Aké sú prínosy tône? 

Ekosystém tône obsahuje veľké množstvo rastlinných aj živočíšnych druhov a mikroorganizmov. Tône sú určené najmä pre vodné rastliny, obojživelníky, vodné bezstavovce a mäkkýše. Nie sú to vodné plochy určené na chov rýb.  V okolí tône rastie často špecifická vegetácia. Tôňa vzniká najčastejšie oddelením od mŕtvych ramien tokov alebo zatopením terénnej depresie. Charakteristikou tôní je, že sú zatienené okolitými stromami a na ich dne sa nachádza značné množstvo opadaného lístia. To sa tu postupne rozkladá a vytvára pri dne značné anaeróbne podmienky a výživné látky pre okolitý ekosystém. Neustály prísun biologického materiálu najmä z okolitých drevín a rákosia môže spôsobiť zmenšovanie vodnej plochy tône, ba až spôsobiť ich pozvoľný zánik. Tento proces sa nazýva zazemňovanie. Tône sú teda malé prirodzené nádrže stojatých vôd, ktoré môžu byť stále, periodické alebo vzniknú len na určitý čas. Vznikajú v prirodzených priehlbinách terénu, alebo v priehlbinách vytvorených konármi kmeňov stromov, listov rastlín alebo v skalnom podklade.

Ako vie človek vytvoriť alebo obnoviť tôňu?

Tône prirodzene v prírode vznikajú bez zásahu človeka. Existuje však možnosť napodobňovať procesy prírody a na vhodnom mieste ich človek svojim zásahom môže vhodne naplánovať, vytvoriť či obnoviť. Zdrojom vody pre tôňu sú prevažne atmosférické zrážky, povrchový a podpovrchový odtok vody, podzemná voda, povrchové vodné toky alebo odtok vody z drenážnych systémov. Tône vytvorené človekom sú spravidla úplne zahĺbené pod úroveň terénu, nemajú hrádzu ani iné technické zariadenia ako výpust či bezpečnostný prepad a maximálna hladina vody tône môže byť daná úrovňou okolitého terénu. Odtok vody z tône je riešený prírode blízkym spôsobom. Objekty tône sú určené pre naplnenie cieľov podpory ochrany prírody, predovšetkým podpory a zvyšovania biodiverzity. Nie sú určené na chov rýb ani vodnej hydiny. Pri tvorbe alebo obnove tôní je potrebné dodržiavať zákon o vodách, zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a zákon o ochrane prírody a krajiny.

Typy človekom vytvorených tôní 

Podľa spôsobu tvorby tône:  

Tône hĺbené ručne

Ide najmä o prípady, kde je nutné vytvoriť presné podmienky pre cieľové druhy, alebo hrozí poškodenie súčasného vhodného stavu lokality a tiež v prípadoch, keď nemožno použiť techniku, pretože k tôňam nemáme vhodný prístup, mohli by sme poškodiť cenné okolie alebo ak by terén neuniesol ťažkú techniku. 

Tône hĺbené strojovo

Ide o najbežnejšie typy tôní. Na ich vyhĺbenie sa  využívajú rôzne bagre s drapákovými alebo svahovými lyžicami. Vhodnejšie sú pásové stroje, v dobrom teréne aj kolesové stroje. Občas pri väčších tôňach, sústavách tôní alebo na svahu môžeme použiť aj buldozéry, ktoré však neumožňujú modelovanie dna. 

Tône hlbené neštandardným spôsobom

Medzi ďalšie spôsoby tvorby tôní patrí predovšetkým odstrel zeminy. Túto metódu nemožno použiť v silne zamokrených lokalitách, pretože výbuch sa môže utopiť. Tento spôsob je z hľadiska legislatívy náročný a môžu ho vykonávať iba špecialisti. Je vhodný pre lokality s plošným povolením odstrelu – lokality v blízkosti baní, lomov a podobne. Pri odstrele je nutné veľké množstvo personálu, ktoré zabezpečí náhodnému vstupu neoprávnených osôb. Kvalitný strelmajster dokáže modelovať tvar aj členitosť tône. Pri tvorbe tône odstrelom sa nepoškodzuje okolie a zemina sa po ňom rozptýli. Takto vzniknuté tône sa rýchlejšie zazemňujú a  roztrhané okraje sa vyplavia. 

