Sucho a dezertifikácia

Sucho a dezertifikácia

Extrémne sucho
Globálne otepľovanie ovplyvňuje evapotranspiráciu – pohyb vody do atmosféry z pozemných a vodných povrchov a rastlín v dôsledku odparovania a transpirácie. Tento jav je spojených so zvyšovaním sucha v suchých oblastiach, kedy dochádza k znižovaniu hladiny riek, jazier a podzemných vôd. Suchom trpia aj poľnohospodárske oblasti, pretože v pôde sa nenachádza dostatok pôdnej vlhkosti. Tým môže dochádzať k zvýšeniu cien potravín. Okrem priamych hospodárskych vplyvov môže sucho ohroziť dodávky pitnej vody a ekosystémy. V subtrópoch je ústup zrážok zaznamenaný od roku 1970. Oblasti južnej Afriky, južnej Ázie, Stredozemného mora, juhozápadnej USA sú stále suchšie. Suchom začínajú stále častejšie trpieť aj relatívne vlhké oblasti, u ktorých sa dlhé suché obdobia striedajú s extrémnymi zrážkovými udalosťami.V lete 2017 bolo v južných regiónoch Európy od Pyrenejského polostrova až po Balkán a Turecko zaznamenané teploty nad 40 °C. Silné teplo viedlo k mnohým obetiam, zapríčinilo veľkú neúrodu a došlo k mnohým požiarom.

Dezertifikácia
Dezertifikácia je proces pri ktorom dochádza k znehodnocovaniu pôdy až na úroveň celkového odstránenia jej úrodnej časti. Pôda sa dostáva do stavu kedy nie je schopná zadržať vlhkosť ani živiny a stáva sa pre organizmy nevyužiteľnou. Prípade je celkom odstránená. Príčinou dezertifikácie je nešetrné vužívanie pôdy ako i klimatická zmena. Odhaduje sa, že približne 10 – 20% suchozemských oblastí je zasiahnutých dezertifikáciou a to predstavuje ohrozenie pri približne pre jednu miliardu ľudí. Vplyv globálneho otepľovania a ľudských činností je najviac pozorovateľný v oblasti afrického Sahelu. Niektoré štúdie ukázali, že Afrika za posledných 50 rokov stratila približne 650 000 km² svojej produktívnej poľnohospodárskej pôdy.