Viac zelene

V súčasnosti polovica obyvateľov Zeme žije v mestách. Číslo sa v budúcnosti bude zvyšovať a kvalita života ľudí bude závisieť od kvality mestského prostredia, v ktorom žijú a budú žiť. Výzva, pred ktorou stojíme, je spraviť naše mestá ekologickými, čistými, zdravými, udržateľnými a bezpečnými. 

Jednou z ciest ako tieto spoločenské a environmentálne výzvy zvládnuť, je uplatňovanie prírode blízkych riešení. Ich základ spočíva vo využívaní vlastností a výhod, ktorými prirodzene disponujú jednotlivé zložky životného prostredia (rastliny, voda, pôda), a zosúladiť náš život v mestách s princípmi trvalej udržateľnosti. 

Postupná zmena smerom k trvalej udržateľnosti bude pod vplyvom klimatickej zmeny, urbanizácie a ústupu od fosílnych palív nevyhnutná. Podpora zelených riešení je nenákladým a účinným spôsobom ako túto transformáciu riadiť. Rozvoj zelených mestských sietí, prostredníctvom výsadby zelene, je nielen účinné mitigačno-adaptačné opatrenie (pohlcuje CO2, ochladzuje, šetrí vodu, zlepšuje zdravie a i.), ale má tiež pozitívny vplyv na uchovávanie biodiverzity.

Zakladanie a udržiavanie zelene je najlacnejším a najúčinnejším opatrením ako znížiť obsah CO2  v atmosfére a zároveň výrazne zvýšiť kvalitu života v meste. Stromy môžu rásť v meste jednotlivo alebo v skupinách na súkromných dvoroch, vo vnútroblokoch, na námestiach, na športoviskách, popri chodníkoch, ako cestné aleje, ako tienenie na parkoviskách, v ovocných sadoch, v parkoch alebo mestských lesoch.

Mestá budúcnosti musia byť pod vplyvom nastupujúcej klimatickej zmeny odolnejšie a schopné zvládať všetky výzvy, ktoré táto zmena už v súčasnosti prináša.

Návrhy riešení pre mestá a obce prostredníctvom zelene 

Riešenia prostredníctvom zelene zahŕňajú prírodné aj poloprírodné prvky v mestských oblastiach. Poskytujú celý rad ekologických a sociálno-ekonomických prínosov. Výzvu možno dosiahnuť prostredníctvom širokého spektra opatrení a zásahov, na veľmi širokej škále od úrovne budovy, ulice až po komplexné riešenia na regionálnej úrovni.

1. Sadenie stromov

Vhodná voľba druhov pri výsadbe (je dôležitá pre odolnosť pri zmene klimatických podmienok) môže podporiť biodiverzitu vytváraní biotopov pre vybrané druhy zvierat (hmyzu, vtákov, či netopierov).  Vhodná voľba druhov a výsadba biokoridoroch môže zlepšiť prirodzené prostredie a funkčné prepojenie zelene.  Mestská zeleň jednotlivé veľké uličné stromy, ako aj väčšie plochy lesov v mestských okrajoch. Stromy plnia v mestských oblastiach viaceré funkcie a sú dôležitým prvkom našej zelenej infraštruktúry. Strategické umiestnenie veľkého tienenia a chladiacich stromov v mestských oblastiach môže poskytnúť tienenie budov, znížiť tepelné zaťaženie budov, poskytnúť ostrovom odľahčenie od vysokých teplôt a zachytiť niektoré látky znečisťujúce ovzdušie (najmä PM) suchou depozíciou v našich mestských oblastiach.

2. Zeleň a lesy v okolí miest

Zelené plochy v mestskej periférii môžu predstavovať dôležité koridory voľne žijúcich živočíchov vo fragmentovanej … (!!! chýba dokončenie vety)

3. Zelené fasády a vertikálna zeleň

Je to stena úplne alebo čiastočne pokrytá zeleňou. Zelená fasáda s popínavými rastlinami využíva mrežový systém na držanie rastlín, ktoré sú zakorenené v zemi alebo nádobách. Zelené fasády ponúkajú ekonomické, environmentálne, estetické a fyziologické výhody mestskému prostrediu. Sú to prírodné vzduchové filtre, ktoré vytvárajú čistejšie prostredie.

4. Zelené pásy

Účelom zelených pásov je znížiť hluk z dopravy, ktorý prichádza na pešiu zónu a domy na ulici. Zelené protihlukové steny majú špecifickú geometriu, ktorá uprednostňuje zvukový odraz a na druhej strane majú vertikálne záhradné moduly so špecifickým substrátom, ktorý podporuje absorpciu zvuku.

