Protizáplavové opatrenia

Účinky klimatických zmien sa najviac prejavujú v oblasti vody a vodného cyklu. Rastúce teploty spôsobujú dlhotrvajúce obdobia sucha na jednej strane, na druhej strane sa zvyšuje výskyt extrémnych zrážok, ktorých priamym dôsledkov je vznik záplav. Tie so sebou nesú mnohé riziká, počnúc vplyvom na zdravie obyvateľstva, kvalitu vody, pôdu a stav infraštruktúry. Cieľom adaptačných opatrení v tejto oblasti je nielen zamedziť vzniku povodní, ale tiež využiť vodu tak, aby bola k dispozícii počas suchých mesiacov.

Voda zohráva v procese adaptácie na klimatickú zmenu kľúčovú úlohu. Dobre naplánované adaptačné stratégie môžu zredukovať sociálny, environmentálny a ekonomický dopad klimatickej zmeny. Komplexný prístup, ktorý prepája územné plánovanie a manažment vôd, vedie k rastu odolnosti miest a kvality života v nich.

Vodný cyklus

Pojem kolobeh vody označuje proces obehu vody na Zemi, ktorý je poháňaný gravitačnou silou zeme a slnečným žiarením. Do tohto cyklu spadá voda vo všetkých skupenstvách od plynnej, kvapalnej až po tuhú fázu. Zahŕňa atmosferickú vodu v podobe vodných pár, podzemnú vodu, povrchovú vodu v podobe riek, jazier a morskej vody.

Okrem prírodných síl ovplyvňuje kolobeh vody a ľudská činnosť prostredníctvom jej využívania, zmien v krajine a v poslednej dobe tiež nepriamo prostredníctvom posilňovania skleníkového efektu atmosféry a otepľovania planéty.

Zmena vodného cyklu má vplyv na zrážkový cyklus a tým pádom aj na prítomnosť vody na povrchu zeme, ako i v podzemných zásobách.

Aby sa zrážková a neskôr povrchová voda dostala do podzemných zásob, musí mať možnosť vsiaknuť do pôdy. Tento proces sa však narušuje ako v urbanizovanej, tak v poľnohospodárskej krajine. V mestskom prostredí množstvo nepriepustných povrchov spôsobuje, že voda stečie do kanalizácie a odtiaľ následne do recipientu bez toho, aby bola akýmkoľvek spôsobom využitá. Vo voľnej krajine je tento proces narušený taktiež a to najmä z dôvodu nadmerného odlesňovania, napriamovania vodných tokov, budovania meliorácií, zhutňovania pôdy a iných nesprávnych poľnohospodárskych postupov.

Voda a stromy

Voda je kľúčovým prvkom aj v živote stromu. Väčšinu vody strom absorbuje koreňmi prostredníctvom osmózy a výživné látky náslesledne cievami putujú do všetkých častí až ku listom. Voda sa spolu so slnečným žiarením tiež zúčastňuje na fotosyntéze a následne sa cez listy dostáva vo forme pary do atmosféry.

Zdravý dospelý strom má asi 200,000 tisíc listov.  Strom tejto veľkosti dokáže počas vegetačného obdobia z pôdy odobrať až 41 tisíc litrov vody a uvoľniť ju do vzduchu vo forme kyslíka a vodnej pary.

Ďalšími užitočnými vlastnosťami stromov v súvislosti s vodou je ich protierózna a čistiaca schopnosť. Koreňový systém stromu funguje ako stabilizátor pôdy, ktorý bráni jej odnášaniu v prípade dažďov. Túto vlastnosť je možné využiť na pôdach ohrozených eróziu v podobe ochranných lesov, alebo pri riekach. Stromy rastúce popri riekach sú tiež najúčinnejším stabilizátorom brehov. Koreňový systém sa tiež považuje sa prírodnú čističku vôd.

Stromy a voda v číslach

  • Každý rok je na každých 250 ha poľnohospodárskej krajiny odnesených približne 37 500 ton pôdy. Vďaka svojim protieróznym schopnostia by stromy by mohli túto hodnotu znížiť o 95% (a ušetriť tak v prepočte 300 000 EUR  každý rok)
  • Zalesnená plocha stredne veľkého mesta je schopná zachrániť za rok približne 10 886 ton pôdy 
  • Zalesnená plocha je tiež schopná zredukovať odtok pri 6 hodín trvajúcej búrke o 7%
  • Pri dvanásť hodín trvajúcej búrke mestská vegetácia v stredne veľkom meste schopná zredukovať odtok vody o 17% (a ušetriť tak v prepočte približne 200 000 EUR)
  • Podľa štúdií až 70% atmosférickej vlhkosti vytvorenej nad pevninskými plochami pochádza z rastlín (na rozdiel od odparovania z jazier alebo riek) – oveľa viac, než sa pôvodne predpokladalo.

47% povrchových znečisťujúcich látok sa odstráni v prvých 15 minútach búrky, zahŕňa to pesticídy, hnojivá, biologicky odvodené materiály a podstielku.

Výzvy pre mestá a obce v oblasti protipovodňových opatrení

Väčšina slovenských miest a obci leží v povodí potokov a riek. Klimatická zmena bude viesť k čoraz častejšie extrémnym prejavom počasia, ako intenzívnejšie zrážky s krátkom časovom intervale a z toho hľadiska sa zvýši počet obcí a miest, ktoré môžu byť v budúcnosti potenciálne zasiahnuté povodňami.

V sídelnom prostredí sa v súvislosti s povodňami očakávajú

  • vážne dôsledky na stavebné konštrukcie poškodenie povrchov,
  • poruchy a poškodenie zariadení na verejných priestranstvách,
  • poškodenie fasád a omietok budov a pamiatok,
  • poškodenie technickej infraštruktúry.

