Ohrozenie vodných zdrojov

Oproti mnohým iným častiam sveta má Európa pomerne veľké zdroje sladkej vody. Tieto zdroje nie sú však rovnomerne rozložené po celom kontinente. Podľa našich odhadov je približne jedna tretina územia EÚ vystavená stresu z nedostatku vody, keď v určitom období je dopyt po vode vyšší ako jej zásoba.

Klimatická zmena bude mať podľa prognóz vplyv na dostupnosť vody v Európe, čím sa ešte viac zvýši záťaž v južných regiónoch, ktoré už teraz čelia stresu z nedostatku vody. Očakáva sa, že ostatné časti Európy budú čeliť častejším povodniam, pričom nízko položené regióny ohrozujú prívalové vlny a stúpajúce hladiny morí. Konkrétne činnosti na mieste sa vykonávajú pod vedením miestnych a regionálnych správnych orgánov, ktoré realizujú rôzne opatrenia, počínajúc obmedzením úniku vody a opätovným využívaním vody až po začlenenie modrých a zelených oáz do zastavaných oblastí na zníženie nebezpečenstva záplav a škôd spôsobených vodou.

V niektorých dôležitých hospodárskych odvetviach, ako je napríklad poľnohospodárstvo, sa používa veľké množstvo sladkej vody. Počas jarných a letných mesiacov poľnohospodárske činnosti môžu fakticky zodpovedať za viac než polovicu spotreby vody v niektorých častiach južnej Európy. V rovnakej situácii sa môžu nachádzať aj populárne turistické destinácie vrátane malých ostrovov v Stredozemnom mori, ak musia zabezpečiť vodu pre tisícky návštevníkov, čo môže znamenať značný tlak na ich už aj tak obmedzené zásoby vody.

Čas dovoleniek nie je jediným obdobím, keď miestne zdroje vody dodatočne zaťažujú používatelia, ktorí nepatria k miestnym obyvateľom. Svetový obchod umožňuje spotrebiteľom využívať prírodné zdroje vrátane vody zo všetkých častí sveta. Pri vývoze francúzskeho vína vyvážaného do Číny sa „vyváža“ aj voda, ktorá sa používa na pestovanie viniča a na výrobu vína. Podobne aj v prípade tovaru dovážaného do Európy sa dováža aj „virtuálna voda“.

V mnohých ohľadoch je voda lokálny zdroj. Zmeny v zásobách alebo kvalite vody majú priamy vplyv na tamojšie prostredie a obyvateľstvo. Voda ako celok je však aj globálny systém – spoločnou hodnotou, ktorú spoločne využívajú všetci a všetky živé tvory na našej planéte. Voda preteká krajinami a prepája kontinenty fyzicky aj kultúrne. Keďže mnohé veľké vodné útvary sú prepojené, z lokálneho problému sa môže stať jeden z faktorov globálnejšieho problému. Na druhej strane, globálne problémy, ako napríklad plasty alebo stúpajúca teplota vody v oceánoch, môžu mať závažnejšie dôsledky na lokálnej úrovni.

Tento lokálno-globálny charakter vody si vyžaduje spoluprácu a štruktúry riadenia, ktoré zodpovedajú rozsahu danej výzvy. Nie je prekvapujúce, že v mnohých politikách EÚ týkajúcich sa sladkej vody a morského prostredia sa zdôrazňuje regionálna a globálna spolupráca. EÚ je aktívnym hráčom v štruktúrach riadenia počnúc od cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN[iii] až po regionálne štruktúry spolupráce, akými sú napríklad Medzinárodná komisia na ochranu rieky Dunaj[iv] alebo komisia OSPAR pre severovýchodný Atlantik.[v] Riadiace orgány v posledných rokoch preto právom oslovili aj neštátne subjekty, napríklad veľké rybárske spoločnosti, aby sa zapojili do zabezpečenia udržateľného využívania vodných zdrojov.

Vzhľadom na nárast požiadaviek zo strany konkurenčných používateľov je jasné, že cesta k udržateľnému využívaniu vody a jej zdrojov vedie cez efektívnosť, inovácie, predchádzanie vzniku odpadu (napr. obmedzenie úniku), opätovné využívanie, recykláciu – všetko sú to kľúčové zložky obehového hospodárstva. Ak totiž šetríme jeden zdroj, akým je napríklad voda, šetríme aj všetky ostatné.