5. Vytváranie lokalít pre opeľovače

Nové alebo existujúce prvky zasiate zmesou lúčnych nektárodarných kvetov b na prilákanie druhov opeľovačov hmyzu. Prepojenie oblastí zelených plôch bohatých na kvetiny s cieľom vytvoriť udržateľné siete biotopov opeľovačov v mestskej oblasti. To môže zahŕňať aj nízko nákladové činnosti, ako napríklad zníženú frekvenciu kosenia.

Viac konkrétnych riešení pre mestá a obce ​NÁJDETE TU

Výzvy pre mestá 

Výzvy pre mestá a obce sú rozmanité a je ich mnoho. Vyššie teploty pod vplyvom klimatickej zmeny a prítomnosti spevnených povrchov v mestskom prostredí budú viesť k častejšiemu výskytu horúčav, teplota sa bude zvyšovať. Mestá budú čeliť potrebe zadržiavať viac zrážok, v kratších časových obdobiach a zároveň budú musieť byť schopné preklenúť predlžujúcue sa obdobia sucha.

Viac výziev pre mestá a obce ​NÁJDETE TU

Prínosy zelene

Prínosy stromov pre mestá a obce

1. Pomáhajú zmierňovať globálne otepľovanie

Stromy predstavujú najefektívnejší spôsob čerpania oxidu uhličitého z atmosféry. Jeden dospelý strom môže absorbovať 21,6 kg oxidu uhličitého za rok. 

2. Ochladzujú mestá a obce

Stromy ochladzujú mesto tienením domovov a ulíc, prerušovaním mestských „tepelných ostrovov“ a uvoľňovaním vody do vzduchu. Jeden zrelý strom môže produkovať rovnaký chladiaci účinok ako 10 klimatizačných jednotiek.

3. Čistia vzduch

Stromy absorbujú znečisťujúce plyny (oxidy dusíka, oxid siričitý, olovo, ozón) a filtrujú častice zo vzduchu ich zachytávaním na listoch a kôre. Výskumy ukázali zníženie častíc z výfukových plynov automobilov na uliciach lemovaných stromami až o 60%.

4. Skrášľujú prostredie

Estetický vplyv stromov pre mestské prostredie je nespochybniteľný.  Stromy sú vizuálne príťažlivé a výrazne zlepšujú vzhľad dvorov, ulíc, štvrtí alebo celých častí miest.

5. Produkujú kyslík

Ľudský život je závislý na stromoch a zeleni. Stromy produkujú kyslík, ktorý nevyhnutne potrebujeme. Jeden dospelý strom uvoľní dostatok kyslíka do atmosféry na podporu 2 ľudí.

6. Podporujú zdravie a pohodu

Pobyt medzi stromami pomáha sústredeniu a znižuje mentálnu únavu. Stromy majú pozitívny vplyv na astmu, hypertenziu a iné choroby súvisiace so stresom. Štúdie ukázali, že pacienti s výhľadom z okien na stromy sa zotavujú rýchlejšie a s menšími komplikáciami.

7. Zadržiavajú vodu v krajine

Stromy v sebe dokážu zadržať veľké množstvo vody a predstavujú najprirodzenejší spôsob, ako sa dažďová voda dostane do zeme. Stromy tienia a tak zabraňujú prehrievaniu a odparovaniu vody z krajiny.

8. Čistia vodu a mesto

Stromy prirodzene filtrujú znečistenú dažďovú vodu ako aj vodu znečistenú od škodlivých chemikálií nazbieraných z ciest a chodníkov.

9. Znižujú hluk

Každá zeleň, trávniky, kríky aj stromy prirodzene pohlcujú zvuk.  V hlubokom lese sú hodnoty hladiny hluku okolo 15dB. Už pás zelene široký 3 metre znižuje v meste hladinu hluku o 25%.

10. Ochraňujú pôdu

Stromy ochraňujú pôdu pred nadmerným rozpadom, vysúšaním a eróziou. Najdôležitejšiu úlohu v ochrane pôdy pred eróziou zohráva nenarušený pôdny kryt pokrytý zeleňou. Stromy a zeleň sa od nepamäti pouźívali na spevňovanie svahov, hrádzí, tokov potokov a riek.

11. Podporujú život a biodiverzitu

Stromy sú základný pilier ekosystému našej krajiny aj našich miest a obcí. Každý strom plní mnoho rôznych funkcií. Vďaka tomu existuje množstvo ďalších organizmov, pretože žiadny nemôže existovať izolovanie od svojho okolia.