Viac o výzvach pre slovenské obce a mestá nájdete tu.

História povodní na Slovensku

Písomné záznamy o povodniach sú známe od najstarších čias. Najstaršia písomná zmienka o tisícročnej záplave na Dunaji pochádza z roku 1501. V 20.storočí sa najväčšie povodne vyznačujúce sa veľkými ekonomickými a ľudskými škodami udiali v roku 1813 na Váhu, pri ktorej prišlo o život najmenej 243 ľudí a zaznamenané boli vysoké škody na majetku.  V dôsledku povodne na Dunaji v roku 1965 bolo z postihnutých oblastí potrebné evakuovať vyše 54 000 ľudí, pričom bolo úplne zničených 3474 domov. Medzi najextrémnejšie prívalové dažde zaznamenané na Slovensku patrí prietrž mračien z roku 1957 kedy priŠtúrove za hodinu padlo 228,5 mm vody.Jedna z najznámejších povodní spôsobených prívalovými dažďami, bola povodeň na rieke Malá Svinka v roku 1998, kedy počas prívalového dažďa v pohorí Bachureň spadlo za hodinu 100 mm zrážok a spôsobila smrť 50 ľudí.

Čo je povodňová aktivita?

Povodňová aktivita označuje stav, keď dosiahne nebezpečnú hranicu. Vyhlasuje sa pre príslušný úsek vodného toku a má 3 stupne

1. stupeň: vzniká bdelosť

2. stupeň: vyhlasuje sa pohotovosť

3. stupeň: vyhlasuje sa ohrozenie

Preventívne protipovodňové opatrenia

Preventívne protipovodňové opatrenia by mali byť súčasťou plánovania územia už vo fáze tvorby územného plánu a pri jeho tvorbe by sa s nimi malo počítať. Mali by teda byť súčasťou plánovitého prístupu a zároveň by mali komplexné, zahŕňajúc v sebe technické aj prírode blízke opatrenia. 

Zoznam opatrení na ochranu pred povodňami je uvedený v zákone č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami. Preventívne opatrenia, ktoré zákon uvádza sú nasledovné:

  • opatrenia, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zvyšujú retenčnú schopnosť povodia alebo podporujú prirodzenú akumuláciu vody v lokalitách na to vhodných a ktoré chránia územie pred zaplavením povrchovým odtokom, ktorým je zložka celkového odtoku odtekajúca z povodia po povrchu terénu do vodných tokov alebo iných vodných útvarov, ako sú úpravy v lesoch, úpravy na poľnohospodárskej pôde a úpravy na urbanizovaných územiach;
  • opatrenia na zmenšenie maximálne prietoku povodne. Môže ísť o rôzne typy vodných stavieb a poldrov;
  • opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením vodou z vodného toku, ako je úprava vodných tokov a vodné hrádze;
  • opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením vnútornými vodami v podobe prečerpávacích zariadení;
  • opatrenia, ktoré zabezpečujú prietokovú kapacitu koryta vodného toku, ako je odstraňovanie nánosov z koryta vodného toku a porastov na brehu vodného toku; breh je postranné obmedzenie koryta vodného toku od jeho dna po brehovú čiaru;
  • vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizácie plánov manažmentu povodňového rizika vrátane predbežného hodnotenia povodňového rizika a vyhotovovania máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika;
  • vypracúvanie a aktualizácie povodňových plánov;
  • vykonávanie predpovednej povodňovej služby;
  • vykonávanie povodňových prehliadok;
  • iné preventívne opatrenia na zníženie povodňového rizika.

Protipovodňové riešenia a Slovensko

Na základe zákona o protipovodňových opatreniach vidieť Slovensko sa v protipovodňových plánoch spolieha predovšetkým na technické opatrenia a sivú infraštruktúru. V zahraničí sa však posledných rokov čoraz viac začínajú uplatňovať prírode blízke opatrenia a zelená infraštruktúra.

Podpora zelenej infraštruktúry pri protipovodňových opatreniach na úrovni Európskej únie vyplýva z dvoch strategických dokumentov: Stratégie EÚ pre biodiverzitu do roku 2020 a Stratégie EÚ na podporu využívania zelenej infraštruktúry. Európska komisia medzi zelenú infraštruktúru radí napríklad funkčné záplavové oblasti, lesy pozdĺž veľkých riek, ochranné lesy v horských oblastiach, pobrežné valy a pobrežné mokrade.

Vodný plán

Základný strategický dokument vodného plánovania, ktorý určuje rámcové úlohy na ochranu a zlepšenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd a vodných ekosystémov, na trvalo udržateľné a hospodárne využívanie vôd, na zlepšenie vodných pomerov, na zabezpečenie územného systému ekologickej stability a na ochranu pred škodlivými účinkami vôd.

Protipovodňové riešenia a Európska únia

Národná vodná politika jednotlivých krajín EÚ musí byť v súlade so spoločnou európskou politikou v oblasti ochrany vôd. Jej základom je Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000 ustanovujúca rámec pôsobnosti spoločenstva v oblasti vodnej politiky (tzv. Rámcová smernica o vode).

Kľúčovými materiálmi podľa smernice o vode sú plány manažmentu čiastkových povodí. Tie by mali zhodnotiť súčasný stav vodných útvarov a účinnosť doteraz realizovaných opatrení. Mali by určiť problémy v povodiach a následne identifikovať a porovnať všetky dostupné riešenia.

Európsku smernicu o hodnotení manaţmentu povodňových rizík, ktorá nadobudla účinnosť 26. novembra 2007. Cieľom efektívneho manaţmentu povodňových rizík je zníţiť nepriaznivé dôsledky povodní na ľudské zdravie, ţivotné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť.

