Lepšia krajinotvorba

Urbanizmus je disciplína, ktorá si kladie za cieľ usmerňovať rozvoj miest a obcí tak, aby boli všetky ich zložky od bývania až po infraštruktúru, rozvíjané ako jeden fungujúci a vyvážený celok. Predstavuje teoretický a  vedomostný rámec pre územné plánovanie a je doplnkovou disciplínou architektúry a krajinnej architektúry. 

Súčasný urbanizmus si čoraz viac kladie za cieľ aktívne a citlivo pristupovať aj k tvorbe funkčného mestského ekosystému. Zeleň sa vníma ako jeden z najdôležitejších prvkov, ktoré prispievajú ku kvalite života. Dáva dôraz na komplexnosť a vzájomnú komunikáciu zelených plôch. 

Udržateľné mestské plánovanie

Pod pojmom udržateľný urbanizmus alebo udržateľné mestské plánovanie rozumieme tvorbu vyváženého harmonického prostredia, so šetrným prístupom k zeleni a efektívnym využívaním prírodných a energetických zdrojov. 

Princípy udržateľného urbanizmu:

Proces tvorby 

Jedným z prvých a kľúčových princípov jeho participačný charakter, ktorý otvorený komunikácii s obyvateľmi mesta

Decentralizácia

Ďalším z je decentralizácia, ktorá sa snaží o sebestačnosť urbánnych celkov alebo ich častí. Ide o nezávislosť v oblasti prísunu niektorých zdrojov (energia, voda) a zlepšenie občianskej vybavenosti na druhej strane.

Doprava

Základnou vlastnosťou súčasného urbanistického plánovanie je tvorba efektívnej a fukčnej dopravnej siete. Jej funkčnosť a kvalita do veľkej miery závisí od základnej občianskej vybavenosti a relaxačných zón.  

Sociálny aspekt

Ďalší z dôležitých aspektov je zohľadovanie sociálneho rozmeru, konkrétne s ohľadom na vytváranie bezpečného a príjemného priestoru pre rôzne vekové kategórie a zraniteľné skupiny obyvateľstva. 

Bývanie

Inkluzívne bývanie nie je samozrejmá vec a ba dokonca to je práve bývanie ktoré má  segregáciu obyvateľstva posilňovať. Sociálne stabilná a diverzifikovaná komunita je výsledkom cielených politík. Iným aspektom je pešia dostupnosť služieb a možností kultúrneho, športového a rekreačného. Rovnomerné rozloženie obyvateľov v rámci sídla menej zaťažuje dopravu a šetrí množstvo času a rovnako je ekologickejšie. 

Zeleň

Tvorba zelene je založená na komplexnom prístupe s maximalizáciou prírodného charakteru zelene a využívania ekosystémových služieb ktoré poskytuje

Európsky dohovor o krajine (ďalej len EDoK) Slovensko ratifikovalo v roku 2005 a do platnosti vstúpil od 1. decembra 2005.

EDoK uvádza novú definíciu krajiny, pričom pod „krajinou“ sa má na mysli jednak prírodné prostredie, ale tiež urbánna krajina. V EDoK sa zdôrazňuje nielen ochrana krajiny, ale aj jej tvorba.

Podľa EDoK sa každá zmluvná strana sa zaväzuje: 

1. Právne uznať krajinu ako základnú zložku prostredia obyvateľstva, ako vyjadrenie rozmanitosti ich spoločného kultúrneho a prírodného dedičstva a základ ich identity;
2. Zaviesť a realizovať krajinné koncepcie zamerané na ochranu, manažment a plánovanie krajiny prostredníctvom prijatia špecifických opatrení uvedených v článku 6;
3. Zaviesť postupy pre účasť širokej verejnosti, miestnych a regionálnych orgánov a iných strán, ktoré sú zainteresované na definovaní a realizovaní krajinných koncepcií podľa vyššie uvedeného písmena b; 
4. Integrovať krajinu do svojich regionálnych a územnoplánovacích koncepcií a svojich kultúrnych, environmentálnych, poľnohospodárskych, sociálnych a hospodárskych koncepcií, ako aj do ostatných koncepcií s možným priamym alebo nepriamym vplyvom na krajinu. 

Článok 6 – Špecifické opatrenia 

A. Zvyšovanie povedomia 

Každá zmluvná strana sa zaväzuje zvyšovať povedomie občianskej spoločnosti, súkromných organizácií a verejných orgánov o hodnote krajiny, jej úlohe a jej zmenách. 