12. Poskytujú jedlo

Jedna dospelá jabloň  môže priniesť až 100 kg ovocia za rok a môže byť zasadená aj na najmenšom mestskom alebo obecnom pozemku. Okrem ovocia pre ľudí tieto stromy poskytujú obživu pre vtáky a mnohé ďalšie zvieratá.

13. Tlmia vietor

Pre agrárny charakter krajiny sú mestá a obce na Slovensku často nechránené pred priamym nárazovým vetrom. Budovy rýchlosť vetra ešte zvyšujú. Stromy v podobe lesa vedia ochrániť mesto pred vetrom a slúžia ako prirodzený vetrolam. Stromy v uliciach mesta výrazne znižujú rýchlosť vetra až do vzdialenosti 10-násobku ich výšky.

14. Zvyšujú cenu nehnuteľností

Rôzne štúdie ukázali konzistentné 5- až 15% zvýšenie hodnoty nehnuteľností na uliciach lemovaných stromami. Stromy a zeleň skrášľujú prostredie a priamo mu tak pridávajú ekonomickú hodnotu.

15. Pozitívne vplývajú na spoločnosť

Stromy môžu poskytnúť susedstvu zdravý priestor na stretávanie a podporiť tak susedskú identitu. Množstvo vplyvov stromov na človeka ešte nepoznáme. Štúdie napríklad poukazujú na menšiu kriminalitu na uliciach so stromami v porovnaní s ich menej zelenšími náprotivkami.

16. Šetria zdroje

Ľudia si vedia niektoré z vyššie uvedených prínosov stromov zabezpečiť aj sami. Vynakladajú však pritom množstvo energie a finančných prostriedkov ako napríkad pri ochladzovaní budou. Štúdia z Anglicka vypočítala, že 1 investovaná libra do výsadby stromov sa mestu vráti v podobe ušetrených 7 libier.

Čo dokáže jeden strom?

› Dospelý listnatý strom za jeden slnečný deň vyprodukuje priemerne 1000 litrov kyslíka (človek ho za deň naopak spotrebuje približne 300 litrov)

› 1 hektár listnatého lesa v našich geografických podmienkach vyprodukuje približne 10 ton kyslíka *

› Zdravý veľký strom denne vyparí až 100 litrov vody a tým sa svojim ochladzujúcim efektom vyrovná klimatizačnej jednotke s výkonom 3 až 5 kW.

Mestská zeleň a zdravie 

Súčasný mestský životný štýl je spojený s chronickým stresom, nedostatočnou fyzickou aktivitou a vystavenosťou environmentálnym rizikám. Na druhej strane ale mestský zelený priestor, ako sú parky, aleje, ihriská či lesoparky môžu podporiť duševné a fyzické zdravie, znížiť chorobnosť a úmrtnosť obyvateľov miest. Zeleň poskytuje priestor psychickú relaxáciu a zmiernenia stresu a má pozitívny vplyv na susedskú komunitu.

Dôkaz o zdravotných prínosoch vďaka pozitívnemu pôsobeniu zelene v oblasti duševného zdravia a reláxie je známy. Ukázalo sa, že jednotlivci žijúci v mestských oblastiach s prítomnosťou zelene plochami majú tendenciu mať zníženú úroveň stresu a pociťovať väčšiu mieru pohody v porovnaní s tými, ktorí majú horšiu dostupnosť zelene.

  • Výskumy ukázali, že ľudia, ktorí sa pozerali na fotografie prírody, vykazovali viac pozitívnych pocitov, ako pri pohľade na mestské scény bez zelene.
  • Pacienti v nemocnici s výhľadom na zeleň bývali s nemocnici kratšie, mali menej pooperačných komplikácií a  a vykazovali menšiu potrebu medikamentóznej liečby 
  • Psychiatrickí pacienti prejavujú lepšie výsledky ak sa nachádzajú na miestach s prítomnosťou zelene. 

Zeleň pozitívne vplýva na ľudí aj nepriamo. Prítomnosť zelených plôch zvyšuje mieru fyzickej aktivity, ktorá má zas pozitívny vplyv na telesné ako i duševné zdravie. Rovnako tiež zatraktívňovaním verejného priestoru pre relax posilňuje spoločenskú súdržnosť a inklúziu a tak má pozitívny vplyv na duševný a fyzický stav.

Ekonomické prínosy zelene

Kalifornský úrad pre lesy a prevenciu požiarov prepočítal, že jediný strom žijúci 50 rokov v meste poskytne za dobu svojho života prostredníctvom ekosystémových služieb v prepočte približne 300 tisíc EUR.