Smernica ukladá povinnosť vyhotoviť, v pravidelných intervaloch prehodnocovať a v prípade potreby aktualizovať základné dokumenty manažmentu povodňových rizík:

  • Predbežné hodnotenie povodňového rizika s cieľom určiť územia, na ktorých existujú potenciálne významné povodňové riziká alebo možno predpokladať, že ich výskyt je pravdepodobný.
  • Mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika zobrazujúce geografické oblasti, ktoré môžu byť zaplavené počas povodní s rôznymi pravdepodobnosťami výskytu až po extrémne udalosti, pravdepodobný rozsah záplav a ich potenciálne nepriaznivé následky.
  • Plány manažmentu povodňového rizika, v ktorých budú stanovené ciele ochrany pred povodňami a opatrenia na zmierňovanie nepriaznivých následkov povodní.

Návrhy pre budovy a infraštruktúru

Na úrovni obce alebo mesta je možné pristúpiť k opatreniam v podobe zdvihnutia úrovne terénu, budov na pilónoch, dočasných priehrad a protipovodňových zábran. 

Súbor ďalších riešení, ktoré môžu pomôcť ochrániť budovy, obyvateľov a rôzne zariadenia pred účinkami povodní:

  • Budovy môžu byť navrhnuté tak, aby odolali povodniam a po dôkladnom očistení boli znovu obývateľné. Toto je možné dosiahnuť len pri uplatnení vodotesnej konštrukcie, použitia správnych materiálov;
  • Budovy môžu byť utesnené prepážkami;
  • Budovy môžu byť postavené na vyvýšenom teréne;
  • Budovy môžu byť na plávajúcich základoch;
  • Musí byť zabezpečený systém varovania a budovy musia byť jednoducho evakuovateľné;
  • Budovy môžu byť z hľadiska externých vstupov (voda, elektrina) autonómne, nezávislé od sieťovej infraštruktúry;
  • Komunikácia a informácie musia byť regulované. Budovy musia byť evakuovateľné;
  • Inžinierske siete v budovách môžu byť navrhnuté tak, aby odolali povodni.

Povodne a územné plánovanie

Čo odporúča Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy?

na tomto texte sa aktuálne pracuje

Zásady a princípy proaktívnej adaptácie 

Navrhujeme dôraz na „zelené“ a „modré“ štrukturálne prístupy, ktoré prispievajú k zvýšeniu odolnosti ekosystémov, s cieľom zastaviť stratu biologickej rozmanitosti a degradáciu ekosystémov a obnoviť vodné cykly, súčasne využívajú funkcie a služby, ktoré poskytujú ekosystémy, na dosiahnutie nákladovo efektívnejšieho a niekedy vhodnejšieho riešenia prispôsobenia sa ako keď sa opierajú iba o sivú infraštruktúru.

Zabezpečením trvalo udržateľného obhospodarovania lesov, udržiavaním, zvýšením výmery alebo obnovou prírode blízkych lesov, využitím stabilizujúcich krajinných štruktúr, ochranou a zveľaďovaním siete chránených území a zelenej infraštruktúry, a implementáciou vodozádržných opatrení s účelom zmierňovať rozsiahle povodne a vplyvy sucha sa zvýši adaptačná schopnosť celej ľudskej spoločnosti.

Opatrenia vo vodnom režime krajiny prostredníctvom zelene

Adaptácia povodňovej bezpečnosti vodných stavieb na zmenené klimatické podmienky si vyžaduje prehodnotenie povodňovej bezpečnosti vodných stavieb, návrhových parametrov funkčných objektov s bezpečnostnými priepadmi a rekonštrukciu funkčných objektov vodných stavieb s bezpečnostnými priepadmi, ako aj, tam kde je to vhodné a možné, uplatňovanie zelených protipovodňových opatrení, ktoré okrem ochrany pred povodňami podporujú aj zadržiavanie vody v krajine.

V súlade s Koncepciou na ochranu vodných zdrojov Európy budú v oblasti vodného hospodárstva uprednostnené prvky zelenej infraštruktúry, zelené štrukturálne prístupy a neštrukturálne koncepty adaptácie pred prvkami sivej infraštruktúry. Opatrenia by sa mali zameriavať na zachovanie alebo zlepšovanie súčasného stavu vôd s cieľom dosiahnutia ich dobrého stavu, efektívne a udržateľné využívanie vodných zdrojov, ochranu pred následkami povodní a prispievať k ochrane prírody a krajiny a podpore poskytovania ekosystémových služieb. 

Je dôležité vytvárať priestor pre širšie uplatnenie tzv. „zelených“ opatrení v povodí, kde hlavným cieľom je zvýšenie adaptability krajiny cestou obnovy a zvýšenia účinnosti ekosystémových funkcií krajiny. „Zelené“ opatrenia sú uznávané ako lepšia environmentálna voľba, resp. ako doplňujúce – zmierňujúce opatrenia s cieľom minimalizovania dôsledkov sivej infraštruktúry za predpokladu, že sú rovnako účinné alebo účinnejšie z pohľadu stanovených cieľov

Príklady adaptačných opatrení v oblasti vodného hospodárstva

 

  • Zabezpečiť vhodné spôsoby využívania územia tam, kde hrozí zvýšené riziko erózie a vzniku povodní, uplatňovať správne poľnohospodárske postupy – obrábanie pôdy, osevné postupy, na exponovaných lokalitách zabezpečiť trvalý vegetačný kryt, budovanie zasakovacích lesných pásov a iných prvkov zelenej infraštruktúry.
  • Obmedziť vytváranie nepriepustných plôch v urbanizovanom priestore, preferovať možnosti vsakovania a zachytávania dažďových vôd a ich využívanie na úžitkové účely. 
  • Výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia vodných stavieb a poldrov.
  • Vytváranie podmienok na elimináciu povodňového rizika vo vzťahu k ohrozeniu kritickej infraštruktúry.
  • Zabezpečiť hospodárenie s vodnými zdrojmi v súlade s environmentálnou etikou, založenou na bilancovaní zdrojov a potrieb vody, resp. účtovaní vody v povodí. 
  • Optimálne nastaviť ekologické prietoky tak, aby počas celého roka bol udržiavaný ekologický stav vodných tokov.
  • Nastavenie monitorovania prvkov klimatického systému (vrátane hydrologických a meteorologických prvkov) na monitorovanie dôsledkov zmeny klímy.