Nevyhĺbené tône 

Ide predovšetkým o priehlbiny a prepady, strže, vyťažené lomy a pieskovne, ktoré sa iba domodelujú alebo umelo zaplavia. 

Delenie podľa prietoku vody a vhodnosti pre jednotlivé živočíchy

 

Neprietočné tône

Sú závislé len na zrážkach alebo infiltrácii vody z prostredia. Hladina vody vody v tôni je rovnaká ako hladina podzemnej vody v jej okolí. Pri dlhšom období sucha môže dôjsť k vysušeniu tône. Pravidelne vysychajúce neprietočné tône nie sú vhodné napríklad pre vážky, pretože larvy niektorých druhov vážok sa vyvíjajú vo vode aj 3 a viac rokov, a preto musia byť v okolí vždy prítomné dostatočne hlboké tône s vodou. Pokiaľ budú tône cielene budované na podporu vážok, musí ich väčšina byť s vodnou hladinou dostupnou po celý rok. Vhodné je vybudovanie väčšieho počtu rôzne veľkých a hlbokých tôní na podporu rôznych druhov živočíchov, ale aj vegetácie a vytvoriť tak odolnejší ekosystém tône. 

Tône s obtokom vodného toku 

Ide o neprietočné tône umiestnené v priestore, kde by za normálnych okolností pre ne nevzniklo vyhĺbené miesto. Obtok tône zaistí zásobovanie vodou pomocou priesaku. Dno tône by malo byť pod hladinou, ktorou obtekajú vodné toky. Pre obojživelníky a pre vážky sú vhodnejším riešením ako prietokové tône.

Periodicky prietokové tône

Tieto tône sú pravidelne alebo v určitých obdobiach roka prietokové –  napríklad po silných dažďových zrážkach alebo po topení snehu.

Prietokové tône

Tieto tône sú trvalo napájané vodou, a to povrchovým prítokom sústredeným v odtoku z prameniska alebo z drenáže. Prítok môže byť prirodzený alebo umelo vytvorený zberom dažďovej vody. Pri prietokových tôňach dochádza k trvalému odtoku vody. Hladina vody v tôni musí byť stabilizovaná vhodným, prírode blízkym spôsobom. Prietokové tône sú vhodné napr. pre raky.Prietokové tône je najvhodnejšie budovať priamo v korytách drobných vodných tokov s nízkym prietokom vody alebo na poškodených drenážnych systémoch. 

Aké sú hlavné pravidlá tvorby tôni? 

Pre technický návrh tôní je potrebné rešpektovať zásady týkajúce sa nasledujúcich charakteristík: 

– charakteristiku prostredia

– zrážkový a vodný režim

– slnečnú expozíciu miesta

– očakávané prínosy tône

– veľkosť tône

– tvar tône

– členitosť brehov a dna a sklony brehov a dna

– hĺbku vody

– sprievodnú vegetáciu 

– technické objekty

– termín realizácie

– uloženie zeminy z výkopu tône

Technické objekty môže tvoriť nízky zemný val či prítokové zariadenia a zariadenia pre fixáciu hladiny vody v tôni. Bezpečnostný prepad a výpustné zariadenia sa pri tôni za normálnych okolností nenavrhujú. Použitie technických objektov, ako je hrádza, výpustné zariadenie a bezpečnostný prepad, je pri tôni výnimočné a ich použitie musí byť vždy dostatočne zdôvodnené ochranou prírody. Termín realizácie tône je vhodné plánovať a obnovovať na základe biologického hodnotenia lokality. Najvhodnejším obdobím pre budovanie tôní je koniec augusta až koniec októbra, teda mimo sezóny rozmnožovania obojživelníkov alebo poprípade je potrebné termín realizácie riešiť s ohľadom na výskyt druhov v danej lokalite. Ak nehrozí riziko poškodenia lokality vrátane narušenia cyklu zimovania, môžeme práce vykonávať aj v zime. 