B. Výchova a vzdelávanie 

Každá zmluvná strana sa zaväzuje podporovať: a vzdelávanie odborníkov na vyhodnocovanie krajiny a činností v nej; b viacodborové vzdelávacie programy v oblasti krajinnej koncepcie, ochrany, manažmentu a plánovania krajiny určené pre odborníkov v súkromnom a verejnom sektore a v zainteresovaných združeniach; c školské a vysokoškolské programy, ktoré sa v rámci príslušných tematických oblastí zamerajú na hodnoty spojené s krajinou a na otázky týkajúce sa jej ochrany, manažmentu a plánovania. 

C. Identifikácia a hodnotenie 

S aktívnou účasťou zainteresovaných strán v súlade s článkom 5. c, za účelom zlepšenia úrovne poznania svojich typov krajiny sa každá zmluvná strana zaväzuje: a i vymedziť vlastné typy krajiny na celom svojom území; ii analyzovať ich charakteristiky, ako aj hybné sily a tlaky, ktoré ich formujú; iii zaznamenávať ich zmeny. b vyhodnotiť takto vymedzené typy krajiny s ohľadom na zvláštne hodnoty, ktoré sú im pripisované zainteresovanými stranami a obyvateľstvom. 2 Tieto princípy identifikácie a hodnotenia budú usmerňované výmenou skúseností a metodológie organizovanej medzi zmluvnými stranami na európskej úrovni podľa článku 8. 

D.  Cieľová kvalita krajiny 

Každá zmluvná strana sa zaväzuje po konzultácii s verejnosťou v súlade s článkom 5. c definovať cieľovú kvalitu krajiny pre identifikované a vyhodnotené typy krajiny. ETS 176 – Európsky dohovor o krajine, 20. X. 2000 E Realizácia Na realizáciu krajinných koncepcií sa každá zmluvná strana zaväzuje zaviesť nástroje zamerané na ochranu, manažment a/alebo plánovanie krajiny.

Koncepčný rámec

Aspekty adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy by sa, s ohľadom na prierezovosť a význam, mali primerane zohľadňovať pri tvorbe legislatívneho a koncepčného rámca kľúčových oblastí a sektorov, za ktoré považujeme: horninové prostredie a geológia, prírodné prostredie a biodiverzita, vodný režim v krajine a vodné hospodárstvo, sídelné prostredie, zdravie obyvateľstva, poľnohospodárstvo, lesníctvo, doprava, rekreácia a cestovný ruch, priemysel, energetika a oblasť manažovania mimoriadnych udalostí a ochrany obyvateľstva a životného prostredia. 

Zásady a princípy proaktívnej adaptácie 

Navrhujeme dôraz na „zelené“ a „modré“ štrukturálne prístupy, ktoré prispievajú k zvýšeniu odolnosti ekosystémov, s cieľom zastaviť stratu biologickej rozmanitosti a degradáciu ekosystémov a obnoviť vodné cykly, súčasne využívajú funkcie a služby, ktoré poskytujú ekosystémy, na dosiahnutie nákladovo efektívnejšieho a niekedy vhodnejšieho riešenia prispôsobenia sa ako keď sa opierajú iba o sivú infraštruktúru;

Zabezpečením trvalo udržateľného obhospodarovania lesov, udržiavaním, zvýšením výmery alebo obnovou prírode blízkych lesov, využitím stabilizujúcich krajinných štruktúr, ochranou a zveľaďovaním siete chránených území a zelenej infraštruktúry, a implementáciou vodozádržných opatrení s účelom zmierňovať rozsiahle povodne a vplyvy sucha sa zvýši adaptačná schopnosť celej ľudskej spoločnosti. 

Opatrenia na zvýšenie biodiverzity prostredníctvom zelene: 