Ekosystémovými službami sú

  • produkcia kyslíka,
  • absorpcia CO2,
  • recyklovanie vody,
  • zadržiavanie vlahy v pôde,
  • zachytávanie prachu prenášaného vetrom,
  • odparovanie vody,
  • zabraňovanie erózii,
  • obohacovanie pôdy o živiny,
  • pohlcovanie hluku,
  • poskytovanie útočiska pre zvieratá a rad ďalších organizmov.

Podľa štatistík v USA

  • Stromy v New Yorku v roku 1994 podľa odhadov pohltili takmer 2 tisíc kubických ton znečistenia z ovzdušia, čo pre za odhadovanú hodnotu pre spoločnosť vo výške 9,5 milióna dolárov v roku 1994. Hodnota v iných mestách v USA zahŕňala Atlanta (1 196 t; 6,5 milióna USD) a Baltimore (499 t; 2,7 milióna USD). 
  • Veľké zdravé stromy väčšie ako 77 cm v priemere odstránia približne 70-krát viac znečistenia vzduchu ročne (1,4 kg / rok) ako malé zdravé stromy menšie ako 8 cm v priemere (0,02 kg / rok).
  • Predpokladá sa, že priamy efekt tienenia plánovaných 11 miliónov stromov v Los Angeles bude prispeje k ušetreniu v 50 miliónov dolárov za klimatizáciu.
  • Odhadovaných 9 miliónov stromov v kalifornských uliciach poskytuje ročne hodnotu 1 mld dolárov.
  • Ukladaním uhlíka ušetria 10 miliónov dolárov, odstraňovaním znečisťujúcich látok 18 miliónov, zachytávaním zrážok 41,5 miliónov a úsporami 101 miliónov dolárov. 
  • Zvýšením hodnoty nehnuteľností a ceny predaja domov prinášajú ďalšiu ekonomickú hodnotu vo výške 838 milióna dolárov.
  • Podľa všetkých týchto prepočtov, každý 1 dolár investovaný do stromov vráti až takmer 6 dolárov v prospech mesta. 
  • Kalifornský úrad pre lesy a prevenciu požiarov predpokladá, že 1 strom žijúci v prepočte 50 rokov v meste za svoj život prispeje v prispeje v prepočte až 300 tis. EUR. 
  • 6 miliónov stromov mestskom lese v Sacramente v USA len v dôsledku tienenia a chladenia prinesie ročné úspory približne 157 GWh energie, čo je približne 19,8 milónov dolárov. Každý stromov v lete tak prinesie Sacramentu 8 dolárov ročne. Táto suma rastie až na 90 dolárov po započítané ostatných prínosov. Tie zahŕňajú prínosy zo zvýšenej hodnoty majetku, filtrácie vody alebo zvýšenia biodiverzity.

História zelene v mestách 

Cielené vnášanie zelene a vodných prvkoch do miest začali ako prví Rimania. Obľuba parkov pokračovala aj počas stredoveku, vrcholila počas renesancie a to najmä v podobe terasovitých záhrad a svoju profesionálnu podobu začala nadobúdať v 19. storočí pod vplyvom rastúcej urbanizácie. Komplexnejšie poňatie mestskej zelene sa však začalo objavovať až v 20. storočí, kedy sa o zeleni začalo uvažovať v priestorovo holistickom rámci a v diskusii sa objavila problematika zelených mestských sietí a mestských fariem. 

História parkov

Parky sú známe od staroveku. Vyskytovali sa v Perzii, v Grécku ako súčasť areálu akadémií a gymnázií, v stredovekom Ríme aj a v talianskych mestských štátoch ako súčasť palácov a víl. 

V kontinentálnej Európe parky začali zažívať popularitu v 17. storočí, opäť spravidla ako súčasť bohatých sídel (zámkov, kaštieľov, kúrií). Prvé ľudové resp. všeobecne prístupné mestské parky vznikli koncom 18. storočia. Najstarší mestský park na Slovensku vznikol v roku 1773, je ním Sad Janka Kráľa (predtým Aupark). 

Význam a prínos mestskej zelene na súkromných pozemkoch v oblasti zlepšovania životného prostredia dnes nie je dostatočne zmapovaný. Pravdou však je, že majú ešte aj dnes súkromné záhrady veľký význam pre biodiverzitu, tlmenie následkov klimatickej zmeny, zachytávanie vody alebo zmiernenie efektu tepelného ostrova. 

Cieľom by malo byť povzbudenie ľudí, aby aktívne podporovali užitočné funkcie prostredníctvom rôznych opatrení.