Veľkosť tône a tvar tône

Veľkosť tône závisí od požadovaných funkcií tône a od nárokov cieľových druhov živočíchov a rastlín. Vo všeobecnosti je vhodné, ak sa v danej lokalite nachádza sústava tôní rôznych veľkostí a hĺbok. V každej lokalite by optimálne mali byť tône vo  veľkosti od 1 m2, cez tône vo veľkosti niekoľkých desiatok m2, až po tône do veľkosti niekoľkých stoviek m2. Ak máme k dispozícii dostatočne veľkú využiteľnú plochu, je dobré na každom mieste vybudovať jednu väčšiu tôňu vo veľkosti viac ako 100 m2 a viac menších s veľkosťou približne od 10 do 50 m2, ale aj viacero malých tôní s rozlohou do 10 m2. Veľké a hlbšie tône poskytujú nemrznúci biotop pre zimujúce druhy a dostatok vody aj v čase dlhotrvajúceho obdobia sucha. Menšie tône zase zodpovedajú požiadavkám cieľových druhov. Ak je plocha obmedzená, je vhodnejšie vybudovať niekoľko menších tôní –  napríklad s obmedzenou maximálnou hĺbkou 0,5 až 0,6 m namiesto jednej veľkej. V každej lokalite je dôležitá aj prítomnosť mikrotôní s veľkosťou jednotiek m2 aj menších s hĺbkou do 0,1 – 0,2 m, ktoré sú vhodné pre rôzne potrebné mikroživočíchy.

Tvar tône by mal vychádzať z existujúcich podmienok na stanovišti,  t.j. vždy by sme mali uprednostniť prírode blízky tvar tône. Niekedy však aj pravidelné geometrické tvary typu obdĺžnika, lichobežníka alebo kruhu môžu dobre fungovať, ale často nepôsobia v prostredí prirodzene. Rozhodujúca je rôznorodosť členitosti brehu a dna, dĺžka a charakter brehovej línie, ktorá by mala byť čo najviac diverzifikovaná. Pri väčších tôňach je možné vybudovať v nich ostrovček s vegetáciou, ktorý zaistí chránené hniezdenie vtáctva. 

Plochu a tvar tône je vhodné rozčleniť, a tým tu vytvoriť miesta s odlišnou hĺbkou vody. Tôňa musí obsahovať ako plytké partie s rýchlo sa prehrievajúcou vodou, tak aj hlbšie partie. Plytké časti s hĺbkou do 50 cm sú pri všetkých tôňach zásadné a optimálne  by mali tvoriť aspoň polovicu ich rozlohy. Odporúča sa vytvoriť postupne sa zvažujúce dno, min. v sklone 1: 3, prípadne voľnejšie, ktoré ponúka gradient postupne sa meniacich podmienok, ako sú teplota, oslnenie, množstvo kyslíka a podobne.  Zvažujúce sa dno je ideálne nahradiť stupňovitým profilom dna tône so skokovými zmenami hĺbok po cca 10 – 20 cm. Prechody medzi jednotlivými stupňami však nesmú tvoriť kolmé steny – prechody musia byť šikmé, minimálne v sklone 1: 3 a viac. Jednotlivé stupne sa musia zvažovať do hlbších partií, aby na nich nemohli uviaznuť larvy obojživelníkov. 

Plochu dna a brehov tôní nie je vhodné príliš upravovať –  naopak, prípadné nerovnosti sú vhodným prostredím a úkrytom pre drobné živočíchy – preto je pri hĺbení tôní vhodné používať lyžice so zubami.  Pre rôznorodosť charakteru dna sa odporúča na jeho časť – minimálne tretinu plochy dna – umiestniť väčšie kamene z okolia, konáre alebo pne. Je tiež vhodné do tône zasadiť nejaký bežný trs rastlín z okolitých vodných plôch, pričom je dôležité dávať pozor na chránené druhy. Ide o prvky, ktoré zvyšujú ponuku  možností úkrytu, a to najmä v novovybudovaných tôňach bez vegetácie. 