• ochrana ekologickej stability a variability, 
• udržiavanie a revitalizovanie ekologických sietí a tvorba nových ekologických sietí,
•  tvorba nárazníkových zón okolo vysoko kvalitných biotopov,  preskúmanie stavu, posilnenie resp. doplnenie sústavy chránených území podľa požiadaviek EÚ a v zmysle medzinárodných štandardov,  umožnenie prírodného vývoja biotopov a zabránenie úbytku a fragmentácii biotopov, 
• kombinácia vhodného územného plánovania, alebo revitalizácie ekosystémov s cieľom zvýšiť ich ochrannú kapacitu,  
• vytváranie pestrých krajinných štruktúr a krajinnej pokrývky poľnohospodárskej a lesnej krajiny na riešenie zvyšujúcich sa rizík vyplývajúcich z meniacich sa klimatických podmienok, 
• optimálne využívanie drevín v poľnohospodárskej krajine a overovanie potenciálu agrolesníckych systémov („agroforestry“),  
• ochrana a revitalizácia prírodných lesov, udržateľné hospodárenie v lesoch,
• opatrenia na stabilizáciu svahov a lepší manažment prietokov v čase nedostatku ale aj nadbytku vody so zohľadnením ekosystémového prístupu,  
• ochrana, obnova a udržateľný manažment mokradí (vrátane rašelinísk) a inundačných území pre udržiavanie prietokov a kvality vody,  
• podpora opatrení na zadržiavanie vody v krajine (napr. sústavy malých technických zásahov rozmiestnených po celom povodí ako retenčné jamy, leso-technické meliorácie, jazierka, obnova meandrov a vegetácie pozdĺž tokov, zalesnenie alúvií a lepšie obhospodarovanie pôdy), ktoré majú potenciál zredukovať výskyt a intenzitu záplav

Nástroje v oblasti prírodného prostredia a biodiverzity 

• Zákon o ochrane prírody a krajiny a príslušné stratégie a koncepcie 
• sústava Natura 2000
• Medzinárodné dohovory (Ramsarský dohovor, Európsky dohovor o krajine) 
• Programy starostlivosti o les a keso-environmentálno klimatické schémy
• Agro-environmentálnoklimatické schémy
• Rámcová smernica o vode a vodný plán
• Územné plánovanie
• Pozemkové úpravy
• Územný systém ekologickej stability

Opatrenia vo vodnom režime krajiny prostredníctvom zelene: 

Adaptácia povodňovej bezpečnosti vodných stavieb na zmenené klimatické podmienky si vyžaduje prehodnotenie povodňovej bezpečnosti vodných stavieb, návrhových parametrov funkčných objektov s bezpečnostnými priepadmi a rekonštrukciu funkčných objektov vodných stavieb s bezpečnostnými priepadmi, ako aj, tam kde je to vhodné a možné, uplatňovanie zelených protipovodňových opatrení, ktoré okrem ochrany pred povodňami podporujú aj zadržiavanie vody v krajine.

V súlade s Koncepciou na ochranu vodných zdrojov Európy budú v oblasti vodného hospodárstva uprednostnené prvky zelenej infraštruktúry, zelené štrukturálne prístupy a neštrukturálne koncepty adaptácie pred prvkami sivej infraštruktúry. Opatrenia by sa mali zameriavať na zachovanie alebo zlepšovanie súčasného stavu vôd s cieľom dosiahnutia ich dobrého stavu, efektívne a udržateľné využívanie vodných zdrojov, ochranu pred následkami povodní a prispievať k ochrane prírody a krajiny a podpore poskytovania ekosystémových služieb. 

Je dôležité vytvárať priestor pre širšie uplatnenie tzv. „zelených“ opatrení v povodí, kde hlavným cieľom je zvýšenie adaptability krajiny cestou obnovy a zvýšenia účinnosti ekosystémových funkcií krajiny. „Zelené“ opatrenia sú uznávané ako lepšia environmentálna voľba, resp. ako doplňujúce – zmierňujúce opatrenia s cieľom minimalizovania dôsledkov sivej infraštruktúry za predpokladu, že sú rovnako účinné alebo účinnejšie z pohľadu stanovených cieľov

Príklady adaptačných opatrení v oblasti vodného hospodárstva

• Zabezpečiť vhodné spôsoby využívania územia tam, kde hrozí zvýšené riziko erózie a vzniku povodní, uplatňovať správne poľnohospodárske postupy – obrábanie pôdy, osevné postupy, na exponovaných lokalitách zabezpečiť trvalý vegetačný kryt, budovanie zasakovacích lesných pásov a iných prvkov zelenej infraštruktúry.
• Obmedziť vytváranie nepriepustných plôch v urbanizovanom priestore, preferovať možnosti vsakovania a zachytávania dažďových vôd a ich využívanie na úžitkové účely. 
• Výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia vodných stavieb a poldrov.
• Vytváranie podmienok na elimináciu povodňového rizika vo vzťahu k ohrozeniu kritickej infraštruktúry.
• Zabezpečiť hospodárenie s vodnými zdrojmi v súlade s environmentálnou etikou, založenou na bilancovaní zdrojov a potrieb vody, resp. účtovaní vody v povodí. 
• Optimálne nastaviť ekologické prietoky tak, aby počas celého roka bol udržiavaný ekologický stav vodných tokov 
• Nastavenie monitorovania prvkov klimatického systému (vrátane hydrologických a meteorologických prvkov) na monitorovanie dôsledkov zmeny klímy