Adaptačné opatrenia v oblasti geológie

  • Zvýšiť ochranné opatrenia na infiltračných oblastiach podzemných vôd a hydrologických povodiach povrchových vôd
  • Prehodnotiť ochranné pásma vodárenských zdrojov aj s prihliadnutím na hydrologické rozvodnice povodí, hydrogeologické rozhrania a charakter horninového prostredia tam, kde to nebolo vykonané
  •  Zalesniť a/alebo upraviť skladbu a štruktúru lesa.
  • Prehodnotiť riziko environmentálnych záťaží a úložísk ťažobného odpadu nachádzajúcich sa v dosahu možnej záplavovej vlny a zdrojov podzemných vôd a prijať príslušné opatrenia. 
  • Prehodnotiť legislatívnu úpravu ochrany a využívania zdrojov podzemných vôd. 
  • Prehodnotiť územie Slovenska z pohľadu zdrojov povrchových a podzemných vôd v smere ich možného vývoja v kontexte prebiehajúcej zmeny klímy
  • Prehodnotiť opodstatnenosť odvodňovacích zariadení v chránených vodohospodárskych oblastiach.
  • Zmeny tvaru krajiny vyvolávané povodňami, eróziou a pod. riešiť obmedzujúcimi opatreniami týchto javov a zmenami územných plánov v oblastiach dôležitých pre osídlenie krajiny v udržateľnom rozsahu.
  • Zvýšiť inundačnú a retenčnú kapacitu krajiny, vytvoriť retenčné priestory na zachytávanie prívalových vôd a ich prevedenie na miestach pôvodnej inundácie, pri rešpektovaní geologickej stavby a zachovaní podmienok stability územia. 

Adaptačné opatrenia v oblasti prírodného prostredia

Zabezpečením trvalo udržateľného obhospodarovania lesov, udržiavaním, zvýšením výmery alebo obnovou prírode blízkych lesov, využitím stabilizujúcich krajinných štruktúr, ochranou a zveľaďovaním siete chránených území a zelenej infraštruktúry, a implementáciou vodozádržných opatrení s účelom zmierňovať rozsiahle povodne a vplyvy sucha sa zvýši adaptačná schopnosť celej ľudskej spoločnosti.

Opatrenia na zvýšenie adaptačnej schopnosti

  • vytváranie pestrých krajinných štruktúr a krajinnej pokrývky poľnohospodárskej a lesnej krajiny na riešenie zvyšujúcich sa rizík vyplývajúcich z meniacich sa klimatických podmienok;
  • opatrenia na stabilizáciu svahov a lepší manažment prietokov v čase nedostatku ale aj nadbytku vody so zohľadnením ekosystémového prístupu;
  • ochrana, obnova a udržateľný manažment mokradí (vrátane rašelinísk) a inundačných území pre udržiavanie prietokov a kvality vody;
  • podpora opatrení na zadržiavanie vody v krajine (napr. sústavy malých technických zásahov rozmiestnených po celom povodí ako retenčné jamy, leso-technické meliorácie, jazierka, obnova meandrov a vegetácie pozdĺž tokov, zalesnenie alúvií a lepšie obhospodarovanie pôdy), ktoré majú potenciál zredukovať výskyt a intenzitu záplav.

Osobitné postavenie majú lesné ekosystémy s vysokou diverzitou druhov drevín v rôznej vekovej štruktúre, prírodné úseky vodných tokov a mokrade. Lesné ekosystémy okrem iného zmierňujú teplotu prostredia, spevňujú pôdu, zadržiavajú vodu a postupne ju uvoľňujú. Prírodné úseky vodných tokov s funkčnými alúviami zmierňujú záplavové vlny a vytvárajú priestor pre zadržiavanie vôd. Prepojenie mokradí a riečnych alúvií vedie k ochrane a udržiavaniu prírodných ekosystémov a môže tiež pomôcť pri znižovaní povodňových vĺn. Ďalším pozitívnym synergickým prvkom, ktorý môže byť dosiahnutý takýmto adaptačným opatrením, môže byť zlepšené prepojenie medzi povrchovými a podzemnými vodami, vedúce k zvýšenej odolnosti v obdobiach s nedostatkom vody.

Nástroje v oblasti prírodného prostredia a biodiverzity

  • Zákon o ochrane prírody a krajiny a príslušné stratégie a koncepcie.
  • Sústava Natura 2000.
  • Medzinárodné dohovory – Ramsarský dohovor a Európsky dohovor o krajine.
  • Programy starostlivosti o les a keso-environmentálno klimatické schémy.
  • Agro-environmentálno klimatické schémy.
  • Rámcová smernica o vode a vodný plán.
  • Územné plánovanie.
  • Pozemkové úpravy.
  • Územný systém ekologickej stability.