Hĺbka vody 

Voľba hĺbky vody v tôni závisí od požiadaviek spektra živočíšnych druhov, pre ktoré je určená. Ideálna je priemerná hĺbka tône v rozmedzí od 0,8 do 1,0 m. Maximálna hĺbka budovaných tôní je do 1,5 m, väčšie hĺbky totiž nemajú z hľadiska biológie zmysel. Tône hĺbky 1,5 m zaisťujú nezmrznúce vody v ich najhlbšej časti.  Vhodné je vyhĺbiť tône tak, aby po ich obvode vznikali rôzne hĺbkové stupne, ktoré vytvoria početné plytčiny aj pri poklese hladiny. Tieto stupne musia mať sklon k najhlbšiemu miestu, aby tu pri poklese hladiny neuviazli larvy. Prevažná časť tône by mala byť plytká. 

Časť tôní v danej lokalite by mala byť upravená tak, aby tam nebola stála vodná hladina, ale aby dochádzalo k postupnému vysychaniu v priebehu roka. Preto sú prietokové alebo občasne prietokové tône, kde pritekajúca voda zaisťuje maximálnu hladinu tône, považované za nevhodné. Fixácia najvyššej hladiny vody v tôni je zaistená prirodzene brehovou hranou alebo nízkym zemným valom . V prípade prietokových tôní je možné fixáciu hladiny vykonávať rôznym spôsobom, často vo forme odtoku / prelievania nadmernej vody, a to najlepšie použitím prírodných materiálov, ako napríklad kameň či drevo.

Sklony brehov väčších tôní (nad cca 300 m2) by mali mať na brehoch veľmi pozvoľné sklony,  a to aspoň na štvrtine plochy tône v rozsahu 1: 10 až 1: 20. Pri menších tôňach nie je možné takto pozvoľný sklon vytvoriť, ale je vhodný aspoň na časti brehovej línie, čo predstavuje cca 20%. Bežne platí, že sklon brehov tôní nemá byť nikde strmší ako 1: 3, pretože strmšie sklony môžu v extrémnych prípadoch predstavovať pascu na živočíchy bez možnosti ich úniku do okolitého prostredia. Vo všetkých prípadoch je potrebné dodržať maximálnu rôznorodosť pri prevedení sklonu svahov. 

Prechodové pásma 

Opevňovanie tôní nie je žiaduce. V odôvodnených prípadoch je možné lokálne opevnenie – napr. pri odtoku vody z tôní, aby prebytočná voda mohla sústredene odtekať. Vo všeobecnosti nie je na škodu plošné preliatie tôní – často je žiaduce z dôvodu zvýšenia hladiny podpovrchovej vody v nadväzujúcich plochách. Opevnenie brehov tôní je v odôvodnených prípadoch aj nutné, napr. pri nadväzujúcej ceste, pri zabezpečení stavieb a pod.. Nikdy by však nemali byť opevňované všetky brehy a opevnenie by vždy malo byť čo najekologickejšie – napr. kamenným záhonom, drevenými kolmi a pod. 

V časti brehu každej tône je potrebné vytvoriť veľmi pozvoľný prechod do okolitého prostredia. Táto časť by mala tvoriť najmenej 20% jej obvodu. V tôni je v tomto smere najvýznamnejšie pásmo s hĺbkou do 0,4 až 0,5 m. Preto má byť zastúpenie takýchto plytčín v každej tôni čo najväčšie. Odporúčaný rozsah plytčín s hĺbkou do 0,5 m je minimálne tretina plochy tône.  Pri tôňach je dôležitá prítomnosť nadväzujúcich prechodne zaplavovaných a podmáčaných zón.  