Opatrenia v sídelnom prostredí prostredníctvom zelene: 

Medzi prejavy zmeny klímy v sídelnom prostredí patrí zvýšenie počtu tropických dní a výskyt vĺn horúčav v letnom období, nerovnomerné časové a priestorové rozloženie zrážok, častejší výskyt extrémnych úhrnov zrážok spôsobujúcich dažďové, snehové a prívalové povodne prípadne bahnotoky, častejší výskyt období sucha spôsobujúcich pokles kapacity vodných zdrojov a výskyt extrémnych poveternostných situácií (víchrice, veterné smršte, búrky, tornáda). Očakávajú sa vážne dôsledky na zastavané územie (stavebné konštrukcie, pamiatky, infraštruktúra sídla, verejné priestranstvá), prírodnú zložku sídelného prostredia (zeleň, zelená infraštruktúra sídla), vodné zdroje (zásobovanie pitnou vodou a hospodárenie s vodnými zdrojmi, vodné nádrže), využívanie krajiny v sídelnom prostredí, zdravie obyvateľstva a sociálnu oblasť, dopravnú, technickú a energetickú infraštruktúru, obchod, priemysel a cestovný ruch (tabuľka 4). Dôsledky sa v sídelnom prostredí budú odlišovať v závislosti od geografickej polohy, veľkosti a typu osídlenia. 

Navrhované adaptačné opatrenia 

Pri riešení dôsledkov zmeny klímy na sídelné prostredie bude potrebné: 

• Zaviesť informačný systém o územnom plánovaní, v ktorom budú vedené registre územných plánov obcí a územných plánov zón. 
• Zabezpečiť vypracovanie metodík a dokumentov, ktoré budú účinným podkladom pri jednotnom a komplexnom hodnotení územných dopadov zmeny klímy na sídelné prostredie. 
• Zohľadniť pri príprave a aktualizácii územnoplánovacej dokumentácie zraniteľnosť sídiel z hľadiska dôsledkov zmeny klímy. 
• Podporovať vytváranie regionálnych a lokálnych adaptačných stratégií. 
• V legislatívnych predpisoch pre územné plánovanie a stavebný poriadok zavádzať regulatívy (indexy) zastavanosti územia k pomeru zachovania zelených plôch. Zabezpečiť zachovanie a zvýšenie podielu zelených povrchov voči spevneným povrchom v zastavaných oblastiach sídiel. Podporovať vertikálne zazelenenie budov, protihlukových stien a múrov najmä na miestach, kde nie je možné zachovať a zvýšiť tento podiel. Zvýšenú pozornosť venovať v záväznej časti územných plánov návrhu opatrení z hľadiska krajinno-ekologického, krajinno-architektonického, zelene v sídlach.
• Podporovať využívanie vnútorného potenciálu miest rehabilitáciou a reanimáciou nefunkčných mestských zón (tzv. brownfields), na realizáciu adaptačných opatrení v sídle.
•  Zabezpečiť posúdenie aktuálnych prvkov zelenej infraštruktúry v blízkosti dopravných komunikácií, ich zachovanie, úpravu resp. doplnenie ďalších prvkov. 
• Zabezpečiť a podporovať obnovu a ochranu tokov, mokradí a vegetácie na brehoch vodných ciest. 
•  Zvyšovať schopnosť vysporiadať sa s extrémnymi situáciami ako sucho, keď je potrebné spomaliť odtok a zabezpečiť zachytávanie vody, alebo prívalové povodne, keď je potrebné zabezpečiť efektívne odvedenie vôd z prostredia. 
• Implementovať opatrenia udržateľného hospodárenia v lesoch v okolí sídiel, Udržiavať siete lesných ciest s účinnou protipovodňovou ochranou a rozrušovať nepotrebné lesné cesty. 