Úlohy ľudí zodpovedných za plánovanie mesta 

V procese mestského plánovania je dôležité, aby architekti, záhradní architekti, urbanisti, vodohospodári, ekológovia a všetci ostatní, ktorí sa na plánovaní podieľajú, lepšie porozumeli účinkom, možnostiam a vzájomným vzťahom medzi rôznymi prvkami zeleno-modrých mestských sietí. Toto poznanie je dôležité, aby sa zabezpečilo, že bude zelená a modrá infraštruktúra do urbanistických návrhov funkčne zakomponovaná a pre občanov atraktívna. 

Našťastie v posledných rokoch rastie záujem o udržateľnejšiu a zelenšiu architektúru a taktiež podporu prírodných prvkov v mestách ako nástrojov na zmierňovanie dopadov klimatickej zmeny. 

Pre ľudí zodpovedných za plánovanie mesta je dôležité poznať

Dôležitou úlohou pre urbanistov, architektov, súkromný sektor a mestské obyvateľstvo je nájsť atraktívne spôsoby integrácie adaptačných a kvalitu života zvyšujúcich riešení.

Čo odporúča Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy? 

Zásady a princípy proaktívnej adaptácie

Navrhujeme dôraz na „zelené“ a „modré“ štrukturálne prístupy, ktoré prispievajú k zvýšeniu odolnosti ekosystémov, s cieľom zastaviť stratu biologickej rozmanitosti a degradáciu ekosystémov a obnoviť vodné cykly, súčasne využívajú funkcie a služby, ktoré poskytujú ekosystémy, na dosiahnutie nákladovo efektívnejšieho a niekedy vhodnejšieho riešenia prispôsobenia sa ako keď sa opierajú iba o sivú infraštruktúru.

Zabezpečením trvalo udržateľného obhospodarovania lesov, udržiavaním, zvýšením výmery alebo obnovou prírode blízkych lesov, využitím stabilizujúcich krajinných štruktúr, ochranou a zveľaďovaním siete chránených území a zelenej infraštruktúry, a implementáciou vodozádržných opatrení s účelom zmierňovať rozsiahle povodne a vplyvy sucha sa zvýši adaptačná schopnosť celej ľudskej spoločnosti.

Opatrenia na zvýšenie biodiverzity prostredníctvom zelene

  • Ochrana ekologickej stability a variability.
  • Udržiavanie a revitalizovanie ekologických sietí a tvorba nových ekologických sietí.
  •  Tvorba nárazníkových zón okolo vysoko kvalitných biotopov,  preskúmanie stavu, posilnenie resp. doplnenie sústavy chránených území podľa požiadaviek EÚ a v zmysle medzinárodných štandardov,  umožnenie prírodného vývoja biotopov a zabránenie úbytku a fragmentácii biotopov.
  • Kombinácia vhodného územného plánovania, alebo revitalizácie ekosystémov s cieľom zvýšiť ich ochrannú kapacitu.
  • Vytváranie pestrých krajinných štruktúr a krajinnej pokrývky poľnohospodárskej a lesnej krajiny na riešenie zvyšujúcich sa rizík vyplývajúcich z meniacich sa klimatických podmienok.
  • Optimálne využívanie drevín v poľnohospodárskej krajine a overovanie potenciálu agrolesníckych systémov („agroforestry“).
  • Ochrana a revitalizácia prírodných lesov, udržateľné hospodárenie v lesoch.
  • Opatrenia na stabilizáciu svahov a lepší manažment prietokov v čase nedostatku ale aj nadbytku vody so zohľadnením ekosystémového prístupu.
  • Ochrana, obnova a udržateľný manažment mokradí (vrátane rašelinísk) a inundačných území pre udržiavanie prietokov a kvality vody.
  • Podpora opatrení na zadržiavanie vody v krajine (napr. sústavy malých technických zásahov rozmiestnených po celom povodí ako retenčné jamy, leso-technické meliorácie, jazierka, obnova meandrov a vegetácie pozdĺž tokov, zalesnenie alúvií a lepšie obhospodarovanie pôdy), ktoré majú potenciál zredukovať výskyt a intenzitu záplav.

Opatrenia vo vodnom režime krajiny prostredníctvom zelene

Adaptácia povodňovej bezpečnosti vodných stavieb na zmenené klimatické podmienky si vyžaduje prehodnotenie povodňovej bezpečnosti vodných stavieb, návrhových parametrov funkčných objektov s bezpečnostnými priepadmi a rekonštrukciu funkčných objektov vodných stavieb s bezpečnostnými priepadmi, ako aj, tam kde je to vhodné a možné, uplatňovanie zelených protipovodňových opatrení, ktoré okrem ochrany pred povodňami podporujú aj zadržiavanie vody v krajine.