Opatrenia v sídelnom prostredí prostredníctvom zelene

Medzi prejavy zmeny klímy v sídelnom prostredí patrí zvýšenie počtu tropických dní a výskyt vĺn horúčav v letnom období, nerovnomerné časové a priestorové rozloženie zrážok, častejší výskyt extrémnych úhrnov zrážok spôsobujúcich dažďové, snehové a prívalové povodne prípadne bahnotoky, častejší výskyt období sucha spôsobujúcich pokles kapacity vodných zdrojov a výskyt extrémnych poveternostných situácií (víchrice, veterné smršte, búrky, tornáda). Očakávajú sa vážne dôsledky na zastavané územie (stavebné konštrukcie, pamiatky, infraštruktúra sídla, verejné priestranstvá), prírodnú zložku sídelného prostredia (zeleň, zelená infraštruktúra sídla), vodné zdroje (zásobovanie pitnou vodou a hospodárenie s vodnými zdrojmi, vodné nádrže), využívanie krajiny v sídelnom prostredí, zdravie obyvateľstva a sociálnu oblasť, dopravnú, technickú a energetickú infraštruktúru, obchod, priemysel a cestovný ruch (tabuľka 4). Dôsledky sa v sídelnom prostredí budú odlišovať v závislosti od geografickej polohy, veľkosti a typu osídlenia. 

Navrhované adaptačné opatrenia

Pri riešení dôsledkov zmeny klímy na sídelné prostredie bude potrebné

  • Zaviesť informačný systém o územnom plánovaní, v ktorom budú vedené registre územných plánov obcí a územných plánov zón;
  • Zabezpečiť vypracovanie metodík a dokumentov, ktoré budú účinným podkladom pri jednotnom a komplexnom hodnotení územných dopadov zmeny klímy na sídelné prostredie;
  • Zohľadniť pri príprave a aktualizácii územnoplánovacej dokumentácie zraniteľnosť sídiel z hľadiska dôsledkov zmeny klímy;
  • Podporovať vytváranie regionálnych a lokálnych adaptačných stratégií;
  • V legislatívnych predpisoch pre územné plánovanie a stavebný poriadok zavádzať regulatívy (indexy) zastavanosti územia k pomeru zachovania zelených plôch. Zabezpečiť zachovanie a zvýšenie podielu zelených povrchov voči spevneným povrchom v zastavaných oblastiach sídiel. Podporovať vertikálne zazelenenie budov, protihlukových stien a múrov najmä na miestach, kde nie je možné zachovať a zvýšiť tento podiel. Zvýšenú pozornosť venovať v záväznej časti územných plánov návrhu opatrení z hľadiska krajinno-ekologického, krajinno-architektonického, zelene v sídlach;
  • Podporovať využívanie vnútorného potenciálu miest rehabilitáciou a reanimáciou nefunkčných mestských zón (tzv. brownfields), na realizáciu adaptačných opatrení v sídle;
  •  Zabezpečiť posúdenie aktuálnych prvkov zelenej infraštruktúry v blízkosti dopravných komunikácií, ich zachovanie, úpravu resp. doplnenie ďalších prvkov;
  • Zabezpečiť a podporovať obnovu a ochranu tokov, mokradí a vegetácie na brehoch vodných ciest;
  •  Zvyšovať schopnosť vysporiadať sa s extrémnymi situáciami ako sucho, keď je potrebné spomaliť odtok a zabezpečiť zachytávanie vody, alebo prívalové povodne, keď je potrebné zabezpečiť efektívne odvedenie vôd z prostredia;
  • Implementovať opatrenia udržateľného hospodárenia v lesoch v okolí sídiel, Udržiavať siete lesných ciest s účinnou protipovodňovou ochranou a rozrušovať nepotrebné lesné cesty.