Príklady adaptačných opatrení na území samospráv

• Koncipovať urbanistickú štruktúru sídla tak, aby umožňovala lepšiu cirkuláciu vzduchu. Vytvárať a podporovať vhodnú mikroklímu pre chodcov, cyklistov v meste. 
• Zabezpečiť a podporovať zamedzovanie prílišného prehrievania stavieb, napríklad vhodnou orientáciou stavby k svetovým stranám, tepelnou izoláciou, využívaním svetlých farieb a odrazových povrchov na budovách. 
• Vytvárať trvalé, resp. dočasné prvky tienenia na verejných priestranstvách a budovách (napr. tienením transparentných výplní otvorov budov). 
• Zabezpečiť ochladzovanie interiérov budov (klimatizácia, trigenerácia, riadené vetranie a zemné výmenníky, kapilárne rozvody).
•  Zabezpečiť, aby dopravné a energetické technológie, materiály a infraštruktúra boli prispôsobené klimatickým podmienkam. 
• Zvyšovať podiel vegetácie a vodných prvkov v sídlach, osobitne v zastavaných centrách miest.
•  Zabezpečiť revitalizáciu, ochranu a starostlivosť o zeleň v sídlach.
•  Vytvárať komplexný systém plôch zelene v sídle v prepojení do priľahlej krajiny. 
• Podporiť zriadenie sídelných lesoparkov. 
• Zabezpečiť udržiavanie dobrého stavu, statickej a ekologickej stability drevín. 
• Prispôsobiť výber drevín pre výsadbu klimatickým podmienkam, pri voľbe druhov uprednostňovať pôvodné a nealergénne druhy pred inváznymi. 
• Podporovať vertikálne zazelenenie a zvýšiť podiel zelených striech a fasád. 
• Zachovať a zvyšovať podiel vegetácie v okolí dopravných komunikácií. 
• Zabezpečiť starostlivosť, údržbu a budovanie vodných plôch. 
• Zabezpečiť a podporovať ochranu funkčných brehových porastov v zastavanom území aj mimo zastavaného územia obce
• Zabezpečiť a podporovať implementáciu opatrení proti veternej erózii, napríklad ochranou a výsadbou vetrolamov a živých plotov.
•  Zabezpečiť a podporovať výsadbu spoločenstiev drevín a aplikáciu prenosných zábran v územiach mimo zastavaného územia sídiel pre zníženie intenzity víchric a silných vetrov.
• Zabezpečiť udržateľné hospodárenie s vodou v sídlach. 
• Podporovať a zabezpečiť zvýšené využívanie lokálnych vodných plôch a dostupnosť záložných vodných zdrojov. 
• Zabezpečiť a podporovať zvýšenie infiltračnej kapacity územia diverzifikovaním štruktúry krajinnej pokrývky s výrazným zastúpením vsakovacích prvkov. 
• Minimalizovať podiel nepriepustných povrchov a nevytvárať nové nepriepustné plochy na antropogénne ovplyvnených pôdach v urbanizovanom území sídla.
•  Podporovať a zabezpečiť opätovné využívanie dažďovej a odpadovej vody. 
• Zabezpečiť a podporovať zvyšovanie podielu vegetácie pre zadržiavanie a infiltráciudažďových vôd v sídlach, osobitne v zastavaných centrách sídiel. 
• Zabezpečiť racionalizáciu využívania vody v budovách a využívanie odpadovej „sivej vody“ 
• Zabezpečiť minimalizáciu strát vody v rozvodných sieťach. 
• V menších obciach podporovať výstavbu domových čistiarní odpadových vôd a koreňových čistiarní. 
• Zabezpečiť starostlivosť, údržbu, revitalizáciu a budovanie vodných plôch a mokradí
• Zabezpečiť protipovodňovú ochranu sídiel (protizáplavové hrádze, bariéry, suché poldre). Zabezpečiť a podporovať zvýšenie retenčnej kapacity územia pomocou hydrotechnických opatrení, navrhnutých ohľaduplne k životnému prostrediu. 
• Zabezpečiť používanie a plánovanie priepustných povrchov, ktoré zabezpečia prirodzený odtok vody a jej vsakovanie do pôdy.
•  Zabezpečiť zadržiavanie strešnej vody napr. strešnými alebo dažďovými záhradami. 
• Zabezpečiť budovanie dažďových záhrad, vsakovacích a retenčných zariadení, mikromokradí, depresných mokradí. 
• Diverzifikácia odvádzania dažďovej vody (do prírodných alebo umelých povrchových recipientov, do kanalizácie iba v nevyhnutnom prípade). 
• Zabezpečiť dostatočnú kapacitu prietoku kanalizačnej sústavy. 
• Zabezpečiť a podporovať opatrenia proti vodnej erózii a zosuvom pôdy

V budúcnosti bude dôležité špecifikovať zoznam adaptačných opatrení, ktorý by obsahoval opatrenia, ktoré sú v kompetencii samospráv (ktoré opatrenia môže samospráva realizovať sama, ku ktorým môže vydať regulácie, strategické dokumenty alebo finančné dotácie a motivovať iné subjekty) a opatrenia, ktoré majú v kompetencii špecifickí realizátori ako vodárenské spoločnosti, vlastníci a obhospodarovatelia lesov, správcovia povodí a pod.

