými záhradami. Zabezpečiť budovanie dažďových záhrad, vsakovacích a retenčných zariadení, mikromokradí, depresných mokradí. 
  • Diverzifikácia odvádzania dažďovej vody (do prírodných alebo umelých povrchových recipientov, do kanalizácie iba v nevyhnutnom prípade). 
  • Zabezpečiť dostatočnú kapacitu prietoku kanalizačnej sústavy. 
  • Zabezpečiť a podporovať opatrenia proti vodnej erózii a zosuvom pôdy
  • V zariadeniach zaviesť zachytávanie dažďovej vody (napr. na účel polievania záhrady alebo prehriatych spevnených povrchov). Alternatívou je zmena nepriepustných spevnených plôch na priepustné. Tieto opatrenia môžu pomôcť vracať zrážkovú vodu do obehu a obnoviť prirodzený kolobeh vody

V budúcnosti bude dôležité špecifikovať zoznam adaptačných opatrení, ktoré sú v kompetencii samospráv (ktoré opatrenia môže samospráva realizovať sama, ku ktorým môže vydať regulácie, strategické dokumenty alebo finančné dotácie a motivovať iné subjekty). Definovať ďalej opatrenia, ktoré majú v kompetencii špecifickí realizátori ako vodárenské spoločnosti, vlastníci a obhospodarovatelia lesov, správcovia povodí a pod.

Adaptačné opatrenia v oblasti v oblasti prírodného prostredia a biodiverzity

  • Ochrana a revitalizácia prírodných lesov, udržateľné hospodárenie v lesoch
  • Opatrenia na stabilizáciu svahov a lepší manažment prietokov v čase nedostatku ale aj nadbytku vody so zohľadnením ekosystémového prístupu,  
  • Ochrana, obnova a udržateľný manažment mokradí (vrátane rašelinísk) a inundačných území pre udržiavanie prietokov a kvality vody,  
  • Podpora opatrení na zadržiavanie vody v krajine (napr. sústavy malých technických zásahov rozmiestnených po celom povodí ako retenčné jamy, leso-technické meliorácie, jazierka,
  • Obnova meandrov a vegetácie pozdĺž tokov, zalesnenie alúvií a lepšie obhospodarovanie pôdy), ktoré majú potenciál zredukovať výskyt a intenzitu záplav,  
  • Podpora adaptívneho manažmentu posilňovaním monitorovania a systémov hodnotenia.

Úloha medzinárodných a národných sietí chránených území zohráva dôležitú úlohu v kontexte adaptácie.Chránené územia: 

  • tvoria kompaktné celky prirodzených alebo málo zmenených biotopov,
  • poskytujú miesta pre posun areálov druhov a ekosystémov, 
  • zvyšujú odolnosť ekosystémov a schopnosť obnovy zabezpečovaním nedotknutých štruktúr a prírodných procesov, 
  • zabezpečujú ochranu proti dôsledkom zmeny klímy ako je zvyšovanie teploty vzduchu či extrémne prejavy počasia, 
  • udržiavajú vodné zdroje a zvyšujú zabezpečenie vody pri meniacich sa hydrologických podmienkach.

 Osobitné postavenie majú lesné ekosystémy s vysokou diverzitou druhov drevín v rôznej vekovej štruktúre, prírodné úseky vodných tokov a mokrade. Lesné ekosystémy okrem iného zmierňujú teplotu prostredia, spevňujú pôdu, zadržiavajú vodu a postupne ju uvoľňujú. Prírodné úseky vodných tokov s funkčnými alúviami zmierňujú záplavové vlny a vytvárajú priestor pre zadržiavanie vôd. Prepojenie mokradí a riečnych alúvií vedie k ochrane a udržiavaniu prírodných ekosystémov a môže tiež pomôcť pri znižovaní povodňových vĺn. Ďalším pozitívnym synergickým prvkom, ktorý môže byť dosiahnutý takýmto adaptačným opatrením, môže byť zlepšené prepojenie medzi povrchovými a podzemnými vodami, vedúce k zvýšenej odolnosti v obdobiach s nedostatkom vody.

Viete viac?

Viete niečo, čo by mohlo druhým pomôcť? Máte aktuálnejšie alebo presnejšie poznatky o téme?  Nárhy na zlepšenie, informácie, dokumenty, fotky alebo videá môžete zdielať prostredníctvom kontaktného formulára.

Video

https://youtu.be/dIIyTo_neqs
ProtiSuchu SAŽP 2019
Nejkrásnější Zahrada
Ako postaviť dažďovú záhradu

Chcete vedieť viac?