Príklady adaptačných opatrení na území samospráv

  • Koncipovať urbanistickú štruktúru sídla tak, aby umožňovala lepšiu cirkuláciu vzduchu. Vytvárať a podporovať vhodnú mikroklímu pre chodcov, cyklistov v meste. 
  • Zabezpečiť a podporovať zamedzovanie prílišného prehrievania stavieb, napríklad vhodnou orientáciou stavby k svetovým stranám, tepelnou izoláciou, využívaním svetlých farieb a odrazových povrchov na budovách. 
  • Vytvárať trvalé, resp. dočasné prvky tienenia na verejných priestranstvách a budovách (napr. tienením transparentných výplní otvorov budov). 
  • Zabezpečiť ochladzovanie interiérov budov (klimatizácia, trigenerácia, riadené vetranie a zemné výmenníky, kapilárne rozvody).
  •  Zabezpečiť, aby dopravné a energetické technológie, materiály a infraštruktúra boli prispôsobené klimatickým podmienkam. 
  • Zvyšovať podiel vegetácie a vodných prvkov v sídlach, osobitne v zastavaných centrách miest.
  •  Zabezpečiť revitalizáciu, ochranu a starostlivosť o zeleň v sídlach.
  •  Vytvárať komplexný systém plôch zelene v sídle v prepojení do priľahlej krajiny. 
  • Podporiť zriadenie sídelných lesoparkov. 
  • Zabezpečiť udržiavanie dobrého stavu, statickej a ekologickej stability drevín. 
  • Prispôsobiť výber drevín pre výsadbu klimatickým podmienkam, pri voľbe druhov uprednostňovať pôvodné a nealergénne druhy pred inváznymi. 
  • Podporovať vertikálne zazelenenie a zvýšiť podiel zelených striech a fasád. 
  • Zachovať a zvyšovať podiel vegetácie v okolí dopravných komunikácií. 
  • Zabezpečiť starostlivosť, údržbu a budovanie vodných plôch. 
  • Zabezpečiť a podporovať ochranu funkčných brehových porastov v zastavanom území aj mimo zastavaného územia obce
  • Zabezpečiť a podporovať implementáciu opatrení proti veternej erózii, napríklad ochranou a výsadbou vetrolamov a živých plotov.
  •  Zabezpečiť a podporovať výsadbu spoločenstiev drevín a aplikáciu prenosných zábran v územiach mimo zastavaného územia sídiel pre zníženie intenzity víchric a silných vetrov.
  • Zabezpečiť udržateľné hospodárenie s vodou v sídlach. 
  • Podporovať a zabezpečiť zvýšené využívanie lokálnych vodných plôch a dostupnosť záložných vodných zdrojov. 
  • Zabezpečiť a podporovať zvýšenie infiltračnej kapacity územia diverzifikovaním štruktúry krajinnej pokrývky s výrazným zastúpením vsakovacích prvkov. 
  • Minimalizovať podiel nepriepustných povrchov a nevytvárať nové nepriepustné plochy na antropogénne ovplyvnených pôdach v urbanizovanom území sídla.
  •  Podporovať a zabezpečiť opätovné využívanie dažďovej a odpadovej vody. 
  • Zabezpečiť a podporovať zvyšovanie podielu vegetácie pre zadržiavanie a infiltráciudažďových vôd v sídlach, osobitne v zastavaných centrách sídiel. 
  • Zabezpečiť racionalizáciu využívania vody v budovách a využívanie odpadovej „sivej vody“ 
  • Zabezpečiť minimalizáciu strát vody v rozvodných sieťach. 
  • V menších obciach podporovať výstavbu domových čistiarní odpadových vôd a koreňových čistiarní. 
  • Zabezpečiť starostlivosť, údržbu, revitalizáciu a budovanie vodných plôch a mokradí
  • Zabezpečiť protipovodňovú ochranu sídiel (protizáplavové hrádze, bariéry, suché poldre). Zabezpečiť a podporovať zvýšenie retenčnej kapacity územia pomocou hydrotechnických opatrení, navrhnutých ohľaduplne k životnému prostrediu. 
  • Zabezpečiť používanie a plánovanie priepustných povrchov, ktoré zabezpečia prirodzený odtok vody a jej vsakovanie do pôdy.
  •  Zabezpečiť zadržiavanie strešnej vody napr. strešnými alebo dažďovými záhradami. 
  • Zabezpečiť budovanie dažďových záhrad, vsakovacích a retenčných zariadení, mikromokradí, depresných mokradí. 
  • Diverzifikácia odvádzania dažďovej vody (do prírodných alebo umelých povrchových recipientov, do kanalizácie iba v nevyhnutnom prípade). 
  • Zabezpečiť dostatočnú kapacitu prietoku kanalizačnej sústavy. 
  • Zabezpečiť a podporovať opatrenia proti vodnej erózii a zosuvom pôdy.

V budúcnosti bude dôležité špecifikovať zoznam adaptačných opatrení, ktorý by obsahoval opatrenia, ktoré sú v kompetencii samospráv (ktoré opatrenia môže samospráva realizovať sama, ku ktorým môže vydať regulácie, strategické dokumenty alebo finančné dotácie a motivovať iné subjekty) a opatrenia, ktoré majú v kompetencii špecifickí realizátori ako vodárenské spoločnosti, vlastníci a obhospodarovatelia lesov, správcovia povodí a pod.

Adaptácie v oblasti poľnohospodárstva

 

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP). V rámci I. piliera Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) sa environmentálne požiadavky realizujú v dvoch stupňoch, ktorými sú krížové plnenie a ekologizácia („greening“). Krížové plnenie predstavuje súbor pravidiel, ktorých úlohou je a bude prispieť k rozvoju udržateľného poľnohospodárstva vo väčšom súlade s politikami ochrany životného prostredia. Prioritou ekologizácie je plnenie cieľov politiky v oblasti klímy a životného prostredia. Presadzuje uplatňovanie agro-ekologických prístupov zameraných na udržiavanie pôdnej vlhkosti a živín v pôde, zachovanie resp. zvyšovanie ekologickej stability krajiny, udržiavanie trvalých trávnych porastov, uplatňovanie integrovaného manažmentu škodcov a diverzifikáciu plodín pestovaných na ornej pôde a pestovateľských systémov. Tieto opatrenia zvyšujú odolnosť poľnohospodárskych systémov voči dôsledkom zmeny klímy a zároveň znižujú eróziu a problémy s eutrofizáciou. V rámci II. piliera SPP je možné realizovať opatrenia cez Program rozvoja vidieka SR na roky 2014 – 202030, ktorý obsahuje rôzne opatrenia a schémy prispievajúce aj k lepšej adaptácii na zmenu klímy, ako sú napr. agroenvironmentálno-klimatické opatrenia a opatrenia na podporu ekologického poľnohospodárstva.