Adaptácie v oblasti poľnohospodárstva 

 Spoločná poľnohospodárska politika (SPP). V rámci I. piliera Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) sa environmentálne požiadavky realizujú v dvoch stupňoch, ktorými sú krížové plnenie a ekologizácia („greening“). Krížové plnenie predstavuje súbor pravidiel, ktorých úlohou je a bude prispieť k rozvoju udržateľného poľnohospodárstva vo väčšom súlade s politikami ochrany životného prostredia. Prioritou ekologizácie je plnenie cieľov politiky v oblasti klímy a životného prostredia. Presadzuje uplatňovanie agro-ekologických prístupov zameraných na udržiavanie pôdnej vlhkosti a živín v pôde, zachovanie resp. zvyšovanie ekologickej stability krajiny, udržiavanie trvalých trávnych porastov, uplatňovanie integrovaného manažmentu škodcov a diverzifikáciu plodín pestovaných na ornej pôde a pestovateľských systémov. Tieto opatrenia zvyšujú odolnosť poľnohospodárskych systémov voči dôsledkom zmeny klímy a zároveň znižujú eróziu a problémy s eutrofizáciou. V rámci II. piliera SPP je možné realizovať opatrenia cez Program rozvoja vidieka SR na roky 2014 – 202030, ktorý obsahuje rôzne opatrenia a schémy prispievajúce aj k lepšej adaptácii na zmenu klímy, ako sú napr. agroenvironmentálno-klimatické opatrenia a opatrenia na podporu ekologického poľnohospodárstva. 

Navrhované adaptačné opatrenia 

• Podpora mozaikového využívania poľnohospodárskej krajiny
• Využívanie opatrení na zlepšenie štruktúry pôdy (podrývaním a hĺbkovým kyprením a hnojením maštaľným hnojom) 
• Zachovanie a zvýšenie množstva organického uhlíka v pôde 
• Výsadba trvalých kultúr a drevín vhodných z hľadiska pôdnych a vodných podmienok, podpory stability ekosystémov a tvorby krajiny v súlade so zákonom č. 220/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) 
• Organické poľnohospodárske systémy a produkčné systémy prispôsobené kapacite krajiny a vhodnosti pôdy 
• Zachovanie a obnova líniových prvkov v krajine (zriaďovanie vetrolamov zriaďovanie medzí, zalesnených pásov v smere vrstevníc, trvalo zatrávnených pásov a terás)
• Postupy tzv. konzervačného poľnohospodárstva (ponechanie veľkého množstva rastlinných zvyškov na povrchu pôdy alebo udržiavanie trvalého rastlinného porastu dlhoročnými plodinami) 
• Ochranné systémy orby (vrstevnicová orba, bezorbová technika, redukované a minimálne obrábanie) 
• Opatrenia krajinného inžinierstva (veľkosť, tvar a smer poľnohospodárskych blokov, poľné cesty, regulácia odvedenia vody z pozemkov) 
• Podpora zachovania a správneho hospodárenia na trvalých trávnych porastoch 
• Využívanie agrolesníckych systémov 
• Zvyšovanie retenčnej schopnosti pôdy a zadržiavania vody v pôde. Zavlažovacie systémy a opatrenia vedúce k zachovaniu vody v pôde (napr. zasakovacie pásy, obnova mokradí) 
•  Rozvoj nezávislého poradenstva
• Podpora diverzity plodín na zabezpečenie udržateľnej produkcie a zavádzanie integrovaného manažmentu ochrany rastlín proti škodcom 
• Znižovanie potreby používania chemikálií v poľnohospodárstve 
• Zabezpečenie odrôd slovenského šľachtenia – podpora slovenského šľachtenia a následne vytvorenie domácich odrôd adaptabilných do našich klimatických podmienok; podpora využitia starých krajových odrôd
• Podpora existujúcich génových bánk kultúrnych rastlín na uchovanie osiva pôvodných aj moderných odrôd a línií pre uchovanie biodiverzity a pre šľachtenie budúcich odrôd 
• Podpora obnovy využívania starých lokálne prispôsobených odrôd hospodárskych zvierat
• Ochrana rastlín a krajinných prvok v súvislosti s ochranou včiel a iných opeľovačov 
• Podpora hniezdenia voľne žijúcich hmyzích opeľovačov a diverzity zdrojov potravy so zameraním na pôvodné druhy bylín a drevín 