V súlade s Koncepciou na ochranu vodných zdrojov Európy budú v oblasti vodného hospodárstva uprednostnené prvky zelenej infraštruktúry, zelené štrukturálne prístupy a neštrukturálne koncepty adaptácie pred prvkami sivej infraštruktúry. Opatrenia by sa mali zameriavať na zachovanie alebo zlepšovanie súčasného stavu vôd s cieľom dosiahnutia ich dobrého stavu, efektívne a udržateľné využívanie vodných zdrojov, ochranu pred následkami povodní a prispievať k ochrane prírody a krajiny a podpore poskytovania ekosystémových služieb. 

Je dôležité vytvárať priestor pre širšie uplatnenie tzv. „zelených“ opatrení v povodí, kde hlavným cieľom je zvýšenie adaptability krajiny cestou obnovy a zvýšenia účinnosti ekosystémových funkcií krajiny. „Zelené“ opatrenia sú uznávané ako lepšia environmentálna voľba, resp. ako doplňujúce – zmierňujúce opatrenia s cieľom minimalizovania dôsledkov sivej infraštruktúry za predpokladu, že sú rovnako účinné alebo účinnejšie z pohľadu stanovených cieľov.

Príklady adaptačných opatrení v oblasti vodného hospodárstva Zabezpečiť vhodné spôsoby využívania územia tam, kde hrozí zvýšené riziko erózie a vzniku povodní, uplatňovať správne poľnohospodárske postupy – obrábanie pôdy, osevné postupy, na exponovaných lokalitách zabezpečiť trvalý vegetačný kryt, budovanie zasakovacích lesných pásov a iných prvkov zelenej infraštruktúry.

Opatrenia v sídelnom prostredí prostredníctvom zelene

  • Zmeniť podiel spevnených a nespevnených povrchov, smerom k nespevneným povrchom.
  • Optimalizovať priestorové rozloženie zelených plôch, tienenie a morfologické vlastnosti terénu podmieňujúce prúdenie vzduchu zohrávajú dôležitú úlohu pri tvorbe mikroklimatických podmienok sídla a kľúčovú rolu v adaptácii.
  • Umožniť aby vodné a zelené plochy a prvky zohrávali dôležitú úlohu v naplnení tohto cieľa, lebo dokážu ovplyvniť mikroklimatické podmienky v sídlach. 

Opatrenia voči zvýšenému počtu tropických dní a častejšiemu výskytu vĺn horúčav prostredníctvom zelene

  • Koncipovať urbanistickú štruktúru sídla tak, aby umožňovala lepšiu cirkuláciu vzduchu.
  • Zabezpečiť a podporovať zamedzovanie prílišného prehrievania stavieb, napríklad vhodnou orientáciou stavby k svetovým stranám, tepelnou izoláciou, využívaním svetlých farieb a odrazových povrchov na budovách; vytvárať trvalé, resp. dočasné prvky tienenia na verejných priestranstvách a budovách (napr. tienením transparentných výplní otvorov budov); zabezpečiť ochladzovanie interiérov budov (klimatizácia, trigenerácia, riadené vetranie a zemné výmenníky, kapilárne rozvody).
  • Zvyšovať podiel vegetácie a vodných prvkov v sídlach, osobitne v zastavaných centrách miest. 
  • Zabezpečiť revitalizáciu, ochranu a starostlivosť o zeleň v sídlach. 
  • Vytvárať komplexný systém plôch zelene v sídle v prepojení do priľahlej krajinya podporiť zriadenie sídelných lesoparkov.
  • Zabezpečiť udržiavanie dobrého stavu, statickej a ekologickej stability drevín a prispôsobiť výber drevín pre výsadbu klimatickým podmienkam, pri voľbe druhov uprednostňovať pôvodné a nealergénne druhy pred inváznymi. 
  • Podporovať vertikálne zazelenenie a zvýšiť podiel zelených striech a fasád.
  • Zachovať a zvyšovať podiel vegetácie v okolí dopravných komunikácií. 
  • Zabezpečiť starostlivosť, údržbu a budovanie vodných plôch a zabezpečiť a podporovať ochranu funkčných brehových porastov v zastavanom území aj mimo zastavaného územia obce.

Opatrenia voči extrémnym poveternostným situáciám – búrky, víchrice, tornádaprostredníctvom zelene

  • Zabezpečiť a podporovať implementáciu opatrení proti veternej erózii, napríklad ochranou a výsadbou vetrolamov a živých plotov.
  • Zabezpečiť a podporovať výsadbu spoločenstiev drevín a aplikáciu prenosných zábran v územiach mimo zastavaného územia sídiel pre zníženie intenzity víchric a silných vetrov.