Navrhované adaptačné opatrenia

  • Podpora mozaikového využívania poľnohospodárskej krajiny.
  • Využívanie opatrení na zlepšenie štruktúry pôdy (podrývaním a hĺbkovým kyprením a hnojením maštaľným hnojom).
  • Zachovanie a zvýšenie množstva organického uhlíka v pôde.
  • Výsadba trvalých kultúr a drevín vhodných z hľadiska pôdnych a vodných podmienok, podpory stability ekosystémov a tvorby krajiny v súlade so zákonom č. 220/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
  • Organické poľnohospodárske systémy a produkčné systémy prispôsobené kapacite krajiny a vhodnosti pôdy.
  • Zachovanie a obnova líniových prvkov v krajine (zriaďovanie vetrolamov zriaďovanie medzí, zalesnených pásov v smere vrstevníc, trvalo zatrávnených pásov a terás).
  • Postupy tzv. konzervačného poľnohospodárstva (ponechanie veľkého množstva rastlinných zvyškov na povrchu pôdy alebo udržiavanie trvalého rastlinného porastu dlhoročnými plodinami).
  • Ochranné systémy orby (vrstevnicová orba, bezorbová technika, redukované a minimálne obrábanie).
  • Opatrenia krajinného inžinierstva (veľkosť, tvar a smer poľnohospodárskych blokov, poľné cesty, regulácia odvedenia vody z pozemkov).
  • Podpora zachovania a správneho hospodárenia na trvalých trávnych porastoch.
  • Využívanie agrolesníckych systémov.
  • Zvyšovanie retenčnej schopnosti pôdy a zadržiavania vody v pôde. Zavlažovacie systémy a opatrenia vedúce k zachovaniu vody v pôde (napr. zasakovacie pásy, obnova mokradí).
  •  Rozvoj nezávislého poradenstva.
  • Podpora diverzity plodín na zabezpečenie udržateľnej produkcie a zavádzanie integrovaného manažmentu ochrany rastlín proti škodcom.
  • Znižovanie potreby používania chemikálií v poľnohospodárstve.
  • Zabezpečenie odrôd slovenského šľachtenia – podpora slovenského šľachtenia a následne vytvorenie domácich odrôd adaptabilných do našich klimatických podmienok; podpora využitia starých krajových odrôd.
  • Podpora existujúcich génových bánk kultúrnych rastlín na uchovanie osiva pôvodných aj moderných odrôd a línií pre uchovanie biodiverzity a pre šľachtenie budúcich odrôd.
  • Podpora obnovy využívania starých lokálne prispôsobených odrôd hospodárskych zvierat.
  • Ochrana rastlín a krajinných prvok v súvislosti s ochranou včiel a iných opeľovačov.
  • Podpora hniezdenia voľne žijúcich hmyzích opeľovačov a diverzity zdrojov potravy so zameraním na pôvodné druhy bylín a drevín.

Adaptačné opatrenia v oblasti lesníctva

  • Nástrojom adaptácie lesov na zmenu klímy je postupná zmena drevinového zloženia, ktorá vhodne reaguje na meniace sa klimatické podmienky. 
  • Kľúčová je náhrada na vlahu náročného a zraniteľného smreka drevinami z prirodzenej skladby, predovšetkým v nižších a stredných polohách.
  • Základným princípom by mala byť podpora druhovej diverzity porastov. Druhovo a vekovo rôznorodé porasty majú potenciál zabezpečiť udržateľnosť produkcie a ďalších ekosystémových funkcií aj po zničení alebo poškodení niektorých drevín alebo vekových štádií škodlivými činiteľmi.
  • Pri zmene drevinového zloženia a podpore diverzity je potrebné presadzovať použitie vyššieho podielu pôvodných, stanovištne vhodných druhov a proveniencií (tých, ktoré majú vyšší potenciál odolávať klimatickým zmenám). 
  • Iba v prípadoch nemožnosti využitia pôvodných, stanovištne vhodných druhov a proveniencií zvažovať využitie nepôvodných druhov.

Adaptačné opatrenia v oblasti zdravia

Výsledky viacerých hodnotení, výskumných projektov a národných hodnotení dopadov na zdravie potvrdili, že v najbližších desaťročiach bude ľudské zdravie vystavené významným prejavom zmeny klímy, pravdepodobne najmä v podobe zvýšeného počtu tropických dní a častejšiemu výskytu vĺn horúčav, víchric, búrok, extrémnych úhrnov zrážok, povodní alebo sucha.

Okrem priameho ohrozenia životov a zdravia počas týchto udalostí hrozí obyvateľom nebezpečenstvo aj v dôsledku zhoršenia kvality vodných zdrojov, epidemiologického rizika z kontaminácie potravín, výskytu nových vektorov prenosu infekčných ochorení.

Adaptačné opatrenia v oblasti zdravia

  • Posilniť záchranné zložky zdravotníckeho systému.
  • Vytvoriť a udržiavať systém včasného informovania a varovania verejnosti v prípade extrémnych výkyvov počasia – vlny horúčav, mrazov, záplav, sucha, alergénov v ovzduší, vypuknutia ohnísk nákazy a to najmä vektormi prenášaných ochorení a pod.
  • Vytipovať zdravotnícke zariadenia a zvýšiť úroveň ich pripravenosti na riešenie potenciálnych náhlych udalostí vyvolaných extrémnym počasím.
  • Posilniť dialóg medzi inštitúciami zodpovednými za zdravie obyvateľstva, ochranu prírody a biodiverzity a manažment mimoriadnych udalostí a podporovať vypracovávanie spoločných stratégií a plánov.

Adaptačné opatrenia v oblasti dopravy

Nepriaznivé dôsledky zmeny klímy spôsobujú značné národohospodárske škody v jednotlivých hospodárskych odvetviach, sektor dopravy nevnímajúc. Preto je nevyhnutné, aby adaptačné opatrenia na zmenu klímy boli náležite zvažované v procese plánovania výstavby, či modernizácie dopravnej infraštruktúry a aby sa zabezpečilo, že investície v sektore dopravy budú odolné voči zmene klímy a prírodným katastrofám, ktoré so sebou prinášajú a zároveň umožnili realizáciu opatrení v iných oblastiach, napríklad v oblasti ochrany a adaptácie biodiverzity. 

Cestná doprava

  • Zlepšenie povrchových a podpovrchových drenážnych systémov.
  • Optimalizovať návrhy vozoviek z hľadiska vplyvu zmeny klímy.
  • Optimalizácia výberu stavebných materiálov a údržbových zákrokov.
  • Zlepšovanie ekologickej priestupnosti dopravnej infraštruktúry pre živočíchy a zabezpečenie migračných koridorov.
  • Zabezpečenie stability svahov zárezov, eliminácia zosuvnej činnosti a potenciálneho ohrozenia premávky.