Sprievodnú vegetáciu okolo a v blízkosti novovytvorených tôní je potrebné prispôsobiť majoritným druhom, pre ktoré je budovaná a ich požiadavkám na zatienenie alebo oslnenie vodnej hladiny. Pre podporu biodiverzity vodných organizmov je potrebné budovať a udržiavať tône osvetlenie, alebo aspoň väčšinovo oslnené prostredie. Takéto tône preferuje väčšina druhov živočíchov. Pre podporu zadržiavania dažďovej vody a zabezpečenie vody pre krajinu sú vhodné tône s veľkým zastúpením vegetácie a zatienením.

 

Uloženie zeminy z výkopu tôní

Pri malých tôňach je možné rozhrnúť zeminu v priestore vo vrstve do 10 až 15 cm. . Pri rozhrnutí zeminy v mieste výskytu je nutné zaistiť, aby nedošlo k poškodeniu osobitne chránených druhov živočíchov a rastlín a ich biotopov. Vytvorenie drobných zemných valov je možné predovšetkým vo svahovitom teréne ako ochrana proti zaplaveniu vodou z blízkych vodných tokov,  ktoré by do tône mohli priniesť ryby. Zemný val musí byť prírode blízkom prevedení, nesmie byť príliš vysoký – maximálne do 50 cm,  s pozvoľným návodným aj vzdušným svahom.

 Pri väčších objemoch ťaženej zeminy treba zeminu z lokality odviezť najmä preto, že ponechanie zeminy v prostredí znižuje retenčnú schopnosť údolnej nivy a má negatívny dopad na protipovodňovú ochranu nižšie položených oblastí.  Odvoz zeminy z lokality je nevyhnutný v prípade jej kontaminácie toxickými látkami, banskými vodami, priemyselnou zónou, obytnými plochami a invazívnymi rastlinami alebo ich semenami.

 Ako udržiavať a obnovovať tône? 

Údržba  tône v prípade potreby môže spočívať v  čiastočnom odstránení sedimentu , aby sme maximálne predĺžili jej technickú aj biologickú životnosť.  Môže spočívať aj v odstraňovaní rozširujúcich sa krovín a citlivým vytrhávaním zárastu vodného priestoru. Cieľom môže byť zvýšenie oslnenia vodnej hladiny vedúce k prehriatiu vody a rýchlejšiemu vývoju lariev obojživelníkov aj obmedzenia opadu lístia, čím sa predĺži jej životnosť. Odporúčaný interval údržby je raz za 5 až 10 rokov.  Obnova môže byt potrebná v prípadnej likvidácie nežiaducich rýb. Vzhľadom k prioritnému účelu tôní je výskyt rýb často nežiaduci. 

Prioritou by malo byť budovanie novej tône pred obnovou už existujúcej, a to aj v prípadoch, keď je tôňa už takmer zazemnená – také fungujú ako biotop pre rad organizmov, napr. aj pre obojživelníky v terestrickej fáze. Ak nie je možné vybudovať v okolí zazemnených tôní novú tôňu, potom je vhodné pristúpiť k obnove pôvodnej tône. Pri obnove je potrebné ponechať približne pätinu tône v pôvodnom stave pre kontinuitu s ohľadom na už existujúci biotop. Obnova tône spočíva väčšinou v odstránení sedimentu a v presvetlení jej okolia. Často je potrebné zredukovať porast.  Tôňa by mala vždy pred zásahom starostlivo skontrolovaná, či sa v nej nenachádzajú dospelé alebo larvové štádiá obojživelníkov – tie sa musia uloviť, premiestniť alebo vhodne umiestniť a po obnove vypustiť späť. Krajne nevhodná je likvidácia vegetácie chemickou cestou. 

Tagy

Adaptácia miest a obci
Biodiverzita a ekosystémy
Návody
Poľnohospodárstvo a potraviny
Starostlivosť o zeleň

Mohlo by Vás zaujímať...

Návody

Ako docieliť bezpečnosť chodcov v mestách a zároveň prispieť životnému prostrediu?

Aké sú možnosti vytvárania bezpečnejšieho prostredia pre chodcov a zároveň čistejšieho a príjemnejšieho verejného prostredia?