Opatrenia voči častejšiemu výskytu sucha prostredníctvom zelene

  • Zabezpečiť a podporovať zvýšenie infiltračnej kapacity územia diverzifikovaním štruktúry krajinnej pokrývky s výrazným zastúpením vsakovacích prvkov.
  • Minimalizovať podiel nepriepustných povrchov a nevytvárať nové nepriepustné plochy na antropogénne ovplyvnených pôdach v urbanizovanom území sídla.
  • Zabezpečiť a podporovať zvyšovanie podielu vegetácie pre zadržiavanie a infiltráciu dažďových vôd v sídlach, osobitne v zastavaných centrách sídiel. 
  • Zabezpečiť starostlivosť, údržbu, revitalizáciu a budovanie vodných plôch a mokradí.

Opatrenia voči častejšiemu výskytu extrémnych úhrnov zrážok

  • Zabezpečiť a podporovať zvýšenie retenčnej kapacity územia pomocou hydrotechnických opatrení, navrhnutých ohľaduplne k životnému prostrediu. 
  • Zabezpečiť budovanie dažďových záhrad, vsakovacích a retenčných zariadení, mikromokradí, depresných mokradí. 
  • Zabezpečiť a podporovať opatrenia proti vodnej erózii a zosuvom pôdy.

Dôsledky zmeny klímy na zeleň, v sídelnom prostredí

  • Zmeny v druhovej štruktúre (zvýšený potenciál využitia xerotermných druhov drevín v štruktúrach zelene sídiel), šírenie nepôvodných druhov.
  • Usychanie vegetácie, chradnutie drevín, ohrozenie škodcami, častejšie možné požiare.
  • Pôdna erózia, ochudobnenie pôdneho substrátu o živiny, podmáčanie a oslabenie koreňového systému drevín, poškodenie sadovnícky upravených plôch.
  • Poškodzovanie drevín zlomami a vývratmi.

Navrhované adaptačné opatrenia v kompetencii príslušných štátnych orgánov MDV SR, MŽP SR, MPaRV SR, MZ SR a samospráva

Pri riešení dôsledkov zmeny klímy na sídelné prostredie bude potrebné

  • Zaviesť informačný systém o územnom plánovaní, v ktorom budú vedené registre územných plánov obcí a územných plánov zón.
  • Zabezpečiť vypracovanie metodík a dokumentov, ktoré budú účinným podkladom pri jednotnom a komplexnom hodnotení územných dopadov zmeny klímy na sídelné prostredie. 
  • Zohľadniť pri príprave a aktualizácii územnoplánovacej dokumentácie zraniteľnosť sídiel z hľadiska dôsledkov zmeny klímy. 
  • Podporovať vytváranie regionálnych a lokálnych adaptačných stratégií. 
  • V legislatívnych predpisoch pre územné plánovanie a stavebný poriadok zavádzať regulatívy (indexy) zastavanosti územia k pomeru zachovania zelených plôch. Zabezpečiť zachovanie a zvýšenie podielu zelených povrchov voči spevneným povrchom v zastavaných oblastiach sídiel. Podporovať vertikálne zazelenenie budov, protihlukových stien a múrov najmä na miestach, kde nie je možné zachovať a zvýšiť tento podiel. Zvýšenú pozornosť venovať v záväznej časti územných plánov návrhu opatrení z hľadiska krajinno-ekologického, krajinno-architektonického, zelene v sídlach. 
  • Podporovať využívanie vnútorného potenciálu miest rehabilitáciou a reanimáciou nefunkčných mestských zón (tzv. brownfields), na realizáciu adaptačných opatrení v sídle. 
  • Zabezpečiť posúdenie aktuálnych prvkov zelenej infraštruktúry v blízkosti dopravných komunikácií, ich zachovanie, úpravu resp. doplnenie ďalších prvkov. 
  • Zabezpečiť a podporovať obnovu a ochranu tokov, mokradí a vegetácie na brehoch vodných ciest. 
  • Zvyšovať schopnosť vysporiadať sa s extrémnymi situáciami ako sucho, keď je potrebné spomaliť odtok a zabezpečiť zachytávanie vody, alebo prívalové povodne, keď je potrebné zabezpečiť efektívne odvedenie vôd z prostredia. 
  • Implementovať opatrenia udržateľného hospodárenia v lesoch v okolí sídiel.