Železničná doprava

  • Zabezpečiť cielené inžiniersko-geologické prieskumy v oblastiach náchylných na zosuvy Budovanie ochranných zábran pri geologicky a poveternostne rizikových oblastiach.
  • Zlepšovanie ekologickej priestupnosti dopravnej infraštruktúry pre živočíchy a zabezpečenie migračných koridorov.

Adaptačné opatrenia v oblasti energetiky

Energetická infraštruktúra je súčasťou tzv. kritickej infraštruktúry a jej nefunkčnosť má závažný vplyv na chránené záujmy štátu (bezpečnosť, životy a zdravie obyvateľstva, ekonomika, verejná správa). Energetická infraštruktúra zahŕňa zásobovanie elektrinou, teplom, plynom a ropou.

Príklady adaptačných opatrení v sektore energetiky

  • Decentralizovaná výroba elektriny pomáhajúca približovať výrobu k miestu spotreby.
  • Umiestňovanie vedení prenosových a distribučných sústav do podzemia.
  • Posilnenie ochrany infraštruktúry pred povodňami.
  • Vylepšené chladiace systémy, napr. recirkulačné chladiace systémy ako menej citlivé na zmeny v dostupnosti vody v porovnaní s jednorazovými chladiacimi systémami. Vzduchom chladené systémy znižujúce straty odparovaním a nepoužívajúce vodu v procese (ale vyžadujúce dodatočnú energiu) pokiaľ sú vhodné na dodatočné vybavenie existujúcich zariadení.
  • Vypracovávanie a periodická aktualizáciu bezpečnostných opatrení, havarijných a krízových plánov, technických a procesných opatrení zameriavaných na skrátenie doby potrebnej na obnovu systému po prejave extrémnych poveternostných udalostí.

Adaptačné opatrenia  v oblasti rekreácie a cestovného ruchu 

Presun ťažiska aktivít cestovného ruchu k environmentálne inovatívnym formám – Ekoturizmus a geoturizmus majú čiastočne aj adaptačný a mitigačný efekt. Tieto formy cestovného ruchu na rozdiel od masového turizmu majú nielen relatívne nízky dopad na ekosystémy, ale taktiež podporujú ochranu prírody, rozvoj miestnej komunity a rozvoj ekoturizmu.

Typickými ekoturistickými aktivitami sú cykloturistika, pozorovanie živočíchov, pešia turistika, fotografovanie živej i neživej prírody. Dobrovoľnícke akcie usporiadané v rámci ekoturistických podujatí môžu prispieť k zlepšeniu stavu ochrany a manažmentu chránených území ako cieľov turizmu (napr. zber odpadu, starostlivosť o infraštruktúru, informačné podujatia, výsadba drevín alebo kosenie lúk). Geoturizmus predstavuje formu udržateľného turizmu, ktorý nielen zachováva, ale aj rozvíja prírodné, kultúrne i historické hodnoty územia pre ďalšie generácie. Medzi typické geoturistické aktivity patria návštevy starých lomov, šácht, baní, zážitkových trás, geoparkov a náučných chodníkov a miestnych kultúrnych podujatí.

Príklady adaptačných opatrení

  • V zariadeniach zaviesť zachytávanie dažďovej vody (napr. na účel polievania záhrady alebo prehriatych spevnených povrchov). Alternatívou je zmena nepriepustných spevnených plôch na priepustné.
  • V investičných zámeroch by mali byť zohľadnené očakávané nepriaznivé dôsledky zmeny klímy (napr. pokles počtu dní so snehovou pokrývkou v istých regiónoch a nadmorských výškach, limitovaná dostupnosť vody v prípade dlhodobého sucha a pod.) Preorientovanie sa na iný druh turizmu (wellness, eko, agro, gastro, geoturizmus a pod.).
  • Zabezpečiť protipovodňovú ochranu sídiel, budovanie dažďových záhrad, vsakovacích a retenčných zariadení, mikromokradí, depresných mokradí.
  • Zakomponovať do programových dokumentov a územných stratégií tzv. zelené a modré opatrenia na zabezpečenie zachovania kvality životného prostredia a udržateľného využívania zdrojov v nových oblastiach, o ktorých sa v dôsledku KZ prejavia turisti zvýšený záujem. 
  • Vzdelávanie aktérov v cestovnom ruchu o tejto téme, následne zvyšovať environmentálne povedomie zamestnancov a zákazníkov.

Predpokladané dôsledky zmeny klímy na rekreáciu a cestovný ruch

  • Zmena krajinného obrazu.
  • Zníženie estetickej hodnoty prostredia v dôsledku zmenených klimatických podmienok (lesné požiare vyvolané horúčavami, kalamity spôsobené víchricami, povodne) môže znamenať pre turistickú destináciu menší záujem turistov.
  • Mimoriadne udalosti predstavujú riziko pre zariadenia cestovného ruchu, zvyšujú náklady na poistenie a majú negatívny dopad na bezpečnosť turistov.

Viete viac?

Viete niečo, čo by mohlo druhým pomôcť? Máte aktuálnejšie alebo presnejšie poznatky o téme?  Nárhy na zlepšenie, informácie, dokumenty, fotky alebo videá môžete zdielať prostredníctvom kontaktného formulára

Video

Praktická řešení zadržení vody a půdy v krajině
Šardické suché poldry jsou protipovodňovým opatřením a zároveň mají zadržet vodu v krajině
Petr Marada – Revitalization projects in Šardice

Chcete vedieť viac?