Adaptačné opatrenia v oblasti lesníctva 

• Nástrojom adaptácie lesov na zmenu klímy je postupná zmena drevinového zloženia, ktorá vhodne reaguje na meniace sa klimatické podmienky. 
• Kľúčová je náhrada na vlahu náročného a zraniteľného smreka drevinami z prirodzenej skladby, predovšetkým v nižších a stredných polohách.
• Základným princípom by mala byť podpora druhovej diverzity porastov. Druhovo a vekovo rôznorodé porasty majú potenciál zabezpečiť udržateľnosť produkcie a ďalších ekosystémových funkcií aj po zničení alebo poškodení niektorých drevín alebo vekových štádií škodlivými činiteľmi.
• Pri zmene drevinového zloženia a podpore diverzity je potrebné presadzovať použitie vyššieho podielu pôvodných, stanovištne vhodných druhov a proveniencií (tých, ktoré majú vyšší potenciál odolávať klimatickým zmenám). 
• Iba v prípadoch nemožnosti využitia pôvodných, stanovištne vhodných druhov a proveniencií zvažovať využitie nepôvodných druhov.

Adaptačné opatrenia v oblasti geológie

• Zvýšiť ochranné opatrenia na infiltračných oblastiach podzemných vôd a hydrologických povodiach povrchových vôd
• Prehodnotiť ochranné pásma vodárenských zdrojov aj s prihliadnutím na hydrologické rozvodnice povodí, hydrogeologické rozhrania a charakter horninového prostredia tam, kde to nebolo vykonané
•  Zalesniť a/alebo upraviť skladbu a štruktúru lesa.
• Prehodnotiť riziko environmentálnych záťaží a úložísk ťažobného odpadu nachádzajúcich sa v dosahu možnej záplavovej vlny a zdrojov podzemných vôd a prijať príslušné opatrenia. 
• Prehodnotiť legislatívnu úpravu ochrany a využívania zdrojov podzemných vôd. 
• Prehodnotiť územie Slovenska z pohľadu zdrojov povrchových a podzemných vôd v smere ich možného vývoja v kontexte prebiehajúcej zmeny klímy
• Prehodnotiť opodstatnenosť odvodňovacích zariadení v chránených vodohospodárskych oblastiach.
• Zmeny tvaru krajiny vyvolávané povodňami, eróziou a pod. riešiť obmedzujúcimi opatreniami týchto javov a zmenami územných plánov v oblastiach dôležitých pre osídlenie krajiny v udržateľnom rozsahu.
• Zvýšiť inundačnú a retenčnú kapacitu krajiny, vytvoriť retenčné priestory na zachytávanie prívalových vôd a ich prevedenie na miestach pôvodnej inundácie, pri rešpektovaní geologickej stavby a zachovaní podmienok stability územia. 

Adaptačné opatrenia v oblasti dopravy

Nepriaznivé dôsledky zmeny klímy spôsobujú značné národohospodárske škody v jednotlivých hospodárskych odvetviach, sektor dopravy nevnímajúc. Preto je nevyhnutné, aby adaptačné opatrenia na zmenu klímy boli náležite zvažované v procese plánovania výstavby, či modernizácie dopravnej infraštruktúry a aby sa zabezpečilo, že investície v sektore dopravy budú odolné voči zmene klímy a prírodným katastrofám, ktoré so sebou prinášajú a zároveň umožnili realizáciu opatrení v iných oblastiach, napríklad v oblasti ochrany a adaptácie biodiverzity. 

Cestná doprava 

• Zlepšenie povrchových a podpovrchových drenážnych systémov 
• Optimalizovať návrhy vozoviek z hľadiska vplyvu zmeny klímy
• Optimalizácia výberu stavebných materiálov a údržbových zákrokov 
• Zlepšovanie ekologickej priestupnosti dopravnej infraštruktúry pre živočíchy a zabezpečenie migračných koridorov 
• Zabezpečenie stability svahov zárezov, eliminácia zosuvnej činnosti a potenciálneho ohrozenia premávky 

Železničná doprava

• Zabezpečiť cielené inžiniersko-geologické prieskumy v oblastiach náchylných na zosuvy Budovanie ochranných zábran pri geologicky a poveternostne rizikových oblastiach 
• Zlepšovanie ekologickej priestupnosti dopravnej infraštruktúry pre živočíchy a zabezpečenie migračných koridorov 

Adaptačné opatrenia v oblasti energetiky

Energetická infraštruktúra je súčasťou tzv. kritickej infraštruktúry a jej nefunkčnosť má závažný vplyv na chránené záujmy štátu (bezpečnosť, životy a zdravie obyvateľstva, ekonomika, verejná správa). Energetická infraštruktúra zahŕňa zásobovanie elektrinou, teplom, plynom a ropou. 