Navrhované adaptačné opatrenia na území samospráv

  • Koncipovať urbanistickú štruktúru sídla tak, aby umožňovala lepšiu cirkuláciu vzduchu. 
  • Vytvárať a podporovať vhodnú mikroklímu pre chodcov, cyklistov v meste.
  • Vytvárať trvalé, resp. dočasné prvky tienenia na verejných priestranstvách a budovách 
  • Zabezpečiť ochladzovanie interiérov budov 
  • Zvyšovať podiel vegetácie a vodných prvkov v sídlach, osobitne v zastavaných centrách miest. Zabezpečiť revitalizáciu, ochranu a starostlivosť o zeleň v sídlach. 
  • Vytvárať komplexný systém plôch zelene v sídle v prepojení do priľahlej krajiny. 
  • Podporiť zriadenie sídelných lesoparkov. 
  • Zabezpečiť udržiavanie dobrého stavu, statickej a ekologickej stability drevín. 
  • Prispôsobiť výber drevín pre výsadbu klimatickým podmienkam, pri voľbe druhov uprednostňovať pôvodné druhy 
  • Podporovať vertikálne zazelenenie a zvýšiť podiel zelených striech a fasád. 
  • Zachovať a zvyšovať podiel vegetácie v okolí dopravných komunikácií. 
  • Zabezpečiť starostlivosť, údržbu a budovanie vodných plôch. 
  • Zabezpečiť a podporovať ochranu funkčných brehových porastov v zastavanom území aj mimo zastavaného územia obce
  • Zabezpečiť a podporovať implementáciu opatrení proti veternej erózii, napríklad ochranou a výsadbou vetrolamov a živých plotov. 
  • Zabezpečiť a podporovať výsadbu spoločenstiev drevín a aplikáciu prenosných zábran v územiach mimo zastavaného územia sídiel pre zníženie intenzity víchric a silných vetrov.
  • Zabezpečiť udržateľné hospodárenie s vodou v sídlach. 
  • Zabezpečiť a podporovať zvýšenie infiltračnej kapacity územia diverzifikovaním štruktúry krajinnej pokrývky s výrazným zastúpením vsakovacích prvkov. 
  • Minimalizovať podiel nepriepustných povrchov a nevytvárať nové nepriepustné plochy na antropogénne ovplyvnených pôdach v urbanizovanom území sídla. 
  • Podporovať a zabezpečiť opätovné využívanie dažďovej a odpadovej vody. 
  • Zabezpečiť a podporovať zvyšovanie podielu vegetácie pre zadržiavanie a infiltráciu dažďových vôd v sídlach, osobitne v zastavaných centrách sídiel.
  • Zabezpečiť starostlivosť, údržbu, revitalizáciu a budovanie vodných plôch a mokradí.
  • Zabezpečiť a podporovať zvýšenie retenčnej kapacity územia pomocou hydrotechnických opatrení, navrhnutých ohľaduplne k životnému prostrediu. 
  • Zabezpečiť používanie a plánovanie priepustných povrchov, ktoré zabezpečia prirodzený odtok vody a jej vsakovanie do pôdy. 
  • Zabezpečiť zadržiavanie strešnej vody napr. strešnými alebo dažďovými záhradami. 
  • Zabezpečiť budovanie dažďových záhrad, vsakovacích a retenčných zariadení, mikromokradí, depresných mokradí. 
  • Zabezpečiť a podporovať opatrenia proti vodnej erózii a zosuvom pôdy.

Nástroje

Hlavným nástrojom, prostredníctvom ktorého je možné zabezpečiť udržateľný, aj z klimatického hľadiska ideálny rozvoj štruktúry sídiel, je územný plán obce a územný plán zón. V rámci záväznej časti územného plánu obce je možné schváliť v rámci regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia adaptačné opatrenia, ktoré majú strednodobý i dlhodobý charakter. Do návrhu funkčného využívania územia obce by sa mala premietnuť napr. ochrana pred povodňami alebo koncept aplikácie prepojenia jednotlivých plôch zelene formou “zelenej infraštruktúry” a pod. Nepriaznivé dôsledky zmeny klímy sa musia premietnuť aj do určenia tzv. stabilizovaného územia, ktorým sú plochy alebo územie, na ktorých sa musí zachovať súčasná priestorová a funkčná skladba alebo súčasná krajinná štruktúra, ale aj do návrhu funkčnej regulácie (povolená a zakázaná funkcia), ako aj do priestorovej regulácie.

Viac o zeleni

Viac o starostlivosti o zeleň NÁJDETE TU

Viac o mapovaní stromov NÁJDETE TU

Hodnota stromu a prínos zelene

Viete viac?

Viete niečo, čo by mohlo druhým pomôcť? Máte aktuálnejšie alebo presnejšie poznatky o téme?  Nárhy na zlepšenie, informácie, dokumenty, fotky alebo videá môžete zdielať prostredníctvom kontaktného formulára

Video

Aký je ekonomický prínos zelene?
Krásy mestskej zelene
Potrebujeme prirodzené lesy?

Chcete vedieť viac?