Štvrť Ruwenbos – Enschede, NL

Štvrť Ruwenbos – Enschede, NL

Štvrť Ruwenbos – Enschede, NL

Na začiatku 90-tych rokov zaviedol mestský úrad v Enschede – v štvrti Ruwenbos, neskôr aj v štvrti Oikos, nový vodohodpodársky systém v podobe bioswales – krajinných prvkov, drenážnej plochy určenej na koncentrovanie a odstraňovanie odpadu zo znečistenej povrchovej odtokovej vody. Odtoková kanalizácia s miernym sklonom je tvorená vegetáciou, kameňmi, kompostom alebo ich vzájomnými variáciami. Cieľom bioswales je usmerniť záplavy, riešiť nedostatok a zlepšiť kvalitu povrchovej a podzemnej vody. Tieto krajinné prvky sú súčasťou plánovania mestskej zelenej infraštruktúry pre lepšie spravovanie dažďovej vody. Voda stekajúca zo striech a ciest netečie rovno do kanálov, ale je vedená do upravených plôch popri ceste, cez nadzemné žľaby a / alebo priekopy. Bioswales sa začleňujú do zelenej infraštruktúry, napomáhajú zvyšovať biodiverzitu a kvalitu života v meste.

Najvýraznejším prvkom štvrte v Enschede je bioswales systém, kde sa dažďová voda vlieva do zeme cez priekopy. V Ruwenbos sú priekopy navrhnuté tak, aby boli suché 85% roka. Zabránia tak rozbahneniu pôdy a množeniu komárov. Bioswales sú umiestnené všade tam, kde je to možné, do existujúcich priekop, čo umožňuje aj zachovanie pôvodnej vegetácie a drenážnej štruktúry.

Jeden z bioswales v Enschede bol monitorovaný 6 rokov. Dimenzie krajinných prvkov ostali pevné, dokonca aj vnadpriemerne vlhkom období od v rokoch 1999 – 2002, kedy takmer všetka voda prenikla do zeme (99%). V hornej vrstve biologického odpadu sa objavili mikro-znečisťujúce látky. Investičné náklady na vytvorenie bioswale systému boli v Enschede nižšie ako náklady na zlepšenie systému. Náklady na údržbu sú naopak mierne vyššie, no tie sa môžu čiastočne (napr. kosenie) započítať do výdavkov na verejné zelené plochy.

Bioswale systém je vhodný pre oblasti s poréznymi typmi podzemných a relatívne nízkymi hladinami podzemnej vody. Spravidla je vhodnejší pre východnú časť Holandska, vyššiu piesočnatú pôdu a pozdĺž riečnych korýt. Priepustnosť a štruktúra zeme sa veľmi líši od jedného miesta k druhému, dokonca aj v rôznych častiach mesta. Skôr, ako sa vyberie systém na odtok dažďovej vody, musí sa určiť štruktúra zeme a hladiny podzemnej vody.

Pozitívny dopad – bioswales sú vynikajúcim nástrojom na zlepšenie mestského vodohodpodárskeho systému. Správne navrhnutý systém tlmí dažďovú vodu a umožňuje jej infiltráciu; minimalizuje to prepad, zlepšuje kvalitu povrchovej vody a zabraňuje vysychaniu pôdy. V obdobiach záplav môžu bioswales slúžiť ako drenážny systém. Bioswales pomáhajú štvrtiam, cez ktoré prechádzajú zeleno-modré žily, znížiť tepelný stres. Tento účinok sa dá zvýšiť výsadbou starostlivo vybranej vegetácie pozdĺž kanálov. Majú zároveň čiastočný pozitívny vplyv aj na kvalitu ovzdušia, najmä viazaním tuhých znečisťujúcich látok.

Hodnotenie systému biologického odpadu v Enschede ukázalo, že správne vzdelávanie o systéme vedie k vysokej akceptácii a väčšej informovanosti obyvateľov. Občanov je treba zapájať do plánovania a výstavby systémov biologického odpadu, do rozvojových projektov, v rámci reštrukturalizácie. Samotný systém bioswale by sa mal prednostne realizovať vo verejnom priestore. Spravovanie súkromnými osobami, na súkromných pozemkoch ukázalo v štvrti Oikos v Enschede menej pozitívne výsledky, je ťažšie spravovateľné a tým zraniteľné. Bioswales si vyžadujú údržbu. V opačnom prípade sa môžu rýchlo znečistiť stelivom a výkalmi psov. Vzhľadom k tomu sa odporúča mestám vymedziť oblasti na vychádzky so psom. Aby sa zabránilo upchávaniu alebo znečisteniu, odtoky sa prečisťujú dvakrát ročne a kanalizačný systém raz ročne. Zatrávnené drenážne plochy sa musia kosiť najmenej raz za dva týždne.

Výsadba vhodnej vegetácie v bioswales umocňuje význam dôležitého krajinného prvku pri zvyšovaní biodiverzity mesta a jeho rozmanitom, príjemnom vzhľade.