Príklady adaptačných opatrení v sektore energetiky

• Decentralizovaná výroba elektriny pomáhajúca približovať výrobu k miestu spotreby 
• Umiestňovanie vedení prenosových a distribučných sústav do podzemia
• Posilnenie ochrany infraštruktúry pred povodňami
• Vylepšené chladiace systémy, napr. recirkulačné chladiace systémy ako menej citlivé na zmeny v dostupnosti vody v porovnaní s jednorazovými chladiacimi systémami. Vzduchom chladené systémy znižujúce straty odparovaním a nepoužívajúce vodu v procese (ale vyžadujúce dodatočnú energiu) pokiaľ sú vhodné na dodatočné vybavenie existujúcich zariadení 
• Vypracovávanie a periodická aktualizáciu bezpečnostných opatrení, havarijných a krízových plánov, technických a procesných opatrení zameriavaných na skrátenie doby potrebnej na obnovu systému po prejave extrémnych poveternostných udalostí 

Adaptačné opatrenia  v oblasti rekreácie a cestovného ruchu 

Presun ťažiska aktivít cestovného ruchu k environmentálne inovatívnym formám – Ekoturizmus a geoturizmus majú čiastočne aj adaptačný a mitigačný efekt. Tieto formy cestovného ruchu na rozdiel od masového turizmu majú nielen relatívne nízky dopad na ekosystémy, ale taktiež podporujú ochranu prírody, rozvoj miestnej komunity a rozvoj ekoturizmu. 

Typickými ekoturistickými aktivitami sú cykloturistika, pozorovanie živočíchov, pešia turistika, fotografovanie živej i neživej prírody. Dobrovoľnícke akcie usporiadané v rámci ekoturistických podujatí môžu prispieť k zlepšeniu stavu ochrany a manažmentu chránených území ako cieľov turizmu (napr. zber odpadu, starostlivosť o infraštruktúru, informačné podujatia, výsadba drevín alebo kosenie lúk). Geoturizmus predstavuje formu udržateľného turizmu, ktorý nielen zachováva, ale aj rozvíja prírodné, kultúrne i historické hodnoty územia pre ďalšie generácie. Medzi typické geoturistické aktivity patria návštevy starých lomov, šácht, baní, zážitkových trás, geoparkov a náučných chodníkov a miestnych kultúrnych podujatí.

Príklady adaptačných opatrení

• V zariadeniach zaviesť zachytávanie dažďovej vody (napr. na účel polievania záhrady alebo prehriatych spevnených povrchov). Alternatívou je zmena nepriepustných spevnených plôch na priepustné.
• V investičných zámeroch by mali byť zohľadnené očakávané nepriaznivé dôsledky zmeny klímy (napr. pokles počtu dní so snehovou pokrývkou v istých regiónoch a nadmorských výškach, limitovaná dostupnosť vody v prípade dlhodobého sucha a pod.) Preorientovanie sa na iný druh turizmu (wellness, eko, agro, gastro, geoturizmus a pod.).
• Zabezpečiť protipovodňovú ochranu sídiel, budovanie dažďových záhrad, vsakovacích a retenčných zariadení, mikromokradí, depresných mokradí.
• Zakomponovať do programových dokumentov a územných stratégií tzv. zelené a modré opatrenia na zabezpečenie zachovania kvality životného prostredia a udržateľného využívania zdrojov v nových oblastiach, o ktorých sa v dôsledku KZ prejavia turisti zvýšený záujem. 
• Vzdelávanie aktérov v cestovnom ruchu o tejto téme, následne zvyšovať environmentálne povedomie zamestnancov a zákazníkov.

Predpokladané dôsledky zmeny klímy na rekreáciu a cestovný ruch 

• Zmena krajinného obrazu 
• Zníženie estetickej hodnoty prostredia v dôsledku zmenených klimatických podmienok (lesné požiare vyvolané horúčavami, kalamity spôsobené víchricami, povodne) môže znamenať pre turistickú destináciu menší záujem turistov. – 
• Mimoriadne udalosti predstavujú riziko pre turistické zariadenia, zvyšujú náklady na poistenie a majú negatívny dopad na bezpečnosť turistov.